5Ndc/2/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Svojpomocné bytové, s.r.o., so sídlom v Moste pri Bratislave, Studené 634, IČO: 00 594 547, proti žalovaným 1/ L. D., trvale bytom v O., 2/ B. D., trvale bytom v O., o zaplatenie 1 414,17 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 13C/3/2018, o návrhu na prikázanie sporu inému súdu, takto

rozhodol:

Návrhu žalobcu na prikázanie sporu vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 13C/3/2018 Okresnému súdu Bratislava III, n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“) listom zo 7. februára 2019 predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o návrhu žalobcu z 21. septembra 2019 na prikázanie sporu Okresnému súdu Bratislava III z dôvodu vhodnosti. Žalobca návrh odôvodnil najmä svojím nepriaznivý zdravotným stavom súvisiaci s ortopedickými problémami kolena a problémami s bolesťami chrbtice na viacerých miestach, ktoré sa prejavujú najmä pri šoférovaní a cestovaní na dlhšie vzdialenosti. Uvedené doložil potvrdením odbornej lekárky MUDr. U. M. s odporúčaním, že pre vyššie uvedené zdravotné problémy nie je vhodný dlhší pobyt v dopravných prostriedkoch z akéhokoľvek dôvodu, nakoľko dlhšie sedenie spôsobuje zhoršenie zdravotného stavu v zmysle zvýraznenia bolesti. Okrem iného poukázal aj na zabezpečenie starostlivosti o svoje maloleté dieťa a častej potreby byť nápomocný svojej partnerke pri vybavovaní rôznych záležitostí súvisiacich s opaterou o maloleté dieťa. Na záver dal do pozornosti aj skutočnosť, že vo veci jeho osoby boli z prejednávania a rozhodovania vylúčení sudcovia z dôvodu zaujatosti, a to v právnej veci č. k. 8C/58/2007 vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves, a aj v právnej veci č.k. 15Cb/30/2012, ktorá bola delegovaná na Okresný súd v Rožňave.

2. Žalovaní sa k návrhu na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti nevyjadrili.

3. Najvyšší súd v zmysle § 39 ods. 3 CSP preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

4. Podľa § 39 ods. 2 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istejinštancie aj z dôvodu vhodnosti.

5. Predpokladom prikázania sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti je existencia okolností, umožňujúcich hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie sporu iným súdom než tým, ktorého príslušnosť na prejednanie a rozhodnutie bola určená na základe zákonných kritérií príslušnosti, existujúcich tu v čase začatia konania a zakladajúcich príslušnosť až do skončenia konania (takže tu v skutočnosti ide aj o prielom zásady „perpetuatio fori“, čiže trvania príslušnosti, zakotvenej v ustanovení § 36 ods. 2 veta za bodkočiarkou CSP). Prejednávanie a rozhodovanie sporov súdmi, ktoré sú na ich prejednanie vecne i miestne príslušnými, je teda zákonom výslovne ustanoveným pravidlom a prípadné prikázanie (delegácia) určitého sporu inému súdu len výnimkou z takéhoto pravidla, ku ktorej uplatňovaniu treba pristupovať reštriktívne (aby bola zachovaná podstata, že tu ide o výnimku a aby sa teda sama výnimka nestala pravidlom). Ak by totiž na to povolaný súd prikázal spor inému súdu podľa § 39 ods. 2 CSP, hoci by tu pre takéto rozhodnutie neboli podmienky, porušil by tým aj ústavne zaručené zásady, podľa ktorých 1/ nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a 2/ príslušnosť súdu ustanoví zákon (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov). Práve so zreteľom ku charakteru delegácie (ako výnimky z pravidla, že spor prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií) musí mať potom aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.

6. Dôvodmi vhodnosti pre prikázanie sporu inému súdu môžu byť len také okolnosti, ktoré umožnia hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie sporu iným ako príslušným súdom. Úvaha o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov strán sporu, pričom na pomery strany sporu, ktorá delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na druhú stranu sporu. Rozhodne nie zanedbateľný význam pri posudzovaní existencie dôvodov pre delegáciu potom samozrejme má i stanovisko ostatných strán sporu.

7. Najvyšší súd po preskúmaní veci predloženej mu na rozhodnutie dospel k záveru, že v tomto spore nie je daná žiadna taká okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver, že ktorýkoľvek iný súd (než Okresný súd Spišská Nová Ves, na ktorom konanie začalo) spor prejedná hospodárnejšie, rýchlejšie, prípadne po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie. Dôvody delegácie síce môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä osobnú, zdravotnú, sociálnu, či finančnú. Skutočnosti, ktorými žalobca odôvodnil vhodnosť ním navrhovanej delegácie veci, nevykazujú charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné jeho návrhu vyhovieť. Problémy súvisiace s prekonávaním väčších vzdialenosti s ním uvedenými zdravotnými problémami nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie veci inému súdu, nakoľko sa nevyznačujú takou výnimočnosťou, aby bolo možné vyhovieť jeho návrhu. Rovnako ani starostlivosť o maloleté dieťa vo veku do 1 roka ako dôvod delegácie sám o sebe nevykazuje charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné návrhu vyhovieť. Vo všeobecnosti sú problémy tohto druhu (napríklad, že strana sporu nemá bydlisko v obvode miestne príslušného súdu, alebo že musí za účelom dostavenia sa na súd prekonávať väčšie vzdialenosti či vynaložiť vyššie výdavky) skôr bežné, a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie veci inému súdu. S prihliadnutím na povahu sporu (zaplatenie sumy vo výške 1 414,17 eur s príslušenstvom predstavujúc nedoplatok nájomného a poplatkov za výkon správy v obytnom dome) je zrejmé, že v danom prípade bude potreba vykonania dokazovania v mieste bydliska žalovaných (napr. výsluch žalovaných, svedkov, predkladanie listín atď.), z čoho vyplýva záver, že žalobcom uvádzané dôvody na prikázanie sporu miestne nepríslušnému súdu nedávajú garanciu, že iný súd zabezpečí hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie sporu. Vzhľadom na uvedené navrhované prikázanie veci sa nejaví byť výhodné ani pre žalovaných s poukazom aj na skutočnosť, že v rámci konania už bola vznesená námietka miestnej nepríslušnosti pre Okresný súd v Poprade, pričom následne bol spor postúpený na Okresný súd Spišská Nová Ves.

8. Ku skutočnosti ohľadne domnelej zaujatosti zákonného sudcu v danej veci je potrebné podotknúť, že žalobcom tvrdená zaujatosť zákonného sudcu, nie je dôvodom na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti. Dôvodom na prikázanie sporu podľa ustanovenia § 39 ods. 1 CSP, by mohla byť len za predpokladu vylúčenia všetkých sudcov súdu majúceho inak vec prejednať a rozhodnúť.

9. Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že nemožno predpokladať, že miestne nepríslušný súd zabezpečí hospodárnejšie, rýchlejšie a po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie sporu. V danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, a preto návrhu nevyhovel.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.