5 Ndc 30/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky V. M., zastúpenej JUDr. R.B., advokátom so sídlom v K., proti odporcom

1/ F., spol. s.r.o. Ľ., IČO:   X., K., zastúpenému   JUDr. P.Č., advokátom so sídlom v P.,

2/ Mgr. J. G.,

3/ Ing. L. P., 4/ L. M., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedenej na Okresnom

súde Bratislava II pod sp.zn. 13 C 29/2012, o návrhu odporcu 1/ na prikázanie veci inému

súdu, takto

r o z h o d o l :

Návrhu na prikázanie veci Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 13 C 29/2012

Okresnému súdu Prešov n e v y h o v u j e.  

O d ô v o d n e n i e

V konaní o návrhu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedeného na Okresnom

súde Bratislava II, podal odporca 1/ návrh na prikázanie veci Okresnému súdu Prešov. Návrh

odôvodnil tým, že samotné dokazovanie, ktoré je potrebné vo veci vykonať, je v podstate

právne irelevantné ku skutočnosti, v obvode ktorého súdu sa predmetná nehnuteľnosť

nachádza. S poukazom na zásadu hospodárnosti a ekonomickosti konania preto považoval

za procesne jednoduchšie prikázať vec Okresnému súdu   Prešov, kde vykonávajú činnosť

právni zástupcovia účastníkov konania a sú aj sídla odporcov 1/, 2/, 3/.

Navrhovateľka a odporca 4/ navrhli návrhu odporkyne 1/ nevyhovieť, pretože podľa

ich názoru tu nie sú žiadne významné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prikázanie veci

Okresnému súdu Prešov.

Odporcovia 2/, 3/ sa k návrhu na prikázanie veci nevyjadrili.

2

Najvyšší súd Slovenskej republiky, príslušný rozhodnúť o tomto návrhu na prikázanie

veci (§ 12 ods. 3 O.s.p.), preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh odporcu 1/ nie je

dôvodný.

Podľa § 12 ods. 2 O.s.p. vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj

z dôvodu vhodnosti.

Predpokladom prikázania veci z dôvodu vhodnosti podľa citovaného ustanovenia je

existencia okolností, ktoré umožňujú hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie veci. Dôvody

delegácie môžu byť rôzne v závislosti od predmetu konania, postavenia účastníkov, ale aj

doterajších výsledkov konania. Dôvody na strane účastníkov konania vyplývajúce z ich

postavenia môžu mať najmä osobnú, zdravotnú, finančnú, prípadne sociálnu povahu.

Nemožno pritom opomenúť, že prikázanie veci inému súdu je výnimkou zo zásady, že

vec má prejednať miestne príslušný súd, a teda podmienky prikázania veci treba – ako

výnimku – vykladať reštriktívne. Totižto, ak by príslušný súd prikázal vec inému súdu podľa

§ 12 ods. 2 O.s.p., hoci by pre takéto rozhodnutie neboli splnené podmienky, porušil by tým

ústavne zaručenú zásadu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť

súdu ustanovuje zákon (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). V neposlednom rade

nadriadený súd berie v úvahu aj prípadné dôsledky navrhovanej vhodnej delegácie

a starostlivo skúma, či delegovaním veci inému súdu nedôjde iba k tomu, že obdobným

spôsobom zaťaží druhého účastníka konania. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia

ustanovenia § 12 ods. 2 O.s.p. do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody.

Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa komplexné posúdenie predmetu konania

a pomerov účastníkov na oboch procesných stranách. Súd prihliada na pomery a dopad

prípadného prikázania veci tak na strane účastníka, ktorý vhodnú delegáciu navrhuje, ako aj

na pomery a dopad prípadnej delegácie veci na ostatných účastníkov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súčasnom

štádiu konania tu nie sú dôvody, ktoré by odôvodňovali prikázanie veci Okresnému súdu

Prešov. Nie je totiž ničím preukázané, že by Okresný súd Prešov prejednal vec hospodárnejšie

a rýchlejšie než Okresný súd Bratislava II. Akceptáciou takéhoto návrhu by aj došlo

k negovaniu procesných ustanovení zákona, upravujúcich miestnu príslušnosť súdov.  

3

Ak odporcovi 1/ budú brániť jeho pomery v účasti na pojednávaniach pred Okresným

súdom Bratislava II, príslušný súd môže o jeho vypočutie požiadať iný súd

(§ 122 ods. 2 O.s.p.). Rovnako bude môcť postupovať súd aj v prípade, že dospeje k záveru

o účelnosti vypočutia svedkov bývajúcich mimo jeho obvodu. Pre prikázanie veci inému súdu

je tiež nepostačujúce sídlo niektorých účastníkov (ich zástupcov) mimo okres procesne

konajúceho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto návrhu na prikázanie veci nevyhovel.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. januára 2013

  JUDr. Vladimír Magura, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová