UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. D., dieťaťa rodičov : matky A. D. bývajúcej v S., a otca Ing. U. D., bývajúceho v S., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Okresným úradom Senica, o úpravu pomerov k maloletému dieťaťu, vedenej na Okresnom súde Senica sp.zn. 5 P 20/2014, o návrhu otca na prikázanie veci Okresnému súdu Nitra, takto
rozhodol:
Návrhu otca na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Senec pod sp.zn. 5 P 20/2014 Okresnému súdu Nitra n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
Otec maloletého dieťaťa podaním doručeným Okresnému súdu Senica dňa 21. mája 2014 - navrhol prikázať vec Okresnému súdu Nitra z dôvodu vhodnosti poukazujúc na skutočnosť, že matka s dcérou A. a tiež on majú trvalé bydlisko v obvode Okresného súdu Nitra. Uviedol, že medzi matkou maloletej a ním nedošlo k dohode o zmene trvalého bydliska maloletej, keďže matka maloletej mu len oznámila, že sa bude s maloletou zdržiavať na adrese XXX XX K., s čím nesúhlasil. Uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 1 Ndc 5/2014 dňa 27. marca 2014 nevyhovel žiadosti matky maloletej na prikázanie veci Okresnému súdu Senica, pretože nepreukázala dôvody celodennej starostlivosti o maloletú a jej dojčenie. V súčasnosti má maloletá dva a pol roka a podľa neho nie je odkázaná na matkinu celodennú starostlivosť.
Matka maloletej s návrhom na prikázanie veci inému súdu nesúhlasila.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica ako kolízny opatrovník maloletého dieťaťa A. D. v správe z 26. mája 2014 uviedol, že navrhovateľka, matka maloletej A. D. žije u priateľa X. O. v 2 izbovom byte v podnájme na adrese S.. Súčasne navrhol, aby sa konanie viedlo na súde miestne príslušnom, podľa miesta kde sa matka maloletej a maloletá zdržiavajú, teda na Okresnom súde Senica.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v súlade s § 12 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a rozhodol, že návrhu na prikázanie veci, ktorá je vedená na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 24 P 275/2013, Okresnému súdu Senica nevyhovuje, lebo neboli zistené zákonnépredpoklady pre prijatie navrhovaného opatrenia.
Podľa § 12 ods. 2 O.s.p. vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.
O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má vec prikázať (§ 12 ods. 3 O.s.p.). Týmto súdom je Najvyšší súd Slovenskej republiky. Vzhľadom na charakter prikázania veci ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vždy výnimočný (mimoriadny) charakter. Takýto postup je totiž výnimkou z ústavne garantovanej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Preto aplikácia ustanovenia § 12 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov účastníkov na oboch procesných stranách. Predpokladom prikázania veci z dôvodu vhodnosti podľa citovaného ustanovenia je existencia okolností, ktoré umožňujú hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky na delegáciu veci z dôvodu vhodnosti.
V návrhu na prikázanie veci otec maloletej uviedol, že matka maloletej, maloletá aj on majú zhodne spoločné bydlisko na adrese XXX XX S., on so zmenou pobytu maloletej nesúhlasil a že maloletá nie je celodenne odkázaná na matkinu starostlivosť.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky otec maloletej nepreukázal zákonom predpokladané dôvody prikázania veci inému súdu, ktorými sú najmä hospodárne a rýchle prejednanie veci a tým dôvod, pre ktoré by mala byť vec z Okresného súdu Senica delegovaná Okresnému súdu Nitra. Podľa názoru súdu fakt o trvalom bydlisku matky a maloletej nie je spôsobilý významne ovplyvniť hospodárnosť, ani rýchlosť konania o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Záujmy maloletého dieťaťa sú v tomto konaní - bez ohľadu na delegáciu veci - riadne zabezpečené ustanoveným kolíznym opatrovníkom. Z pohľadu posúdenia dôvodnosti prikázania veci je významný aj záujem maloletej a fakt, že právoplatným uznesením Okresného súdu Senica č.k. 3P 4/2014-10 zo dňa 20. januára 2014 bola maloletá A. D. zverená do osobnej starostlivosti matky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie výnimočných okolností, ktoré by odôvodňovali navrhnutú delegáciu veci z Okresného súdu Senica na Okresný súd Nitra, preto návrhu na prikázanie veci nevyhovel.
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.