UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci navrhovateľky Q.. A. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XXX, W.Š., zastúpenej JUDr. Katarínou Galovou, advokátkou so sídlom E. Belluša 10, Piešťany, proti manželovi Q.. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XXX, W., zastúpenému AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, IČO: 36 854 930, o rozvod manželstva, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16Pc/10/2022, o návrhu manžela na prikázanie veci, takto
rozhodol:
Návrhu na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16Pc/10/2022 a na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 10NcC/14/2022 Krajskému súdu v Bratislave a okresnému súdu v jeho obvode n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Manžel podaním zo dňa 08.08.2022 vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Trnava (ďalej aj „okresný súd“) aj sudcov Krajského súdu v Trnave (ďalej tiež „krajský súd“) a podal návrh na predloženie veci Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o jej delegovaní inému krajskému súdu resp. okresnému súdu v obvode jeho pôsobnosti (napríklad Krajskému súdu v Bratislave, nakoľko navrhovateľka už pôsobila ako sudkyňa na Okresnom súde Nitra a teraz pôsobí na Krajskom súde v Trenčíne). Návrh odôvodnil poukazom na pracovné i osobné priateľské vzťahy s mnohými sudcami pôsobiacimi v obvode krajského súdu na strane navrhovateľky aj manžela aj potrebou, aby vo veci konal nezaujatý a nestranný súd za účelom dosiahnutia objektívneho a spravodlivého rozhodnutia vo veci samej.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej iba „najvyšší súd“) uznesením zo dňa 13. decembra 2022 sp. zn. 6Nc/4/2022 rozhodol, že sudcovia Krajského súdu v Trnave (menovite) uvedení v prvom výroku sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 10NcC/14/2022 a sudcovia (menovite) uvedení v druhom výroku z prejednávania a rozhodovania označenej veci vylúčení nie sú. V bode 21. odôvodnenia uznesenia najvyšší súd uviedol, že o návrhu manžela na prikázanie veci Krajskému súdu v Bratislave a okresnému súdu v jeho obvode z dôvodu vhodnosti najvyšší súd rozhodne až následne, potom ako posúdi Krajský súd v Trnave námietkuzaujatosti vznesenú proti všetkým sudcom Okresného súdu Trnava.
3. Konanie o rozvod manželstva sa spravuje ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP”). Podľa § 2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže CMP vo vzťahu k možnosti prikázania veci z dôvodu vhodnosti, okrem práva vyjadriť sa k návrhu na prikázanie veci tých účastníkov, ktorých účasť v konaní vyšla najavo v čase podania návrhu (§ 4 CMP) neustanovuje inak, treba na danú vec aplikovať ustanovenia CSP o prikázaní veci inému súdu.
4. Podľa § 39 ods. 2, 3 CSP možno na návrh ktorejkoľvek zo strán spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresný súd Trnava a Krajský súd v Trnave) a súdu, ktorému sa má spor prikázať (Krajský súd v Bratislave a okresný súd v jeho obvode). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd”).
5. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného sporového konania (účastníka civilného mimosporového konania) na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti civilného sporového konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.
6. Najvyšší súd po preskúmaní veci predloženej mu na rozhodnutie, vychádzajúc z tvrdení manžela dospel k záveru, že nie je daná žiadna taká okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver, že Krajský súd v Bratislave a okresný súd v jeho obvode prejedná vec hospodárnejšie než Krajský súd v Trnave a Okresný súd Trnava, na ktorom konanie z dôvodu už realizovanej nutnej delegácie prebieha. Ku skutočnosti ohľadne domnelej zaujatosti zákonného sudcu (všetkých sudcov) okresného alebo krajského súdu v danej veci je potrebné podotknúť, že manželom tvrdená zaujatosť zákonného sudcu nie je dôvodom na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti. Dôvodom na prikázanie sporu podľa ustanovenia § 39 ods. 1 CSP by zaujatosť zákonného sudcu mohla byť len za predpokladu vylúčenia všetkých sudcov súdu majúceho inak vec prejednať a rozhodnúť, čo sa však nestalo (viď hore označené uznesenia najvyššieho súdu a Krajského súdu v Trnave).
7. Vzhľadom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že nie sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, a preto návrhu nevyhovel.
8. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.