Najvyšší súd 5M Ober 1/2013 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: T. s. r. o, F., IČO: X., proti povinnému: A. T., nar. X., naposledy bytom Š., o vymoženie 514,74 eur s prísl.,
vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25Er 439/2006, o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave
z 31. júla 2012, č. k. 9 CoE 401/2011-38 a proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 16. mája
2011, č. k. 25 Er 439/2006-29 takto
r o z h o d o l :
Mimoriadne dovolanie z a m i e t a .
Oprávnenému náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trnava uznesením z 16. mája 2011, č. k. 25Er 439/2006-29 vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu
trov exekúcie.
Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm.
g/, § 58 Exekučného poriadku; § 251 ods. 4 a § 103 O. s. p. Vecne svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že v danej veci nie sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať. Jednou
z podmienok konania je spôsobilosť byť účastníkom konania. Nakoľko súd zistil, že dňa
3. decembra 2007 povinná zomrela a dedičské konanie č. 26D/1035/2007 bolo dňa 8. apríla
2008 právoplatne skončené pre nedostatok majetku, čím došlo k naplneniu podmienok
uvedených v § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Oprávnený môže uhradiť trovy
súdnemu exekútorovi len v prípade, ak by oprávnený zastavenie exekúcie zavinil, alebo ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203
ods. 2 Exekučného poriadku v spojitosti s § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Ust. 5M Ober 1/2013
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku nie je možné aplikovať z dôvodu, že z ničoho nevyplýva,
že by oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. Do úvahy nepripadá ani ust. § 203 ods. 2
Exekučného poriadku, pretože exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/.
Z týchto dôvodov nie je možné uložiť oprávnenému, aby nahradil súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie. Toto podporuje aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 27/08
z 24. januára 2008, podľa ktorého samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať
stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora proti výkonu exekúcie, nemusí viesť
k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej
miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.
Krajský súd v Trnave, konajúci o odvolaní oprávneného proti výroku o trovách exekúcie, uznesením z 31. júla 2012, č. k. 9 CoE 401/2011-38 potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti ako vecne správne v zmysle § 219 O. s. p.
Odvolací súd v podrobnostiach poukázal na odôvodnenie napadnuté uznesenia súdom
prvého stupňa a uviedol, že závery súdu prvého stupňa o tom, prečo neboli v prejednávanej
veci priznané súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, sú dostatočne právne odôvodnené.
Z dôvodu potreby vyporiadania sa aj dovolacími námietkami súdneho exekútora a pre úplnosť
odvolací súd považoval za potrebné doplniť (§ 219 ods. 2 O. s. p.), že v prípade, ak počas
exekučného konania dôjde k úmrtiu fyzickej osoby, konanie sa zastavuje. Exekučné konanie
sa zastavilo práve z dôvodu zániku právnej spôsobilosti fyzickej osoby, aj keď sa dedičské
konanie zastavilo pre nemajetnosť, a preto nie táto okolnosť je dôvodom pre zastavenie
exekučného konania. Nemožno klásť na ťarchu oprávnenému, že došlo k úmrtiu povinnej
a keďže dedičské konanie vedené po poručiteľke A. T., vedené pod č. 26D/1035/2007 bolo
zastavené pre nemajetnosť, nie je možné priznať trovy exekúcie súdnemu exekútorovi voči
dedičom povinnej. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie je podstatné, že bezprostredným
dôvodom zastavenia exekúcie nie je nemajetnosť povinnej, ale strata jej spôsobilosti byť
účastníkom exekučného konania.
Proti uzneseniam odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa podal generálny prokurátor
Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Uviedol, že tak robí na podnet súdneho
exekútora, pretože napadnutými rozhodnutiami bol porušený zákon a vyžaduje to ochrana
práv a právom chránených záujmov účastníka, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi 5M Ober 1/2013
prostriedkami. Navrhol napadnuté uznesenia, ktorými súdnemu exekútorovi nebola priznaná
náhrada trov exekúcie, zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.
Mimoriadny opravný prostriedok odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 243f ods. 1 písm. c/
O. s. p. tvrdiac, že súdy vec nesprávne posúdili po právnej stránke.
V mimoriadnom dovolaní poukázal generálny prokurátor na ust. § 1, § 2, § 3, § 175 h/
ods. 1 a § 175 i/ ods. 1 O. s. p.; § 2ods. 1, § 5 ods. 2, § 37 ods. 1 a ods. 3, § 57 ods. 1 písm. g/
a h/, § 196, § 200 ods. 1 a ods. 2, § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku; § 460 a § 470
ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Generálny prokurátor uviedol, že v predmetnej veci povinná v priebehu konania zomrela a povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale
prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky
nadobudnutého dedičstva. V predmetnej veci však poručiteľ žiaden majetok nezanechal
a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa ust. § 175h ods. 1 O. s. p.
Podľa generálneho prokurátora mala byť exekúcia zastavená podľa ust. § 57 ods. 1
písm. h/ Exekučného poriadku a nie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.
Zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku prichádza
do úvahy, ak nie je daný iný dôvod na zastavenie exekúcie, ale jej pokračovanie by sa priečilo
zásadám exekučného konania. Ide potom o akýkoľvek dôvod, ktorý nie je taxatívne uvedený
v zákone.
Nesprávna aplikácia ust. § 57 ods. 1 písm. q/ Exekučného poriadku na uvedenú vec
mala podľa názoru generálneho prokurátora za následok následné nesprávne rozhodnutie
o trovách exekúcie.
Právna úprava zodpovednosti oprávneného za výsledok exekučného konania je
vyjadrená v ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd môže uložiť
oprávnenému náhradu trov iba vo väzbe na jeho zavinenie na zastavení exekúcie v rozsahu
nevyhnutných trov. Zo zodpovednosti za výsledok pripúšťa iba jednu výnimku, a to v ust. ods. 2.
5M Ober 1/2013
Generálny prokurátor je na základe uvedeného toho názoru, že ak z relevantných
ustanovení Exekučného poriadku (ust. § 2) jednoznačne vyplýva, že exekútor, ako štátom
určená a splnomocnená osoba na uskutočňovanie núteného výkonu rozhodnutí, nemôže
odmietnuť vykonať exekúcie, musí mu byť za túto činnosť garantované právo na odmenu.
Exekučný poriadok vo svojom ust. § 196 takéto právo exekútorovi navyše i garantuje.
K mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadril oprávnený, v ktorom uviedol, že
s napadnutým rozhodnutím súdu sa v celom rozsahu stotožňuje a žiada mimoriadne dovolanie
zamietnuť. Podľa názoru oprávneného dôvodom pre zastavenie exekúcie je úmrtie povinnej,
ktorá zomrela počas exekučného konania dňa 3. decembra 2007, čím došlo k naplneniu
podmienok uvedených v ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Poukázal, že
vzhľadom na skutočnosť, že povinná už právne neexistuje je posudzovanie jej majetku
bezpredmetné. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie je podstatné, že bezprostredným dôvodom
zastavenia exekúcie nie je nemajetnosť povinnej, ale strata jej spôsobilosti byť účastníkom
konania.
Oprávnený preto nesúhlasil, aby bol zaviazaný k úhrade trov súdnemu exekútorovi,
nakoľko oprávnený môže byť zaviazaný k úhrade trov konania súdnemu exekútorovi len
v prípade, ak by oprávnený zastavenie exekúcie zavinil, alebo ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O. s. p.), po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O. s. p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1
a 2 O. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.)
v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora nie je dôvodné.
Podľa § 243f ods. 1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a) v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
5M Ober 1/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale
i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými
v § 237 O. s. p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.). Dovolacie dôvody
pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto
opravného prostriedku. Vady v zmysle § 237 O. s. p. a tzv. iné vady generálny prokurátor
nenamietal, a tieto ani v konaní o mimoriadnom dovolaní nevyšli najavo.
V mimoriadnom dovolaní sa ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutia súdu prvého
stupňa a odvolacieho súdu spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1
písm. c/ O. s. p.) z dôvodu, že v predmetnej veci súdy nepriznali súdnemu exekútorovi
náhradu trov konania napriek tomu, že Exekučný poriadok takéto právo exekútorovi garantuje.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.
V danej veci súd prvého stupňa zastavil exekúciu ex offo podľa ust. § 57 ods. 1 písm.
g/ Exekučného poriadku a nie v zmysle podnetu súdneho exekútora podľa § 57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku. Súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko neboli
splnené predpoklady uvedené v ust. § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku. Odvolací súd
sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa stotožnil a dodal, že nemožno klásť na ťarchu
oprávnenému, že povinná zomrela a dodal, že bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie
nie je nemajetnosť povinnej, ale strata jej spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania.
Naopak generálny prokurátor zastáva názor, že exekúcia mala byť zastavená podľa ust. § 57
ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a nie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi mala byť priznaná náhrada trov konania, nakoľko exekúcia
mala byť zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 5M Ober 1/2013
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu
súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, exekútor môže požadovať od oprávneného
primeraný preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide
o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša
trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Exekučného poriadku Najvyšší súd
Slovenskej republiky konštatuje, že rozhodnutia prvostupňového aj odvolacieho súdu sú
vecne správne. V danom prípade súd prvého stupňa ex offo exekúciu zastavil a vyhlásil
exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (ust.
§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku). Rovnako správne súdy v odôvodnení uviedli, že
exekúcia bola zastavená z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania,
a teda v danej situácii nemožno oprávnenému pričítať vinu na zastavení exekúcie, nakoľko
v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie ani počas exekúcie nemohol predpokladať, že
v jej priebehu dôjde k úmrtiu povinnej. Rovnako správne je konštatovanie odvolacieho súdu,
že nemožno uvažovať ani o nemajetnosti povinnej ako o dôvode pre zastavenie exekúcie 5M Ober 1/2013
(§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku), nakoľko exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1
písm. g/.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že súdny exekútor mal v časovom
rozmedzí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie (22. jún 2006), do úmrtia povinnej
(3. december 2007) dostatok času aby zistil nemajetnosť povinnej a podal o tom správu
oprávnenému, resp. súdu podnet na zastavenie exekúcie. Z priloženého exekučného spisu
vyplýva, že súdny exekútor vydal len príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy
a iných príjmov (6. november 2006) a po oznámení S. p. o poradí pohľadávky (v ktorom S. p.
nevedela určiť termín úhrady pohľadávky, nakoľko už zrážala celú postihnuteľnú časť
dôchodku na úhradu pohľadávky oprávneného so skorším plnením), súdny exekútor už
nevykonal žiadne úkony za účelom zistenia majetku povinnej, ale až
na základe oznámenia S. p. doručené dňa 11. februára 2008, v ktorom oznámila, že povinná zomrela, a potvrdenia Okresného súdu Trnava doručené dňa 15. apríla 2010 o úmrtí povinnej,
podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie. Najvyšší súd Slovenskej republiky
k tomu dodáva, že by nebolo spravodlivé, aby nečinnosť súdneho exekútora bola pričítaná na
ťarchu oprávneného, ktorý zastavenie exekúcie nezavinil. Okrem toho, Exekučný poriadok
umožňuje súdnemu exekútorovi požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu
a na náhradu hotových výdavkov (ust. § 197 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom v praxi je
zaplatenie preddavku pravidlom, okrem prípadu, ak exekútor usúdi, že ide o dôvod
osobitného zreteľa umožňujúci nezaplatenie preddavku.
Z danej situácie však nevyplýva, že by išlo o takýto dôvod hodný osobitného zreteľa.
Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného
poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny
exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto
trovy aj v každom prípade reálne vymôže (II. ÚS 272/08).
Výklad a použitie § 203 Exekučného poriadku nie je v rozpore s účelom a cieľom
tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať
náhradu trov zastavenej exekúcie (m. m. II. ÚS 12/05).
5M Ober 1/2013
Z uvedených dôvodov sa dovolací súd nestotožnil s dôvodmi mimoriadneho dovolania
generálneho prokurátora, a preto mimoriadne dovolanie smerujúce proti uzneseniu súdu
prvého stupňa a uzneseniu odvolacieho súdu zamietol (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení
s § 243b ods. 1 O. s. p.).
V dovolacom konaní úspešnému oprávnenému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti súdnemu exekútorovi, ktorý podal podnet na podanie
mimoriadneho dovolania a ktorý úspech nemal (§ 148a ods. 2 O. s. p.). Najvyšší súd
Slovenskej republiky im náhradu trov dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal
návrh na ich náhradu (§ 151 ods. 1 O. s. p. s použitím § 243i ods. 2 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. augusta 2013
JUDr. Darina Ličková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová