UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu D. G., bytom E., J. - Y. X, proti žalovaným 1/ G. M., nar. XX.XX.XXXX, 2/ T. M., obom bytom E., J. - Y. X, obom zastúpeným JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, Železničná 90/12, o vydanie nehnuteľnej veci, vypratanie pozemku a uloženie zákazu, vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 4C/85/2017, o návrhu žalobcu na prikázanie sporu inému súdu, takto
rozhodol:
Návrhu na prikázanie sporu vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 4C/85/2017 z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Trnava n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. V konaní o vydanie nehnuteľnej veci, vypratanie pozemku a uloženie zákazu, vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 4C/85/2017, žalobca podaniami z 19. februára 2022 č. l. 626, z 23. februára 2022 č. l. 638 a z 5. apríla 2022 č. l. 658 navrhol, aby najvyšší súd „prikázal z dôvodu vhodnosti a nutnosti tento spor na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava“. Návrh odôvodnil skutočnosťou, že sudcovia Okresného súdu Považská Bystrica a Krajského súdu v Trenčíne sú zaujatí, pretože sa stretávajú so „smerákom Y.“. Namietal pochybenia sudkyne JUDr. Krivulčíkovej.
2. K podanému návrhu na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti sa žalovaní vyjadrili podaním zo 16. mája 2022. Uviedli, že návrh na prikázanie z dôvodu vhodnosti/nevyhnutnosti je nedôvodný, šikanózny a obsahujúci skutočnosti s pochybnosťami o spôsobilosti žalobcu vo veci vystupovať.
3. Najvyšší súd v zmysle § 39 ods. 3 CSP preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh žalobcu na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti nie je dôvodný.
4. Podľa § 39 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nemôže príslušný okresný súd alebo krajský súd o spore konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť spor prikázaný inému súdu tej istej inštancie. Podľa § 39 ods. 2, 3 CSP, na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Považská Bystrica) a súdu, ktorému sa mávec prikázať (Okresnému súdu Trnava). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky.
5. Aplikácia ustanovenia § 39 CSP o prikázaní veci inému súdu je možná iba v dvoch prípadoch, a to ak sudcovia inak príslušného súdu nemôžu vo veci konať z dôvodu, že sú vylúčení, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti alebo ak tú istú vec rozhodovali na súde inej inštancie (delegácia nutná), alebo bez toho, aby sudcovia boli vylúčení, ak je tu daný dôvod vhodnosti, pod ktorým treba rozumieť hľadisko hospodárnosti konania z pohľadu vzniku možných trov konania, tzn. ak by prejednanie veci iným než (doposiaľ) príslušným súdom znamenalo hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie veci (delegácia vhodná).
6. Prikázanie (delegácia) z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom na charakter delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.
7. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov oboch strán sporu, pričom na pomery strany, ktorá delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné strany sporu. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie sporu.
8. V danom prípade žalobca odôvodňuje vhodnosť ním navrhovanej delegácie tým, že sú sudcovia Okresného súdu Považská Bystrica a Krajského súdu v Trenčíne zaujatí. Uvedený dôvod však nevykazuje charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné jeho návrhu vyhovieť. Tento právny inštitút neslúži na nahrádzanie námietky zaujatosti, ako sa mylne domnieva žalobca. Navrhované prikázanie sporu sa nejaví byť výhodné ani pre žalovaných, ktorí s ním nevyslovili potrebný súhlas.
9. Najvyšší súd naviac konštatuje, že predmetný návrh žalobcu úplne nespĺňa zákonné ustanovenia spomenuté vyššie, navyše je mätúci, nakoľko v návrhu žalobca spomína inštitút prikázania veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, no zároveň namieta zaujatosť sudcov celého súdu, resp. súdneho obvodu. Zatiaľ však nebolo rozhodnuté o ne/vylúčení sudcu/sudcov na základe námietky zaujatosti v tomto konaní, to znamená, že nemôže byť zatiaľ rozhodované o prikázaní sporu inému súdu z dôvodu podľa § 39 ods. 1 CSP - nutná delegácia.
10. Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že nemožno predpokladať, že miestne nepríslušný súd zabezpečí hospodárnejšie, rýchlejšie a po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie sporu. V danom prípade teda nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, a preto návrhu nevyhovel.
11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.