5Ndc/4/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne O.. F. S., bývajúcej v C., M. XXX/X, zastúpenej JUDr. Tiborom Šulákom, advokátom v Hurbanove, Nám. Dr. M. Thége Konkolyho 3, proti žalovanému Krízovému stredisku „SOS", so sídlom v Hurbanove, Komárňanská 67/135, zastúpenému JUDr. Petrou Rumanovou, advokátkou v Bratislave, Zámocká 5, vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod s. zn. 11 Cpr 26/2018 a na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 25 Co Pr 2/2020, o návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, takto

rozhodol:

Návrhu na prikázanie veci Krajského súdu Nitra pod sp. zn. 25 Co Pr 2/2020 inému krajskému súdu n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

1/ V odvolacom konaní proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 18. novembra 2019 č. k. 11 Cpr 26/2018 - 95 vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 25 CoPr 2/2020 podala žalobkyňa návrh na prikázanie s por u z dôvodu vhodnosti inému krajskému súdu ( tento nekonkretizovala ). Návrh odôvodnila tým, že Krajský súd v Nitre už vo veci rozhodoval uvedeným rozsudkom, z ktorého rozhodnutia možno zistiť, že nešlo o nestranné rozhodovanie tohto súdu. Vzhľadom na to, že Krajský súd v Nitre vykladá v jej prípade zákon iba v prospech jednej strany, čím ju zjavne poškodzuje, žiadala, aby veci týkajúce sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru ako aj náhrady mzdy boli tomuto súdu odňaté a prikázané inému krajskému súdu.

2/ Žalovaný na základe uvedených skutočností navrhol, aby najvyšší súd návrhu na odňatie a prikázanie veci nevyhovel.

3/ Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.

4/ O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať (§ 39 ods. 3 CSP).

5/ Prikázanie (delegácia) sporu z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ktorý je daný na podklade vopred stanovených zákonných pravidiel vecnej a miestnej príslušnosti súdov. K prikázaniu sporu inému súdu možno preto pristúpiť iba vo výnimočných prípadoch, v ktorých by prejednanie sporu iným, než (doposiaľ) príslušným súdom znamenalo z komplexného pohľadu hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie veci.

6/ Dôvody delegácie môžu byť rôzne v závislosti od predmetu sporu, postavenia strán, ale aj doterajších výsledkov konania. Dôvody na strane strán sporu vyplývajúce z ich postavenia môžu mať najmä osobnú, zdravotnú, finančnú, prípadne sociálnu povahu. Vzhľadom na charakter delegácie sporu ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd podľa vecnej a miestnej príslušnosti, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter. V neposlednom rade nadriadený súd berie do úvahy aj prípadné dôsledky navrhovanej delegácie a starostlivo skúma, či delegovaním sporu inému súdu nedôjde iba k tomu, že obdobným spôsobom zaťaží druhú stranu sporu.

7/ S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa komplexné posúdenie predmetu sporu a pomerov oboch strán sporu. Súd prihliada na pomery a dopad prípadného prikázania veci tak vo vzťahu strany, ktorá vhodnú delegáciu navrhuje, ako aj na pomery a dopad prípadnej delegácie veci na druhú stranu sporu.

8/ V danom prípade žalobkyňa odôvodňovala vhodnosť ňou navrhovanej delegácie nesúhlasom s rozhodovaním vo veci skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Tieto dôvody podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) nevykazujú znaky takej výnimočnosti, aby bolo možné jej návrhu vyhovieť. Inštitút delegácie vhodnosti podľa citovaného § 39 ods. 2 CSP môže byť využívaný len na zákonný účel a nie na to, aby si strana sporu „vyberala“ súd, ktorý má alebo nemá jej spor prejednávať a o ňom rozhodovať. To, že v spore nie je rozhodované podľa predstáv strany, v súlade s jej vôľou, právnymi názormi a požiadavkami nemožno považovať za dôležité a výnimočné dôvody pre vyhovenie návrhu na prikázanie sporu inému súdu, keď napokon žalobkyňa ani iný krajský súd, ktorému by mal byť daný spor prikázaný, nešpecifikovala.

9/ Vzhľadom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, a preto návrhu žalobkyne nevyhovel.

10/ Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.