Najvyšší súd

5Ndob/14/2009

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: GUMON Bratislava, a. s. v likvidácii, Košická 6, Bratislava, IČO: 31 411 614, so správkyňou konkurznej podstaty JUDr. Martinou Mrázovou, Šoltésovej 20, Bratislava, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3K 64/03, o námietke zaujatosti vznesenej konkurzným veriteľom United Transatlantic Alliance Corporation, Panenské Ostrovy, zastúpeného advokátom Mgr. Ing. Michalom Radosom, Pankúchova 5, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Sudca Krajského súdu v Bratislave JUDr. Eugen Palášthy n i e j e v y l ú č e n ý z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 3K 64/03.

O d ô v o d n e n i e :

Podaním z 20. 05. 2009 vzniesol označený konkurzný veriteľ námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi JUDr. Eugenovi Palášthymu s odôvodnením, že správkyňa konkurznej podstaty napriek skutočnosti, že v podstate už nie je žiaden majetok, nerobí kroky vedúce ku skončeniu konkurzu. Veriteľ jej konanie považuje za nezodpovedné, v rozpore so zákonom o konkurze a poškodzujúce veriteľov. Konkurzný sudca, ktorého zákonnou povinnosťou je sledovať a vyhodnocovať, či si správca riadne plní svoje povinnosti, vo veci nekoná a zrejme nemá záujem na skorom skončení konkurzného konania, ktoré začalo ešte v roku 2003. Uvedené potvrdzuje aj výzva na podanie vylučovacej žaloby vo vzťahu k majetku, ktorý bol zaradený do súpisu 16. 12. 2004, kedy súd nekonal viac ako štyri roky, resp. konal po dohovore so správkyňou. Veriteľ tým považuje za preukázané, že sudca má pomer k veci a aj k správkyni konkurznej podstaty, ktorú napriek jej nečinnosti z funkcie neodvolal.

Namietaný zákonný sudca JUDr. Eugen Palášthy vo vyjadrení k námietke zaujatosti uviedol, že vo veci nie je zaujatý a v konkurznom konaní postupuje v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec predložená podľa § 16 ods. 1 OSP ako súdu nadriadenému, po preskúmaní obsahu vznesenej námietky zaujatosti dospel k záveru, že nie sú dané zákonné dôvody na vylúčenie namietaného zákonného sudcu.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 14 ods. 1 OSP, sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť.

Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre nezaujatosť. Obsahom tohto práva je aj povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci a rozhodnúť o ňom.

Nestrannosť je potrebné skúmať jednak zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. treba zistiť osobné presvedčenie zákonného sudcu a jednak z objektívneho hľadiska nestrannosti posúdením, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku.

Treba však zároveň zdôrazniť, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 OSP predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Vzhľadom na to možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania zákonne pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi celkom zjavne bránia rozhodovať v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.

V prejednávanej veci by mal byť dôvodom na vylúčenie sudcu jeho vzťah k veci a k správkyni konkurznej podstaty (ktorá nie je účastníkom konkurzu), ktorý sa mal prejaviť najmä tým, že napriek nečinnosti neodvolal správkyňu z jej funkcie. Už z uvedeného je zrejmé, že vo vzťahu k zákonnému sudcovi veriteľ neuvádza skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, ako to predpokladá citované ustanovenie § 14 ods. 1 OSP. Okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní, nezakladajú dôvod na jeho vylúčenie (§ 14 ods. 3 OSP).

Pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil zákonný dôvod na vylúčenie zákonného sudcu, návrhu na jeho vylúčenie nemohol vyhovieť.

P o uče n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislava 18. júna 2009

  JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Blahová