Najvyšší súd
5Ndob/11/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J., P., Bratislava, správcu konkurznej podstaty úpadcu F., s. r. o., R., Bratislava, IČO: X., proti žalovanému: V., a. s., M., Bratislava, IČO: X., zastúpenému JUDr. M., advokátom, K., Bratislava, o neúčinnosť právneho úkonu, vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1ObdoV/14/2007, o námietke zaujatosti, takto
r o z h o d o l :
Sudkyňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. A. M. n i e j e v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 1ObdoV/14/2007.
O d ô v o d n e n i e :
Po začatí dovolacieho konania vo veci dovolania proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 72/2006 podaním doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 30. 04. 2009 uplatnil žalobca námietku zaujatosti voči JUDr. A. M., členke päťčlenného dovolacieho senátu Najvyššieho súdu SR. Uviedol v nej, že námietku podáva z dôvodu, že JUDr. G., správca konkurznej podstaty, je v osobnom vzťahu s JUDr. P., ako aj k ostatným členom senátu, ktorý má rozhodovať o dovolaní. Vzhľadom na uvedené, možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti, na základe čoho by mali byť vylúčení z prejednávania a rozhodovania vyššie uvedenej právnej veci.
Sudkyňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. A. M. vo vyjadrení k námietke zaujatosti uviedla, že nemá negatívny vzťah k žalobcovi ani žalovanému a vo veci sa necíti byť zaujatá.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorému bola vec predložená na rozhodnutie o námietke zaujatosti podľa § 16 ods. 1 posledná veta OSP, po preskúmaní námietky dospel k záveru, že nie sú dané zákonné dôvody na vylúčenie namietanej zákonnej sudkyne.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa § 14 ods. 1 OSP, sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť.
Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť. Obsahom tohto práva je aj povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci a rozhodnúť o ňom.
Nestrannosť je potrebné skúmať jednak zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. treba zistiť osobné presvedčenie zákonného sudcu a jednak z objektívneho hľadiska nestrannosti posúdením, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku.
Treba však zároveň zdôrazniť, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 OSP predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Vzhľadom na to, možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania zákonne pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi celkom zjavne bránia rozhodovať v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.
V prejednávanej veci by mal byť dôvodom na vylúčenie zákonnej sudkyne osobný vzťah žalobcu ku všetkým členom dovolacieho senátu, pričom JUDr. M. uviedla, že k nemu nemá negatívny vzťah a necíti sa byť vo veci zaujatá. Žalobca vo vzťahu k zákonnej sudkyni neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť jej vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, ako to predpokladá citované ustanovenie § 14 ods. 1 OSP.
Vzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nebol preukázaný zákonný dôvod na vylúčenie JUDr. M. z prejednávania a rozhodovania veci, preto námietku zaujatosti nepovažoval za dôvodnú a návrhu na jej vylúčenie nevyhovel.
P o uče n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislava 16. júna 2009
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.