UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sluka, PhD. a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Heleny Haukvitzovej, v spore žalobcu BOPAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Nové Mesto, Osadná 2, IČO: 36 557 293, proti žalovanej B. F., bývajúcej v L., o 1 549 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 12C/118/2016, o návrhu žalovanej na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, takto
rozhodol:
Návrhu žalovanej na prikázanie veci n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. V konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu na sumu 1549 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 12C/118/2016 podala žalovaná návrh na prikázanie tejto veci z dôvodu vhodnosti „okresnému súdu v mieste jej trvalého pobytu“, ktorý odôvodnila osobnými (rodinnými a zdravotnými) a finančnými dôvodmi. Žalovaná má maloletú dcéru vo veku päť rokov, je invalidnou osobou a z hľadiska dopravy je pre ňu komplikované sa dostaviť na pojednávanie do Nitry z miesta trvalého bydliska (L.).
2. Žalobca k návrhu na prikázanie veci vyjadril nesúhlas, ktorý odôvodnil tým, že na dané opatrenie nie je právny dôvod. V prípade jeho úspechu by žalovaná musela znášať aj zvýšenú náhradu cestovného jeho právneho zástupcu.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky príslušný rozhodnúť o tomto návrhu na prikázanie veci [§ 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh žalovanej na prikázanie veci nie je dôvodný, a preto mu nebolo možné vyhovieť.
4. Podľa § 39 ods. 2 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.
5. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka občianskeho súdneho konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zozákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti sporového súdneho konania alebo jeho zrýchlenie. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať dôvod delegácie vždy výnimočný (mimoriadny) charakter.
6. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov oboch sporových strán, pričom na pomery strany v spore, ktorá delegáciu navrhuje možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na protistranu. Podstatný význam má i stanovisko protistrany v spore. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie veci.
7. Žalovaná odôvodňuje vhodnosť navrhovanej delegácie veci s poukazom na invaliditu (50% miera poklesu schopnosti vykonávať prácu), finančné možnosti a rodinné okolnosti (starostlivosť aj o dieťa vo veku 5 rokov). Dôvody delegácie síce môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Musia však svojou výnimočnosťou viesť k nepochybnému záveru, že delegáciou sporu na iný súd sa zabezpečí hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie sporu. V danom prípade žalovanou uvádzané dôvody možno eliminovať formou vykonania procesných úkonov dožiadaným súdom (§ 104 Csp), ale aj zvolením si zástupcu v spore, ktorým môže byť aj advokát, o jeho ustanovenie po splnení podmienok môže žalovaná požiadať aj príslušné Centrom právnej pomoci. Tiež je potrebné zohľadniť vyjadrenie žalobcu, ktorý s navrhovanou delegáciou veci vyslovil nesúhlas.
8. Vzhľadom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP; návrhu preto nevyhovel.
9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.