5 Ndob 13/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: L., D.B., IČO: X. proti odporcovi: 1/ I., a. s., R.B., IČO: X. a odporcovi:

2/ B., a. s., R.B., IČO: X., o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, vedenej

na Krajskom súde Bratislava

pod sp. zn. 3Cob/149/2012, o návrhu na vylúčenie sudkyne JUDr. Heleny Škrinárovej

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

3Cob/149/2012, takto

r o z h o d o l:

Sudkyňa, predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave JUDr. Helena Škrinárová,

j e   v y l ú č e n á   z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. 3Cob/149/2012.

O d ô v o d n e n i e:

V konaní, sp. zn. 3Cob/149/2012 oznámila sudkyňa Krajského súdu v Bratislave

JUDr. Helena Škrinárová, predsedníčka senátu, že sú u nej dané dôvody, pre ktoré je sudca

vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1 O. s. p. a § 15 O. s. p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O. s. p.)

po preskúmaní námietky dospel k záveru, že sú dané zákonné dôvody na vylúčenie sudkyne

Krajského súdu v Bratislave z prejednávania predmetnej veci.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého

je obvinený.

Podľa § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) sudcovia

sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Nestrannosť sudcu sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo osobnom

presvedčení určitého sudcu v danej veci. Keďže ide o subjektívnu kategóriu, vyjadrujúcu

vnútorný psychický vzťah samotného sudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah sudcu

k predmetu konania, k jeho účastníkom a k ich právnym zástupcom), je o nej schopný

vypovedať jedine sám sudca. Takto úzko ponímaná kategória nestrannosti by však nenašla

v praxi uplatnenie bez jej vyjadrenia aj v širšej, objektívnej rovine. Za objektívne nemožno

považovať len to, ako sa nestrannosť sudcu javí navonok (napr. účastníkovi konania),

ale najmä to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne založiť pochybnosti

o tom, či sudca disponuje určitým vzťahom k veci.

Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá

rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie

a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk

pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu (Saraiva de Carvalho

proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998).

Z tohto pohľadu dôjde k vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nielen

vtedy, keď jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom je založený na zaujatosti

skutočne preukázanej, ale rovnako, i keď existuje čo i len najmenšia pochybnosť o jeho

nestrannosti v očiach verejnosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu

pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa

tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be

done")].

Pokiaľ ide o existenciu takéhoto právne relevantného pomeru u sudkyne Krajského

súdu v Bratislave, táto uviedla, že v danej veci možno mať pochybnosti o jej zaujatosti

z dôvodu, že jej manžel JUDr. A.Š., CSc. bol členom dozornej rady navrhovateľa v čase od 7.

decembra 1994 do 16. februára 2005. V takomto prípade bolo potrebné zohľadniť, že sama

sudkyňa tohto súdu oznámila existenciu vzťahu k účastníkovi konania, ktorý ustanovenie § 14

ods. 1 O. s. p. považuje za právne relevantný. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

rešpektoval vyjadrenie o jej zaujatosti a v dôsledku toho rozhodol, že sudkyňa JUDr. Helena

Škrinárová, predsedníčka senátu, je vylúčená z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3Cob/149/2012.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 31. mája 2012

JUDr. Darina Ličková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová