Najvyšší súd
5 Ndc 23/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D. M., proti žalovanej N., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 17 C 139/2006, o návrhu žalobcu na prikázanie veci, takto
r o z h o d o l : Návrhu na prikázanie veci sp.zn. 17 C 139/2006 Okresného súdu Trenčín Okresnému súdu Bratislava II alebo ktorémukoľvek inému okresnému súdu v obvode mesta Bratislavy s a n e v y h o v u j e. O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trenčín predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky o návrhu žalobcu na prikázanie veci podľa § 12 ods. 2 O.s.p. z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Bratislava II alebo ktorémukoľvek inému okresnému súdu v obvode mesta Bratislavy. Žalobca vhodnosť navrhovaného opatrenia považoval za danú z hľadiska zabezpečenia objektívneho rozhodovania vo veci, pochybnosti objektivity a profesionality a možnej vzájomnej väzby súdu na nemocnicu (žalovanú), kde sa stretávajú spoločné záujmy mesta (žalovaná a súd sídlia v T.). Podrobne rozoberal postup súdu prvého stupňa, vyplývajúci z jeho neobjektívneho postupu pri ustanovení jediného súdneho znalca v konaní a neakceptovanie jeho návrhu na ustanovenie súdnych znalcov „dvoch najlepších odborníkov z odboru anesteziológie a traumatolócie z nemocnice K. v B.“, na pojednávaní súdu prvého stupňa. Žalovaná sa k návrhu na prikázanie veci nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v zmysle § 12 ods. 3 O.s.p. a rozhodol, že návrhu na prikázanie veci sp.zn. 17 C 139/2006 Okresného súdu Trenčín Okresnému súdu Bratislava II alebo ktorémukoľvek inému okresnému súdu v obvode mesta Bratislavy, sa nevyhovuje, lebo neboli zistené zákonné predpoklady navrhovaného opatrenia podľa § 12 ods. 2 O.s.p. V zmysle § 12 ods. 2 O.s.p. vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka občianskeho súdneho konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti občianskeho súdneho konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter. Dôvody vhodnosti pre prikázanie veci inému súdu sú len také okolnosti, ktoré umožnia hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci iným ako príslušným súdom. Pri posudzovaní podmienok delegácie a podmienok vhodnosti má tak zásadný význam tiež stanovisko účastníkov. Nemožno rovnako nezdôrazniť, že postup podľa § 12 ods. 2 O.s.p. je výnimkou zo zásady, že vo veci koná súd, ktorého príslušnosť je určená zákonom. Z tohto dôvodu sa musia skutočnosti, ktoré sú podkladom pre prikázanie (delegáciu) veci, vyznačovať určitou mimoriadnosťou. Okolnosť, že žalobca má subjektívny pocit, že príslušný súd nevedie konanie podľa jeho predstáv, nemôže byť dôvodom k delegovaniu veci z dôvodu vhodnosti v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval návrh žalobcu na prikázanie veci a ním uvádzané podrobné dôvody spolu s popisom doterajšieho priebehu konania vo veci a jeho hodnotenia z jeho subjektívneho pohľadu za neprijateľné. Akceptáciou takéhoto návrhu by došlo k negovaniu procesných ustanovení zákona, upravujúcich vecnú a miestnu príslušnosť súdov. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu žalobcu na prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava II alebo ktorémukoľvek inému okresnému súdu v obvode mesta Bratislavy z dôvodu vhodnosti v zmysle §12 ods. 2 O.s.p. nevyhovel. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 9. novembra 2010
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová