UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobkyne SP-TRANS s.r.o., so sídlom v Bzenove 124, IČO: 36 480 576, zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Juskom, so sídlom v Košiciach, Račí potok 3, proti žalovanému F. A., bývajúcemu v X., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 41Cpr/75/2017, o nesúhlase s postúpením sporu, takto
rozhodol:
Na prejednanie sporu vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 41Cpr/75/2017, pôvodne na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 12Cpr/13/2017, je kauzálne príslušný Okresný súd Košice II.
Odôvodnenie
1.Okresný súd Košice II predložil spor vedený pod sp.zn. 41Cpr/75/2017 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre nesúhlas s postúpením mu sporu Okresným súdom Poprad.
2.Okresný súd Košice II vyslovil nesúhlas s postúpením sporu z dôvodu, že v konaní ide o individuálny pracovnoprávny spor, pri ktorom je daná kauzálna príslušnosť súdu v zmysle § 23 CSP, ale zároveň osobitná miestna príslušnosť podľa § 19 písm. a/ CSP, v dôsledku čoho prichádza do úvahy ako kauzálne príslušný nielen Okresný súd Košice II v zmysle § 14 CSP (podľa trvalého pobytu žalovaného) ale aj Okresný súd Poprad v zmysle § 19 písm. a/ CSP (podľa miesta výkonu práce žalovaného). Vzhľadom k tomu, že CSP nemá osobitné ustanovenia, ktoré by stanovili na základe akých kritérií sa určuje obvod kauzálne príslušného súdu, je potrebné analogicky aplikovať ustanovenia o miestnej príslušnosti, a to vrátane ustanovenia § 37 CSP. Keďže žalobkyňa podala žalobu na Okresnom súde Poprad, je tento súd kauzálne príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci podľa § 23 písm. g/ CSP.
3. Najvyšší súd, ktorý je podľa § 43 ods. 2 CSP príslušný na rozhodnutie o príslušnosti, prejednal vec a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Košice II nie je dôvodný.
4. Konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný (§ 36 ods. 1 CSP). Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania (§ 36 ods. 2 CSP). Na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 12 CSP).
5. Podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.
6. Postup súdu, ktorý podľa ustanovenia § 40 CSP zistí, že nie je na konanie príslušný stanovuje § 43 ods. 1, 2 CSP. V zmysle ustanovenia § 43 ods. 2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
7. Vzhľadom k tomu, že medzi Okresným súdom Poprad a Okresným súdom Košice II ide o spor o kauzálnu príslušnosť, ich najbližším spoločne nadriadeným súdom je Najvyšší súd Slovenskej republiky.
8. Podľa § 19 písm. a/ C.s.p. popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má žalovaný miesto výkonu práce podľa pracovnej zmluvy.
9. Na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky sú príslušné súdy v zmysle § 23 písm. a/ až h/ CSP.
10. Individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov (§ 316 ods. 1 CSP). Za individuálny pracovnoprávny spor sa považuje aj spor, ktorý vyplýva zo zásady rovnakého zaobchádzania, ak súvisí s individuálnym pracovnoprávnym sporom (§ 316 ods. 2 CSP). Individuálnosť pracovnoprávnych vzťahov sa prejavuje tým, že vždy ide o konkrétny vzťah medzi konkrétnym zamestnancom a konkrétnym zamestnávateľom. Tento vzťah vzniká vždy medzi konkrétnymi subjektmi.
11. V danom spore ide o individuálny pracovnoprávny spor, v ktorom sa žalobkyňa (zamestnávateľ) domáha voči žalovanému (svojmu bývalému zamestnancovi) určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca. Ide teda o individuálny pracovnoprávny spor, o ktorom koná a rozhoduje podľa ustanovenia § 23 CSP súd kauzálne príslušný. Pri existencii kauzálnej príslušnosti je miestne príslušným súd, ktorý je zároveň kauzálne príslušným v danej veci. Keďže CSP nemá žiadne špeciálne ustanovenia, podľa ktorých by sa určil kauzálne príslušný súd v prípade, ak nie je zároveň aj miestne príslušným súdom, určujúcim bude, do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu (obvodu krajského súdu) spadá inak všeobecne určený miestne príslušný súd. Kauzálna príslušnosť tak v takomto prípade nahradí miestnu príslušnosť. Z tohto dôvodu je potrebné vychádzať najskôr z ustanovení CSP upravujúcich miestnu príslušnosť súdov a následne určiť, či takto určený miestne príslušný súd je vo veci súčasne aj kauzálne príslušným, prípadne do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu takto určený miestne príslušný súd spadá.
12. Okresný súd Košice II vyvodzoval svoj nesúhlas s postúpením veci z toho, že v spore ide o osobitnú miestnu príslušnosť, t.j. príslušnosť danú na výber podľa § 19 písm. a/ CSP, ktorú si žalobkyňa zvolila podaním žaloby na Okresnom súde Poprad ako súde miestne i kauzálne príslušnom. Cieľom citovaného ustanovenia je hospodárne a rýchle súdne konanie, ktoré podmieňuje aj tá okolnosť, že žalovaný sa väčšiu časť dňa zdržiava práve v mieste výkonu svojej práce a preto je efektívnejšie, aby vo veci konal namiesto všeobecného súdu práve ten súd, v ktorého obvode sa žalovaný reálne zdržiava. Zo samotného znenia ustanovenia, v ktorého obvode má (a nie mal) žalovaný miesto výkonu práce“, ako aj zo zásady perpetuatio fori (trvania miestnej, vecnej a kauzálnej príslušnosti až do skončenia sporu) zakotvenej v § 36 ods. 2 CSP, vyplýva, že pre určenie miestnej príslušnosti súdu je rozhodujúci okamih začatia súdneho sporu a v tom čase existujúce okolnosti, podľa ktorých sa miestna príslušnosť súduurčuje. O prípad osobitnej miestnej príslušnosti podľa § 19 písm. a/ CSP teda ide len vtedy, ak žalovaný má v čase podania žaloby,,miesto výkonu práce“ v obvode súdu, na ktorý bola žaloba podaná a ktorý si žalobca ako aktívne legitimovaný subjekt takto zvolil. Platí totiž, že ak po začatí konania (bez ohľadu na spôsob jeho začatia) je zákonne založená miestna a vecná príslušnosť, počas trvania konania sa nezmení, aj keby sa zmenili okolnosti, ktoré boli pôvodne rozhodujúce pre jej určenie. Akákoľvek zmena miesta výkonu práce žalovaného po začatí konania, tak nemá pre zmenu príslušnosti súdu žiaden význam. Rovnako bez významu ostáva aj miesto výkonu práce žalovaného pred začatím súdneho sporu.
13. Z obsahu spisu najvyšší súd zistil, že žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobkyňou okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 27. marca 2017, t.j. ešte pred podaním žaloby na súd dňa 24. mája 2017. To znamená, že žalovaný v čase začatia súdneho konania nemal miesto výkonu práce v X. W. podľa pracovnej zmluvy zo dňa 28. mája 2015, z ktorej okolnosti žalobkyňa, ako aj Okresný súd Košice II vyvodzovali kauzálnu príslušnosť Okresného súdu Poprad podľa § 19 písm. a/ CSP. Zároveň z obsahu spisu iné miesto výkonu práce žalovaného v čase podania žaloby nevyplýva.
14. Nesprávna je preto úvaha Okresného súdu Košice II, ktorý sa domnieva, že na posúdenie kauzálnej aj miestnej príslušnosti predmetného sporu sa má aplikovať ustanovenie § 23 písm. g/ C.s.p. v spojení s § 19 písm. a/ CSP, podľa ktorého je daná príslušnosť Okresného súdu Poprad. Keďže vo veci nejde o prípad osobitnej miestnej príslušnosti, miestne príslušný súd môže byť určený len podľa kritérií daných ustanovením § 13 a nasl. CSP upravujúcich všeobecnú miestnu príslušnosť súdu. Podľa obsahu spisu žalovaný má adresu trvalého pobytu v X. (okres V.), preto je v zmysle § 14 CSP v spojení s § 23 písm. h/ CSP na konanie v spore miestne a kauzálne príslušný Okresný súd Košice II, ako súd kauzálne príslušný pre obvod Krajského súdu v Košiciach, do ktorého kraja obec X. spadá.
15. Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Košice II s postúpením mu sporu z Okresného súdu Poprad nie je dôvodný, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.