5 Nc 7/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. A. C., bývajúceho v D., proti žalovaným 1. JUDr. A. J., bývajúcemu v D., 2. JUDr. M. J. S., bývajúcej v D., o vydanie neoprávneného majetkového prospechu, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 7 C 20/2010, o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Trnave, takto
r o z h o d o l :
Sudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. A. J., JUDr. M. K., JUDr. E. B., JUDr. S. H., JUDr. M. U., JUDr. B. H., JUDr. R. F., JUDr. Ľ. B. ml., JUDr. Ľ. S., JUDr. M. K., JUDr. I. J., JUDr. A. D., JUDr. L. S., JUDr. K. S., Mgr. D. Č., Mgr. F. B., JUDr. I. I., JUDr. D. Š., JUDr. M. J., JUDr. V. T., JUDr. D. W., JUDr. P. S., Mgr. A. M., JUDr. J. K., JUDr. Ľ. J., JUDr. K. B., JUDr. P. P. s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 9 NcC 9/2010 (vec Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 7 C 20/2010).
Vec p r i k a z u j e až do jej právoplatného skončenia Krajskému súdu v Žiline.
O d ô v o d n e n i e
V konaní sp. zn. 7 C 20/2010 Okresného súdu Dunajská Streda oznámili sudcovia tohto súdu, že sú u nich dané dôvody, pre ktoré možno mať pochybnosti o nezaujatosti sudcu (§ 14 ods. 1 O.s.p. a § 15 O.s.p.).
O tom, či sudcovia Okresného súdu Dunajská Streda sú v tejto veci vylúčení z prejednávania a rozhodovania, mal rozhodnúť Krajský súd v Trnave ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O.s.p.) v konaní sp. zn. 9 NcC 9/2010. Keďže ale aj sudcovia Krajského súdu v Trnave oznámili, že sú u nich dané dôvody vylučujúce sudcu z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1 O.s.p. a § 15 O.s.p.), bol spis predložený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trnave (§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť oznámenia sudcov (§ 15 O.s.p.) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o nezaujatosti. Účelom tohto ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide vtedy, ak sudca má k účastníkovi konania určitý osobný vzťah, so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti) alebo k zástupcovi účastníka konania.
Ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be done“). Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu - napriek jeho vnútornému úsiliu - zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Samotnú skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, účastníkom ktorej je iný sudca (ako je to v prejednávanej veci), nemožno považovať za dôvod, vylučujúci ho bez ďalšieho z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťahy sudcov navzájom sú totiž vo všeobecnosti profesionálne, vecné. Len ak ich vzájomný vzťah prekročí hranice vecnosti a nadobudne znaky blízkeho osobného (napríklad priateľského) vzťahu, stáva sa táto okolnosť dôvodom, ktorý vylučuje sudcu z prejednávania a rozhodovania veci v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p.
JUDr. A. J. je ako účastník konania vylúčený z prejednávania a rozhodovania danej veci. Ostatní sudcovia Krajského súdu v Trnave, ktorí sú vymenovaní vo výroku tohto uznesenia, vo svojom vyjadrení uviedli, že žalovaný 1. je nielen ich kolega, ale zároveň sú s ním (niektorí) v priateľskom vzťahu, žalovaná 2. je sudkyňou Okresného súdu Dunajská Streda, poznajú ju, sú s ňou v kolegiálnom a niektorí aj v priateľskom vzťahu. Všetci zhodne konštatovali, že vnútorne sa cítia byť zaujatí. Tento ich vnútorný pocit, i keby vychádzal len zo vzťahu čisto pracovného (kolegiálneho), bolo potrebné zohľadniť a rešpektovať, lebo ak má sudca sám subjektívne pochybnosti o svojej schopnosti prejednať a rozhodnúť vec nestranne a nezaujato, možno mať tieto pochybnosti aj objektívne. V prípade týchto sudcov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru o existencii skutočnosti, ktorá je relevantná z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p.
Vzhľadom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že tu nastala procesná situácia, na ktorú dopadá § 12 ods. 1 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa. Vzhľadom na to prikázal vec až do jej právoplatného skončenia Krajskému súdu v Žiline.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. marca 2010
JUDr. Vladimír Magura, v. r.
predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská