5 Ndc 38/2008

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o dedičstve po poručiteľke E. M., rod. M., ktorá sa narodila X. a naposledy bývala v T. a zomrela X., prejednávanej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 16 D 666/2008, o návrhu dedičky na prikázanie veci inému súdu, takto

r o z h o d o l :

Návrhu na prikázanie veci Okresného súdu Trenčín sp.zn. 16 D 666/2008 Okresnému súdu Levice   n e v y h o v u j e .  

O d ô v o d n e n i e

Dedička MUDr. A. K. požiadala v návrhu na prejednanie novoobjaveného majetku poručiteľky aj o „pridelenie tohto právneho úkonu notárovi v L.“, ktorý návrh je potrebné podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) považovať za návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa z dôvodu vhodnosti v zmysle ustanovenia § 12 ods. 2 O.s.p. Ako dôvod uviedla, že v L. pracuje a poručiteľka mala v tomto meste prechodný pobyt.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, príslušný rozhodnúť o tomto návrhu na prikázanie veci (§ 12 ods. 3 O.s.p.), preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Podľa § 12 ods. 2 O.s.p. vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.

Predpokladom prikázania veci z dôvodu vhodnosti podľa citovaného ustanovenia je existencia okolností, ktoré umožňujú hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie veci. Nemožno pritom opomenúť, že všeobecná miestna príslušnosť súdu, ktorý má vec prejednať, je zásadou základnou a prípadná delegácia príslušnosti inému súdu je len výnimkou z tejto zásady, ktorú treba – ako výnimku – vykladať reštriktívne. Totižto, ak by príslušný súd prikázal vec inému súdu podľa § 12 ods. 2 O.s.p., hoci by tu pre takéto rozhodnutie neboli podmienky, porušil by tým ústavne zaručenú zásadu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanoví zákon (Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Na konanie o dedičstve novoobjaveného majetku poručiteľa zostáva miestne príslušný okresný súd, ktorý vydal pôvodné rozhodnutie o jeho skončení (stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR Cpj 31/97 z 20.10.1997).

Pôvodné rozhodnutie o skončení dedičského konania (osvedčenie o dedičstve) vydal notár, ako súdny komisár, so sídlom v T.. Aktívami dedičstva boli vklady a aj nehnuteľnosti v kat. území L.. Od skončenia pôvodného dedičského konania sa nezmenili okolnosti veci (dedička už aj vtedy bývala v K.).

Predmetom konania o novoobjavenom majetku poručiteľky je, podľa návrhu, iba vklad na podúčte v banke.

Na základe uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že tu nie sú žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali prikázanie veci Okresnému súdu Levice z dôvodu, že by tento súdu mohol vec prejednať hospodárnejšie a rýchlejšie než Okresný súd Trenčín a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. novembra 2008

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková