UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Národnej banky Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša 1, IČO: 30 844 789, proti žalovaným 1/ AB REAL, s. r. o., Košice, so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 698 115, 2/ T.. W. C., bývajúcemu v K., Č. E. X, o ochranu dobrého mena právnickej osoby, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 13C/6/2019, o návrhu žalovaného 2/ na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto
rozhodol:
Návrhu na prikázanie sporu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 13C/6/2019 Okresnému súdu Bratislava I n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Košice I v zmysle § 39 ods. 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie návrh žalovaného 2/ na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Bratislava I. Žalovaný 2/ na odôvodnenie návrhu uviedol, že z dôvodu pracovných povinností sa väčšinu času zdržiava v Bratislavskom kraji. Zároveň sa domnieva, že i pre žalobkyňu by bolo výhodnejšie, ak by sa pojednávanie vo veci konalo na Okresnom súde Bratislava I, a to z dôvodu lepšej dostupnosti pre žalobkyňu a svedkov, ktorých vypočutie bolo navrhnuté.
2. Žalobkyňa navrhla, aby najvyšší súd návrhu žalovaného 2/ na prikázanie sporu inému súdu nevyhovel.
3. Podľa § 39 ods. 2 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.
4. Podľa § 39 ods. 3 CSP o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Košice I) a súdu, ktorému sa má spor prikázať (Okresnému súdu Bratislava I).
5. Najvyšší súd (§ 39 ods. 3 CSP) prejednal návrh žalovaného 2/ na prikázanie sporu Okresného súdu Košice I vedeného pod sp. zn. 13C/6/2019 Okresnému súdu Bratislava I z dôvodu vhodnosti a dospel kzáveru, že podanému návrhu nie je možné vyhovieť, pretože neboli zistené zákonné predpoklady na takýto procesný postup v zmysle § 39 ods. 2 CSP.
6. Dôvody prikázania (delegácie) sporu môžu byť rôzne v závislosti od predmetu konania, postavenia sporových strán, ale aj doterajších výsledkov konania. Dôvody na strane sporových strán vyplývajúce z ich postavenia môžu mať najmä osobnú, zdravotnú, finančnú, prípadne sociálnu povahu. Delegácia sporu z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ktorý je daný na podklade vopred stanovených zákonných pravidiel vecnej a miestnej príslušnosti súdov. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, ktorá trvá až do jeho skončenia (§ 36 CSP, zásada perpetuatio fori). K prikázaniu sporu inému súdu možno preto pristúpiť iba vo výnimočných prípadoch, v ktorých by prejednanie sporu iným, než (doposiaľ) príslušným súdom znamenalo z komplexného pohľadu jeho hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov sporových strán, pričom dôvody uvádzané stranou, ktorá návrh predkladá, možno zohľadniť len vtedy, ak to nebude mať negatívny dopad na protistranu.
7. V posudzovanom prípade dôvody navrhovanej delegácie sporu (zdržiavanie sa žalovaného 2/ v Bratislavskom kraji z pracovných dôvodov, lepšia dostupnosť žalobkyne a svedkov na pojednávanie) podľa názoru najvyššieho súdu nevykazujú znaky takej výnimočnosti, aby bolo možné podanému návrhu vyhovieť. Vo všeobecnosti sú problémy tohto druhu (prekonanie väčšej vzdialenosti za účelom dostavenia sa na príslušný súd) skôr bežné a nepredstavujú osobitný dôvod, ktorý by opodstatňoval zmenu zákonom stanovenej príslušnosti súdu. Strana má totiž právo zvoliť si v konaní zástupcu, ktorý je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana (§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a 2 CSP). Najvyšší súd taktiež poukazuje na § 104 ods. 1 CSP, podľa ktorého procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Súd tiež môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný (§ 195 ods. 3 CSP). Bez významu nie je ani to, že s návrhom na delegáciu sporu neprejavila žalobkyňa súhlas.
8. Najvyšší súd zároveň v tejto súvislosti poznamenáva, že iný senát najvyššieho súdu rozhodnutím z 15. decembra 2020 sp. zn. 7Ndc/14/2020 nevyhovel návrhu žalovanej 1/ na prikázanie predmetného sporu z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Bratislava I, pretože ňou uvádzané dôvody delegácie sporu podľa § 39 ods. 2 CSP (ktoré sú v podstate totožné s dôvodmi uvádzanými žalovaným 2/) tento postup neodôvodňovali.
9. Vzhľadom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, a preto návrhu žalovaného 2/ nevyhovel.
10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.