5Ndc/12/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sluka, PhD. a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Heleny Haukvitzovej, v spore žalobcu AVET-C, spol. s r.o., so sídlom v Košťanoch nad Turcom, Košťany nad Turcom č. 348, IČO: 31 607 438, zastúpenej JUDr. Jaroslavom Kevickým, advokátom, so sídlom v Martine, P. Mudroňa č. 45, proti žalovanej KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Šefanovičova č.4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 31 721,71 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 23C/6/2016, o návrhu žalobcu na prikázanie veci Okresnému súdu Prievidza z dôvodu vhodnosti, takto

rozhodol:

Návrhu na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 23C/6/2016 Okresnému súdu Prievidza n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

1. V konaní o zaplatenie 31 721,71 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 23C/6/2016 sa žalobca už v žalobe domáhal prikázania veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Prievidza, na ktorý pôvodne podal svoju žalobu. V nej uviedol, že z hľadiska úspornosti a účelnosti by bolo vhodné aby o tomto spore (o náhrade nemajetkovej ujmy zo zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) rozhodoval Okresný súd Prievidza, pred ktorým sa viedlo (a ukončilo) konanie pod sp.zn. 7C/69/2011, kde prebehlo rozsiahle dokazovanie ohľadom náhrady nemajetkovej ujmy pozostalým pri dopravnej nehode so smrteľným následkom.

2. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná nesúhlasí s návrhom žalobcu na prikázanie veci na Okresný súd Prievidza, už pri prvom úkone vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti v zmysle § 85 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého je všeobecným súdom právnickej osoby, súd v obvode ktorého má právnická osoba sídlo. V dôsledku uvedeného bol následne spis postúpený z Okresného súdu Prievidza na Okresný súdu Bratislava I, ktorý vec v zmysle § 39 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

3. Vzhľadom k tomu, že návrh na prikázanie veci bol podaný pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnostizákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Podľa § 39 ods. 2, 3 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému s údu (Okresnému s údu Bratislava I) a súdu, ktorému s a m á v e c prikázať (Okresnému súdu Prievidza). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky.

5. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka občianskeho súdneho konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti občianskeho súdneho konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.

6. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia § 39 ods. 2 C.s.p. do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov účastníkov konania na oboch procesných stranách, pričom na pomery účastníka konania, ktorý delegáciu navrhuje možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatných účastníkov konania.

7. Opodstatnenosť návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Prievidza sa v danom prípade vyvodzuje z požiadavky hospodárnosti konania. Skutočnosti, ktorými žalobca odôvodnil vhodnosť ním navrhovanej delegácie veci, však nevykazujú charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné jeho návrhu vyhovieť. Žalobca argumentuje poukázaním na konanie sp.zn. 7C/69/2011, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Prievidza s dôrazom na vykonané dokazovanie, ktoré má úzko súvisieť s predmetným konaním. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že vykonané dokazovanie v rámci konania vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 7C/69/2011 nepredstavuje výnimočný dôvod pre delegovanie veci z dôvodu vhodnosti, lebo „využitie“ výsledkov takého dokazovania alebo zabezpečenie dôkazov z neho pre potreby tohto sporového konania je možné len na základe návrhu strany v spore, ak ich táto nemôže predložiť bez svojej viny; inak dôkazy je povinná si zabezpečiť strana sporu sama (§ 132 ods. 3 CSP). Rýchlosť a efektívnosť dokazovania v zmysle CSP vyjadruje princíp koncentrácie (§ 149 až § 154 CSP) a kontradiktórnosti (čl. 6, 8 a 9 CSP) v závislosti na tom, ako strany v spore uchopia prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, nie však od toho, pred ktorým súdom sa bude spor viesť. Napokon s návrhom na delegovanie veci žalovaná nevyslovila súhlas.

8. Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, a preto návrhu žalobcu nevyhovel.

9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.