5 Nc 14/2008

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Š. H., bývajúca v T., proti žalovanej: D. H., bývajúca v T., o zaplatenie 249 278,60 Sk s prísl., ktorá vec je vedená na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 25 C 48/2005, o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Trnave, takto

r o z h o d o l :

  Sudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. Mária Klepancová, JUDr. Silvia Hýbelová, JUDr. Katarína Slováčeková, Mgr. Dušan Čimo, Mgr. Fedor Benka, JUDr. Lea Stovičková, JUDr. Anton Jaček, JUDr. Ľubica Spálová, JUDr. Magdaléna Krajčovičová, JUDr. Iveta Jankovičová, JUDr. Andrea Dudášová, JUDr. Eva Barcajová, JUDr. Ivan Ilavský, JUDr. Daniela Šramelová, JUDr. Tatiana Biedniková, JUDr. Marián Jarábek, Vladimír Vlček, JUDr. Vladimír Tencer, JUDr. Darina Wolfová, JUDr. Pavol Sládok, Mgr. Anna Mizerová, JUDr. Janka Klčová, JUDr. Ľuboš Jurkovič, JUDr. Jarmila Urbancová, JUDr. Katarína Benczová, JUDr. Petra Príbelská, JUDr. Mária Usačevová, JUDr. Božena Husárová, JUDr. Róbert Foltán a JUDr. Ľubomír Bundzel ml.   s ú   v y l ú č e n í   z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 24 Co 58/2008.

  Vec prikazuje na prejednanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave.  

O d ô v o d n e n i e :

  V odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa uplatnila žalovaná námietku zaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave. Ako dôvod, pre ktorý majú byť sudcovia odvolacieho súdu vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, uviedla, že sú tu skutočnosti, ktoré vyvolávajú pochybnosti o ich nezaujatosti. Sudkyňa odvolacieho súdu JUDr. Mária Klepancová je dcérou žalobkyne a sestrou žalovanej, s ktorou má dlhodobé nezhody.

  Sudcovia Krajského súdu v Trnave, okrem sudcov Mgr. Dušana Čimu, JUDr. Ľubice Spálovej, JUDr. Pavla Sládoka, JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Petry Príbelskej, sa k uplatnenej námietke vyjadrili tak, že sa cítia byť zaujatí. Ostatne uvedení sudcovia uviedli, že sa necítia byť zaujatí, pretože k veci a k účastníkom nemajú žiaden vzťah. Niektorí z týchto sudcov (JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Katarína Bencová) ale pripustili, že o ich nezaujatosti môžu vzniknúť pochybnosti.  

  Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval obsah vyjadrení sudcov Krajského súdu v Trnave z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré by mohli byť vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

  Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca.

  Nestrannosť sudcu sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo osobnom presvedčení určitého sudcu v danej veci. Keďže ide o subjektívnu kategóriu vyjadrujúcu vnútorný psychický vzťah samotného sudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah sudcu k predmetu konania, k jeho účastníkom a právnym zástupcom), je o nej schopný vypovedať jedine sám sudca. Takto úzko ponímaná kategória nestrannosti by však nenašla v praxi uplatnenie bez jej vyjadrenia aj v širšej, objektívnej rovine. Za objektívne nemožno považovať len to, ako sa nestrannosť sudcu javí navonok (napr. účastníkovi konania), ale najmä to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne založiť pochybnosti o tom, či sudca disponuje určitým vzťahom k veci.

  Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu (Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998).

  Z tohto pohľadu dôjde k vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nielen vtedy, keď jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom je založený na zaujatosti skutočne preukázanej, ale rovnako, i keď existuje čo i len najmenšia pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach verejnosti.

  Pokiaľ ide o existenciu takéhoto právne relevantného pomeru u sudcov Krajského súdu v Trnave, títo zhodne uviedli, že vzhľadom na ich pracovný i osobný vzťah k rodinnej príslušníčke účastníčok konania, ktorá je ich kolegyňou, sa cítia byť vo veci zaujatí. V takomto prípade bolo potrebné zohľadniť, že sami sudcovia tohto súdu potvrdili existenciu vzťahu k osobe blízkej účastníkom konania, ktorý vzťah ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p. považuje za právne relevantný. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rešpektoval vyjadrenia o ich zaujatosti a v dôsledku toho rozhodol, že uvedení sudcovia Krajského súdu v Trnave sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

  Najvyšší súd rovnako vylúčil z prejednania veci aj sudcov Mgr. Dušana Čima, JUDr. Ľubicu Spálovú, JUDr. Pavla Sládoka, JUDr. Katarínu Benczovú a JUDr. Petru Príbelsku, ktorí sa vyjadrili tak, že sa necítia byť vo veci zaujatí. Dospel totiž k záveru, že ich subjektívne stanovisko (t.j. že sa necítia byť zaujatí) je síce dôležité, avšak pre komplexné posúdenie ich vzťahu k účastníkom konania, a tým pre posúdenie ich nestrannosti v konaní, nie rozhodujúce. V danom prípade treba zohľadniť najmä hľadisko objektívne, ktoré práve odôvodňuje pochybnosti o možnej zaujatosti týchto sudcov v konaní. Ak má totiž sudca kolegiálny vzťah k inému sudcovi blízkemu účastníkovi konania, s ktorým sa bežne, aj keď len v rámci plnenia pracovných povinností, stýka, ide o takú skutočnosť, ktorá (bez ohľadu na skutočnú povahu tohto vzťahu) je spôsobilá vyvolať opodstatnené pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Daný vzťah už nemožno považovať za neutrálny, či spoločenský, keď jeho povaha sama o sebe vzbudzuje pochybnosti o sudcovskej nezávislosti.

  So zreteľom na to, že v dôsledku vylúčenia všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave nemôže tento inak príslušný súd konať, bolo potrebné vec podľa § 12 ods. 1 O.s.p. prikázať inému súdu toho istého stupňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto prikázal vec Krajskému súdu v Bratislave.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2008  

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: