Najvyšší súd
5 Ndc 6/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. R., proti odporcovi Ing. Ľ. R., o zvýšení výživného, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 13 C 284/2009, o návrhu navrhovateľa na prikázania veci Okresnému súdu Bratislava II, z dôvodu vhodnosti, takto
r o z h o d o l :
Návrhu na prikázanie veci sp.zn. 13 C 284/2009 Okresného súdu Košice I Okresnému súdu Bratislava II sa nevyhovuje.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh navrhovateľa na prikázanie veci inému súdu podľa § 12 ods. 2 O.s.p. z dôvodu vhodnosti. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že za dôvod vhodnosti považoval tú skutočnosť, že od 1. januára 2011 sa bude sťahovať do B., kde študuje a bude bývať i so svojou matkou.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v zmysle § 12 ods. 3 O.s.p. a rozhodol, že návrhu na prikázanie veci Okresného súdu Košice I sp.zn. 13 C 284/2009 Okresnému súdu Bratislava II sa nevyhovuje, lebo neboli zistené zákonné predpoklady navrhovaného opatrenia podľa § 12 ods. 2 O.s.p.
V zmysle § 12 ods. 2 O.s.p. vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.
Dôvody vhodnosti pre prikázanie veci inému súdu sú také okolnosti, ktoré umožnia hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci iným ako príslušným súdom.
Postup podľa § 12 ods. 2 O.s.p. je výnimkou zo zásady, že konanie sa vedie na súde, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonných kritérií. Skutočnosti, ktoré odôvodňujú odňatie veci z dôvodu vhodnosti príslušnému súdu a prikázanie inému súdu, sa musia vyznačovať určitou mimoriadnosťou, pretože takýto postup je súčasne výnimkou z ústavne garantovanej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval návrh navrhovateľa na prikázanie veci a ním uvádzané dôvody za nepostačujúce, nakoľko prípadná zmena adresy navrhovateľa v danom prípade nie je takou mimoriadnou skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala nerešpektovanie čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Okresný súd Košice I vo veci od 14. augusta 2009, kedy vec napadla na súd, vykonal viacero rozhodujúcich procesných úkonov a dôkazov, zameraných na zistenie skutkového a právneho stavu veci (výsluch účastníkov, podklady o príjmoch účastníkov a pod.) a preto nie je ani v súlade so zásadou hospodárnosti, aby tieto dôkazy, ktoré má súd vyhodnotiť aj v zmysle zásady bezprostrednosti, hodnotil v tomto štádiu konania iný súd.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu navrhovateľa na prikázanie veci v zmysle § 12 ods. 2 O.s.p. nevyhovel.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 1. marca 2011
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová