5 Nc 21/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. P. S., bývajúceho v K., K. č. X., 2/ Ing. E. S. bývajúcej v K., K.č. X., zastúpených JUDr. A. F., advokátom v K., Š. č. X., proti žalovanej Slovenskej republike – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde v Prievidzi pod sp.zn. 6 C 13/2005, o návrhu na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Trenčíne z prejednávania a rozhodovania veci, takto
r o z h o d o l :
Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Jozef Kutiš, JUDr. Oľga Lichnerová, JUDr. Alica Beňová, JUDr. Iveta Martináková, JUDr. Beáta Čupková, JUDr. Viera Škultétyová, JUDr. Alena Záhumenská, JUDr. Alena Radičová, Mgr. Zuzana Holúbková, JUDr. Erika Zajacová, JUDr. Emília Zimová, JUDr. Gabriela Janáková, JUDr. Viera Hrnčárová, JUDr. Eva Vašková, JUDr. Juraj Florovič, Mgr. Peter Melicher, JUDr. Natália Čekanová, JUDr. Mária Prikrylová, JUDr. Darina Legerská, JUDr. Stanislav Hájiček, JUDr. Dušan Ecker, JUDr. Jozef Meszáros, JUDr. Rastislav Vranka, JUDr. Elena Zaťková, JUDr. Jozef Janík, Mária Zacková n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn. 4 Co 32/2008 (vec Okresného súdu v Prievidzi sp.zn. 6 C 13/2005).
Sudkyňa Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Stanislava Marková j e v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
O d ô v o d n e n i e :
Žalobcovia 1/, 2/ v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa doručenom na prvostupňový súd dňa 21. januára 2008, uplatnili námietku zaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu v Trenčíne. Namietali, že sudkyňa Okresného súdu Prievidza, ktorá bola zákonnou sudkyňou v konaní vedenom pod sp.zn. 10 C 218/92, je v súčasnosti sudkyňou Krajského súdu v Trenčíne. Zo skutkového stavu súdneho sporu je zrejmé, že zodpovednosť za nesprávny úradný postup Okresného súdu Prievidza nesie práve táto zákonná sudkyňa. Podľa žalobcov 1/, 2/, vzhľadom na to, že ostatní sudcovia Krajského súdu v Trenčíne sa stali kolegami tejto sudkyne, možno mať pochybnosti o ich zaujatosti.
Krajský súd v Trenčíne predložil vec podľa § 16 ods. 1 O.s.p. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o námietke zaujatosti spolu s vyjadrením všetkých sudcov činných na tomto súde.
Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval opodstatnenosť tvrdenia žalobcov 1/, 2/ o zaujatosti sudcov Krajského súdu v Trenčíne z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho konania, ktorý podal takýto návrh podľa § 15 O.s.p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 27/98 z 25. marca 1998).
I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11).
Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne, okrem sudkyne JUDr. Stanislavy Markovej, sa k námietke žalobcov 1/, 2/ vyjadrili tak, že k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom nemajú žiaden vzťah a necítia sa byť vylúčení z prejednania a rozhodovania veci. Taký vzťah sudcov k veci, k jej účastníkom alebo k ich zástupcom nepreukázali ani žalobcovia 1/, 2/ a taký vzťah nevyplýva ani z obsahu spisu súdu prvého stupňa.
Opodstatnenosť námietky zaujatosti sudcov Krajského súdu v Trenčíne, uvedených v prvom odseku výroku tohto uznesenia, nemožno vyvodiť z tvrdenia žalobcov 1/, 2/ o kolegialite so sudkyňou, ktorá rozhodovala v inej veci; dôvodom vylúčenia sudcu môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie však púha domnienka účastníka o možnej neobjektívnosti sudcu. Také dôvody žalobcovia 1/, 2/ v uplatnenej námietke neuviedli.
Existencia okolnosti majúcej za následok vznik pochybnosti o nezaujatosti sudcu bola v danej veci ale zistená v prípade sudkyne JUDr. Stanislavy Markovej, ktorá vo vyjadrení k vznesenej námietke zaujatosti uviedla, že sa cíti vo veci zaujatá, vzhľadom na okolnosť, že žalobcovia 1/, 2/ uplatnili svoj návrh na náhradu škody za nesprávny postup súdu vo veci sp.zn. 10 C 218/92, kde bola zákonnou sudkyňou. Toto považovala za právne významný dôvod pre jej vylúčenie pre pomer k veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zohľadnení tejto skutočnosti dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o vzťah predpokladaný v ustanovení § 14 ods. 1 O.s.p., a preto rozhodol tak, že JUDr. Stanislavu Markovú vylúčil z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. júna 2008 JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu Za správnosť vyhotovenia :