Najvyšší súd

5 Ndc 11/2012

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

  Najvyšší   súd   Slovenskej republiky   v právnej veci navrhovateľky Ľ. B. proti

odporcovi V. B., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým

deťom, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp.zn. 7 P 96/2011, o návrhu navrhovateľky

na prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava V, z dôvodu vhodnosti, takto

r o z h o d o l :

Návrhu na prikázanie veci sp.zn. 7 P 96/2011 Okresného súdu Senica Okresnému

súdu Bratislava V,   sa   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Senica predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

návrh navrhovateľky na prikázanie veci inému súdu podľa § 12 ods. 2 O.s.p. z dôvodu

vhodnosti. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že nemá dôveru k zákonnej sudkyni,

vzniesla námietku zaujatosti, ktorej však nebolo vyhovené, a preto má za to, že na Okresnom

súde Bratislava V je reálna možnosť relevantného a nezaujatého konania.

Odporca sa k návrhu na prikázanie veci nevyjadril napriek tomu, že výzvu

na vyjadrenie riadne prevzal dňa 14. apríla 2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v zmysle § 12 ods. 3 O.s.p.

a rozhodol, že návrhu na prikázanie veci Okresného súdu Senica sp.zn 7 P 96/2011

Okresnému súdu Bratislava V sa nevyhovuje, lebo neboli zistené zákonné predpoklady

navrhovaného opatrenia podľa § 12 ods. 2 O.s.p.

V zmysle § 12 ods. 2 O.s.p. vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj

z dôvodu vhodnosti.

Dôvody vhodnosti pre prikázanie veci inému súdu sú také okolnosti, ktoré umožnia

hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie

prejednanie veci iným ako príslušným súdom.

Postup podľa § 12 ods. 2 O.s.p. je výnimkou zo zásady, že konanie sa vedie na súde,

ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonných kritérií. Skutočnosti, ktoré odôvodňujú odňatie

veci z dôvodu vhodnosti príslušnému súdu a prikázanie inému súdu, sa musia vyznačovať

určitou mimoriadnosťou, pretože takýto postup je súčasne výnimkou z ústavne garantovanej

zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval návrh navrhovateľky  

na prikázanie veci a ňou uvádzané dôvody za nepostačujúce, nakoľko skutočnosť, že nemá

dôveru ku zákonnej sudkyni, ktorá vyplýva z jej subjektívneho pocitu bez reálne podložených

skutočností, ako je zrejmé i z dôvodov uvádzaných v námietke zaujatosti, nie je takou

mimoriadnou skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala nerešpektovanie čl. 48 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky.  

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu navrhovateľky na prikázanie veci

v zmysle § 12 ods. 2 O. s. p. nevyhovel.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. mája 2012

  JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová