UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletú G. M., narodenú XX. X. XXXX, C., Z. XXX/XX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálny vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa matky Z.. E. M., narodenej XX. H. XXXX, C., Z. XXX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Soňa Tóthová, advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Šafárikovo námestie 2, IČO: 55 358 322, a otca A.. S. M., narodeného XX. A. XXXX, C., Z. XXX/XX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária Chabadová, s. r. o., Bratislava, Pri starej prachárni 13, IČO: 36 866 733, vedenej na bývalom Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 59P/138/2021, o určenie výživného na maloleté dieťa na čas do rozvodu, o návrhu matky na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Trnave Mgr. Fedora Benku, JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej z prejednávania a rozhodovania právnej veci vedenej pod sp. zn. 11CoP/51/2023, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Trnave Mgr. Fedor Benka, JUDr. Silvia Hýbelová, Mgr. Katarína Arnouldová n i e s ú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 11CoP/51/2023 (vec bývalého Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 59P/138/2021).
Odôvodnenie
1. V konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) pod sp. zn. 11CoP/51/2021 si matka maloletej uplatnila námietku zaujatosti voči sudcom senátu 11CoP (Mgr. Fedor Benka, JUDr. Silvia Hýbelová, Mgr. Katarína Arnouldová), ktorému bola vec v zmysle rozvrhu práce pridelená, ako aj ďalším sudcom Krajského súdu v Trnave. Podanie zo dňa 23. júna 2023 odovzdané na poštovú prepravu dňa 26. júna 2023 matka označila ako námietku zaujatosti sudcov Krajského súdu v Trnave, žiadosť o vylúčenie sudcov Krajského súdu a žiadosť o prikázanie veci inému súdu tej istej inštancie. Upovedomením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/87/2023 zo dňa 05. júna 2023 bolo matke maloletej prostredníctvom jej právnej zástupkyne dňa 20. júna 2023 oznámené, že právna vec starostlivosti súdu o maloletú G. M., narodenú dňa XX. X. XXXX, vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 11CoP/87/2023, bola postúpená Krajskému súdu v Trnave ako súdu funkčne a kauzálne príslušnému podľa § 3 ods. 5 písm. b) CMP. Po postúpení veci na Krajský súd v Trnave jepredmetná právna vec vedená pod sp. zn. 11CoP/51/2023. Matka svoje podanie odôvodnila tým, že otec maloletej a účastník konania 11CoP/51/2023 je sudcom Krajského súdu v Trnave a kolegom všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave, vrátane tých, ktorí majú predmetnú právnu vec prejednávať a rozhodnúť. Súčasne kolegyňou sudcov Krajského súdu v Trnave je aj súčasná partnerka A.. S. M., Mgr. Q., ktorých mimomanželský vzťah je dôvodom rozvratu manželstva Z.. E. M. a A.. S. M.. Niet teda pochybností o možnosti vytvorenia si blízkeho priateľského vzťahu s kolegom, resp. kolegyňou, ktorý vybočuje z rámca profesionality a bežnej formálnej kolegiality. Uvedené kolegiálne vzťahy, no najmä kolegiálny vzťah A.. S. M. so sudcami Krajského súdu v Trnave samé o sebe majú povahu dôvodov vylučujúcich sudcov Krajského súdu v Trnave z prejednávania a rozhodovania veci. Na strane matky existuje dôvodná pochybnosť o tom, že sudcovia Krajského súdu v Trnave budú schopní nezaujato a spravodlivo rozhodovať o právnej veci, ktorej účastníkom je ich kolega A.. S. M.. Naopak, na jej strane je dôvodná a opodstatnená obava, že títo budú v konaní zvýhodňovať A.. S. M. a znevýhodňovať matku maloletej. Matka maloletej pri týchto tvrdeniach vychádza aj z vlastnej skúsenosti z priebehu prvoinštančného konania, keďže zo strany zákonnej sudkyne dochádzalo k sústavnému zvýhodňovaniu A.. S. M. ako sudcu - kolegu zo strany zákonnej sudkyne, a to sa nejednalo o priamych kolegov. Matka poukázala na nezávislosť ako základnú podmienku nestrannosti súdneho konania. Nestrannosť sudcu sa často prekrýva s nezávislosťou sudcu, a práve preto sa uplatňuje tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký javiť aj v očiach verejnosti a účastníkov súdneho konania. Matka vzniesla námietku zaujatosti voči celému senátu 11CoP - teda Mgr. Fedorovi Benkovi, JUDr. Silvii Hýbelovej, a Mgr. Kataríne Arnouldovej. Súčasne podala aj návrh na vylúčenie všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave, vrátane členov senátu 11CoP z prejednávania a rozhodovania právnej veci starostlivosti súdu o mal. G. M., vedenej pod sp. zn. 11CoP/51/2023 a požiadala o prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa.
2. K námietke zaujatosti sa vyjadril otec maloletej, ktorý ju považoval len za ďalší prejav zlomyseľnosti matky. Uviedol, že za situácie, keď sám Krajský súd v Trnave tvrdí, že vo veci nemôže rozhodnúť, niet rozumného dôvodu podávať námietku vylúčenia všetkých jeho sudcov. Poukázal na oneskorenosť podanej námietky, ako aj na nedostatok jej vecnosti. Podanie matky považuje otec maloletej za nedôvodné a nie je dôvod ani na postup podľa §55 CSP, teda na to, aby Najvyšší súd SR ako nadriadený požiadal o vyjadrenie ostatných sudcov Krajského súdu v Trnave.
3. Súčasťou spisového materiálu k podanej námietke zaujatosti boli aj vyjadrenia sudcov - členov senátu 11CoP. Predseda senátu a sudca spravodajca Mgr. Fedor Benka sa vyjadril, že otec maloletej A.. S. M. je jeho kolegom, s ktorým sa denne stretáva na pracovisku, tykajú si, sú v kamarátskom vzťahu, pričom spolu komunikujú nielen o pracovných veciach. Mimo pracoviska sa nestretávajú. V predmetnej veci sa osobne cíti byť nezaujatým, k veci pristupuje nestranne. Napriek nestrannému prístupu však môžu byť v očiach matky maloletej pochybnosti o jeho nezaujatosti, rovnako aj nezaujatosti ďalších sudcov krajského súdu vzhľadom na skutočnosť, že otec dieťaťa je sudcom krajského súdu. JUDr. Silvia Hýbelová sa vyjadrila, že v predmetnej veci sa osobne cíti byť nezaujatá. Rovnako uviedla, že otec maloletej A.. S.. M. je jej kolegom, s ktorým sa stretáva na pracovisku, tykajú si, sú v kolegiálnom vzťahu, mimo pracoviska sa nestretávajú. Napriek nestrannému prístupu k veci však môžu vzniknúť u matky pochybnosti o jej nezaujatosti i nezaujatosti ďalších sudcov, keďže otec maloletej je sudcom Krajského súdu v Trnave. Mgr. Katarína Arnouldová uviedla, že A.. S. M. je jej kolegom, s ktorým sa denne stretáva na pracovisku, tykajú si, sú v kolegiálnom vzťahu, pričom komunikujú len o pracovných veciach a mimo pracoviska sa nestretávajú, vníma ho len ako kolegu. V predmetnej veci sa síce osobne necíti byť zaujatá a k veci pristupuje nestranne, avšak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti aj napriek nestrannému prístupu môžu byť zo strany matky maloletej pochybnosti o jej nezaujatosti.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trnave (§ 54 ods. 2 Civilného sporového poriadku) preskúmal vec a posúdil opodstatnenosť námietky zaujatosti z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci v zmysle § 49 ods. 1 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že námietka zaujatosti nebola podaná dôvodne. Uznesenie NS SR sp. zn. 5Nc/3/2023 zo dňa 12. júla 2023 bolo nálezom ÚS SR II. ÚS 502/2023 zo dňa 24. januára 2024 v znení opravného uznesenia II. ÚS 502/2023 zo dňa 24. januára 2024 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 4.1. Ústavný súd SR vytkol Najvyššiemu súdu zhodnotenie námietky zaujatosti z hľadiska objektívnej nestrannosti výhradne vo všeobecnej rovine. Odôvodnenie rozhodnutia na závere, že členovia senátu síce majú s účastníkom konania ako ich kolegom dobré pracovné vzťahy, ale mimo pracoviska sa nestretávajú, a preto obava sťažovateľky nie je založená na objektívnych a dostatočne závažných skutočnostiach, nepovažuje za dostatočné. Najvyšší súd uviedol len všeobecné východiská posudzovania objektívnej nestrannosti, no nezohľadnil všetky okolnosti danej veci vo vzťahu k tomu, ako sa môžu sudcovia krajského súdu javiť účastníkom konania. Ústavný súd uviedol, že v rodinnoprávnej agende, v ktorej sa rozhoduje vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, kde sú vo väčšej miere prítomné emócie a osobnostná stránka veci, je potrebné zvlášť dôsledne posudzovať zdanie nestrannosti vo veciach rozhodujúcich sudcov. V tomto smere Ústavný súd SR považoval za nezanedbateľné (a to aj z pohľadu objektívneho testu nestrannosti) vnímanie veci samotnými vec prejednávajúcimi sudcami, ktorí sa vyjadrili, že sa sťažovateľke môžu javiť zaujatí. 4.2. Sťažovateľka v podanej námietke svoju obavu z nestrannosti sudcov krajského súdu odôvodňovala blízkymi kolegiálnymi vzťahmi, čo podporila tvrdením o tom, že aj súčasná partnerka A.. M. je zamestnankyňou krajského súdu. Z uvedeného vyvodila, že na danom pracovisku vznikajú nadštandardné vzťahy vybočujúce z rámca bežnej kolegiality. Naviac z vyjadrenia Mgr. Benka vyplynulo, že má priateľský či kamarátsky vzťah a komunikuje s ním aj nad rámec pracovných záležitostí. Poukaz najvyššieho súdu na to, že dotknuté osoby sa mimo pracoviska nestretávajú, nie je možné považovať za dostatočné zhodnotenie intenzity medziľudských vzťahov.
5. Najvyšší súd SR, ktorý je v zmysle ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 314/2018 Z.z. o ústavnom súde viazaný právnym názorom Ústavného súdu SR, vec opätovne prejednal, majúc na zreteli spravodlivosť osobitne zvýraznenú v čl. 6 ods. 1 dohovoru a dospel k záveru, že podanú námietku zaujatosti považuje za nedôvodnú.
6. Podľa § 49 ods. 1 Civilného sporového poriadku sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
7. Podľa § 52 ods. 1 Civilného sporového poriadku strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.
8. Podľa § 52 ods. 2 Civilného sporového poriadku v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
9. Účelom právnej úpravy vyjadrenej v citovanom § 49 ods. 1 CSP je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu (veci), k nezaujatému prístupu súdu k stranám sporu (účastníkom), k ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu/sudcov z prejednávania a rozhodovania sporu (veci) považované za právne relevantné. Je nimi existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to: a/ k sporu (veci), v rámci ktorého by bol daný konkrétny záujem sudcu na určitom spôsobe skončenia sporu alebo konania, b/ k stranámsporu (účastníkom konania), ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, c/ k zástupcom strán sporu (účastníkov konania), ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod b/, alebo d/ k osobám zúčastneným na konaní.
10. Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanom spore (veci) alebo taký jeho osobný vzťah k stranám sporu (účastníkom konania), k ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na spor a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.
11. Ústavný súd SR vo svojom náleze vytkol najvyššiemu súdu nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k zhodnoteniu námietky zaujatosti z hľadiska objektívnej nestrannosti, tu považoval argumentáciu najvyššieho súdu za výhrade zotrvávajúcu vo všeobecnej rovine. Najvyššiemu súdu SR vytkol, že nezohľadnil všetky okolnosti danej veci vo vzťahu k tomu, ako sa môžu sudcovia krajského súdu javiť účastníkom konania. Ďalej Ústavný súd SR uviedol, že v rodinnoprávnej agende, v ktorej sa rozhoduje vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, kde sú vo väčšej miere prítomné emócie a osobnostná stránka veci, je potrebné zvlášť dôsledne posudzovať zdanie nestrannosti vo veciach rozhodujúcich sudcov. V tomto smere Ústavný súd SR považoval za nezanedbateľné (a to aj z pohľadu objektívneho testu nestrannosti) vnímanie veci samotnými vec prejednávajúcimi sudcami, ktorí sa vyjadrili, že sa sťažovateľke môžu javiť zaujatí.
12. Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že vylúčenie sudcu z dôvodu zaujatosti je inštitút zabezpečujúci nestrannosť a nezávislosť súdnictva, súčasne predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nemôže byť odňatý zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 ústavy). Sudcu tak možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania sporu iba výnimočne a zo závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.
13. Objektívny test nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanému sporu, stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o nezaujatosti zákonného sudcu je, či obava strany sporu je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti sudcu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétne a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje z prejednávania a rozhodovania veci.
14. Je potrebné brať na zreteľ skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závažnosť, ktorá by založila pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie z prerokúvania a rozhodovania veci), môže aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k sporu, stranám, ich zástupcom, či osobám zúčastneným na konaní, dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne (porovnaj I. ÚS 332/08). Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou, či privilégiom sudcov. Ide o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému.
15. Najvyšší súd v reakcii na záver ústavného súdu ohľadne objektívneho testu nezaujatosti uvádza, že posudzovanie (ne)zaujatosti konkrétneho sudcu sa vždy realizuje v kontexte na prejednávaný prípad bez ohľadu na druh či povahu sporu, strany sporu, či prítomnosť emócií a osobnostnej stránky veci. Rodinnoprávne spory nie sú v rozhodovaní o vylúčení sudcu z dôvodu jeho zaujatosti žiadnou výnimkou, v ktorej by sa test aplikoval inak, prísnejšie či v konečnom dôsledku s odlišným výsledkom. Rozhodnutím vo veci je výrok o tom, či je dotknutý sudca vylúčený z prejednania vo veci alebovylúčený nie je. Samotný výrok je tak zohľadnením všetkých do úvahy vzatých aspektov, a to objektívnej stránky, subjektívnej stránky, kontextu prejednávanej veci, vyjadrení dotknutých sudcov, ktoré už samy o sebe predstavujú časť subjektívnej stránky.
16. Najvyšší súd SR má z hľadiska posúdenia objektívnej stránky nezávislosti za to, že námietky navrhovateľky nedosahujú intenzitu napĺňajúcu dôvod na vylúčenie namietaných sudcov. Všetci traja sudcovia uviedli, že sa v konaní cítia byť nezaujatí, ale vzhľadom na skutočnosť, že sú kolegami otca maloletej sa žalobkyni môžu javiť zaujatými. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o (ne)zaujatosti zákonného sudcu je, či obava strany sporu je objektívne oprávnená. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Tu ale navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že aj čisto kolegiálny vzťah môže prerásť do vzťahu mimomanželského, ako sa tomu stalo aj v prejednávanom prípade, kedy kolegyňou sudcov Krajského súdu v Trnave je aj súčasná partnerka A.. S. M., Z., ktorých mimomanželský vzťah je dôvodom rozvratu manželstva Z.. E. M. a A.. S. M.. V tejto časti ale Najvyšší súd SR poznamenáva, že poukaz na zohľadnenie vnútornej dynamiky vzťahov na pracovisku, určenie, či ide o vzťah kolegiálny, kamarátsky, priateľský prípadne mimomanželský zohľadňuje už subjektívnu stránku posudzovania okolností, ktoré môžu byť v každom jednotlivom prípade jedinečné, rozdielne a špecifické.
17. Najvyšší súd SR už viackrát judikoval, že iba skutočnosť, že sudca stranu pozná, pretože je jeho susedom alebo kolegom, pomer, pre ktorý by bol sudca vylúčený, nezakladá. (Števček, M., Ficová, S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2022, s. 237 a 239). Ako už vyslovil aj v zrušenom uznesení, vzájomné vzťahy medzi sudcami sú založené na profesionalite a kolegiálnosti. Ak kvalitatívne znaky ich vzťahov neprekročia hranicu profesionálnosti a kolegiálnosti, nemožno mať bez ďalšieho pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Až v prípade, že by vzájomný vzťah sudcov prerástol cez rýdzo profesionálny rámec výkonu funkcie sudcu a nadobudol charakter bližšieho osobného vzťahu, išlo by o dôvod vylučujúci sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1Nc/40/2014, 2Nc/8/2015, 3Nc/4/2016, 4Nc/6/2015, 5Nc/1/2015, 7Nc/53/2013, 8Nc/39/2014, 5Nc/2/2021).
18. Navrhovateľka poukázala na to, že niet pochybností o možnosti vytvorenia si blízkeho priateľského vzťahu s kolegom, resp. kolegyňou, ktorý vybočuje z rámca profesionality a bežnej formálnej kolegiality. Navrhovateľka tak obavu zo zaujatosti dotknutého senátu smerovala na jej osobnú skúsenosť, ktorá však priamo s rozhodovaním namietaného senátu nesúvisí a v žiadnom prípade nezakladá automaticky predpoklad, že by takýto druh vzťahu vznikol vo vzťahu k niektorému z členov senátu. Samotná skutočnosť, že otec maloletej nadviazal mimomanželský vzťah na pracovisku so zamestnankyňou súdu môže byť predmetom morálnej dilemy otca maloletej, avšak v žiadnom prípade nezakladá dôvod na vylúčenie sudcov, ktorí sú jeho kolegami a ktorým bola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a rozhodnutie.
19. Ústavný súd SR vytkol Najvyššiemu súdu SR zdôvodnenie v časti posúdenia subjektívnej stránky zaujatosti dotknutých sudcov, kedy poukaz Najvyššieho súdu SR na to, že dotknuté osoby sa mimo pracoviska nestretávajú, nie je možné považovať za dostatočné zhodnotenie intenzity medziľudských vzťahov.
20. Subjektívny názor strany sporu, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (Hauschildt proti Dánsku).
21. Najvyšší súd SR posúdil vyjadrenia všetkých troch dotknutých sudcov. U sudkyne JUDr. Silvie Hýbelovej a sudkyne Mgr. Kataríny Arnouldovej, ktoré obe totožne uviedli, že A.. S. M. je ich kolegom, tykajú si a sú v kolegiálnom vzťahu, pričom mimo pracoviska sa nestretávajú nebol žiaden ani len náznak matkou argumentovaného možného bližšieho vzťahu, a teda ani nebol dôvod spochybňovať ich nestrannosť a nezaujatosť v predmetnej veci.
22. Predseda senátu Mgr. Fedor Benka uviedol, že A.. S. M. je jeho kolegom, s ktorým sa denne na pracovisku stretáva, tykajú si a sú v kamarátskom vzťahu, pričom spolu komunikujú nielen o pracovných veciach. V predmetnej veci sa osobne necíti byť zaujatý, k veci pristupuje nestranne. Aj napriek nestrannému prístupu však v očiach matky môžu byť pochybnosti o jeho zaujatosti, keďže otec dieťaťa je sudcom krajského súdu. K posúdeniu hĺbky a intenzity vzťahu Mgr. Fedora Benku Najvyšší súd SR uvádza, že kamarátsky vzťah nie je možné svojou povahou považovať za vzťah priateľský. Skutočnosť, že kolegovia si tykajú a komunikujú nielen o pracovných veciach je podľa názoru Najvyššieho súdu SR prejavom ľudskej interakcie a automaticky nezakladá hlboký priateľský vzťah založený na dôvere tak, ako ho požaduje judikatúra NS SR či povahu vzťahu, akým argumentuje matka dieťaťa. Priateľstvo naviac zväčša predpokladá, že osoby majú záujem tráviť čas spolu mimo pracoviska formou voľnočasových aktivít a spoločným zdieľaním záujmov a koníčkov. V tejto časti Najvyšší súd SR uvádza, že všetci traja dotknutí členovia senátu uviedli, že mimo pracoviska sa nestretávajú, z čoho Najvyšší súd SR dospel aj v predchádzajúcom zrušenom uznesení k názoru, že takto opísaný kolegiálny vzťah nenapĺňa znaky hlbokého priateľského vzťahu, ktorý by dotknutého sudcu Mgr. Fedora Benku automaticky diskvalifikoval na rozhodovaní vo veci.
23. Vzhľadom na skutočnosť, že Najvyšší súd SR považoval námietku zaujatosti matky maloletej za nedôvodnú, nezaoberal sa jej návrhom na vylúčenie ostatných sudcov Krajského súdu v Trnave ani prikázaním veci inému krajskému súdu.
24. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.