Najvyšší súd 5 M Obdo 7/2011 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., so sídlom U.B., IČO: X., adresa pre doručovanie: S., pobočka L., Ľ.L. proti žalovanému: Ing. M.J., nar. X., bytom J.L., zast. Mgr. M.Č., advokátom so sídlom M.L., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného: K., a. s., V., Š.B., IČO:
X., o zaplatenie 6 870,13 eur s prísl., vedenej na Okresnom súde v Ružomberku
pod sp. zn. 6 Cb/67/2009, na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej
republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 16. marca 2011, č. k. 13 Cob/24/2011
v spojení s rozsudkom Okresného súdu Ružomberok z 21. októbra 2010, č. k. 6 Cb/67/2009-
74 v časti výroku o trovách konania, takto
r o z h o d o l:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Ružomberok
z 21. októbra 2010, č. k. 6 Cb/67/2009-74 v časti výroku o trovách konania v spojení
s uznesením Krajského súdu v Žiline zo 16. marca 2011, č. k. 13 Cob/24/2011-90 z r u š u j e
a vec v r a c i a Okresnému súdu Ružomberok na ďalšie konanie v zrušujúcej časti.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný súd v Ružomberku ako súd prvého stupňa rozsudkom z 21. októbra 2010,
č. k. 6 Cb/67/2009-74 zamietol návrh žalobcu, ktorý si návrhom došlým na súd prvého stupňa
16. októbra 2009 uplatnil voči žalovanému náhradu škody vo výške 6 870,13 eur titulom
vyplatených dôchodkových dávok za obdobie od novembra 2005 do decembra 2007
p. H.J.. Žalovaný dňa 8. októbra 2002 spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej utrpel zranenia
s následkom smrti p. A.J., nar. X., v dôsledku čoho boli p. H.J. priznané dôchodkové dávky. 5 M Obdo 7/2011
Prvostupňový súd mal preukázané z rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn. 3 T 3/03
z 22. septembra 2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 2 To 603/03
z 18. februára 2004, že žalovaný spôsobil z nedbanlivosti smrť A.J.,
nar. X. tým, že porušil dôležitú povinnosť, uloženú mu zákonom č. 315/1996 Z. z. Taktiež
mal prvostupňový súd za preukázané a ani medzi účastníkmi konania to nebolo sporné, že
žalobca vyplatil manželke poškodeného dôchodkové dávky za obdobie
od novembra 2005 do decembra 2007 vo výške 6 870 eur. Rovnako mal súd prvého stupňa
za nesporné, čo nerozporovali ani účastníci konania, že vedľajší účastník na strane žalovaného
plnil žalobcovi za vyplatené dôchodkové dávky pozostalým A.J. podľa zmluvy o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 650628607 sumou
4 195,20 eur, v ktorej časti žalobca vzal žalobu späť. Zvyšná suma predstavuje nároky za
obdobie spred 16. októbra 2006. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú uznal
aj žalobca, súd prvého stupňa prihliadol k vznesenej námietke premlčania ako dôvodne
vznesenej a žalobu v časti 2 674,93 eur ako premlčanú zamietol, lebo žalobca si tento nárok
uplatnil po uplynutí premlčacej lehoty.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
a priznal ich náhradu úspešnému účastníkovi, t. j. žalovanému.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Ružomberok z 21. októbra 2010, č. k. 6 Cb/67/2009-74, a to v časti trov
konania, uznesením zo 16. marca 2011, č. k. 13 Cob/24/2011-90 tak, že rozsudok Okresného
súdu Ružomberok, č. k. 6 Cb/67/2009-74 zo dňa 21. októbra 2010 v napadnutom výroku
o trovách konania potvrdil a žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že podstatou odvolacieho
konania bolo vyhodnotiť, či žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný alebo išlo len o jeho
čiastočnú úspešnosť. Žalobca doručil na súd prvého stupňa 16. októbra 2009 žalobu proti
žalovanému o zaplatenie 6 870,13 eur. V priebehu konania bol uznesením súdu prvého stupňa
pripustený do konania vedľajší účastník na strane žalovaného, a to K., a. s. V., Bratislava.
Žalobca doručil prvostupňovému súdu podanie zo 16. augusta 2010 a žiadal ním doplnenie
žalobného návrhu tak, aby súd prvého stupňa pripustil zmenu petitu, keďže vedľajší účastník
na strane žalovaného mu dňa 26. júla 2010 uhradil čiastku 4 195,20 eur, podľa ktorého
žalovaný je povinný mu zaplatiť 2 674,93 eur. Prvostupňový súd pripustil zmenu žaloby
uznesením 2. septembra 2010, č. k. 6 Cb/67/2009-55 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť 5 M Obdo 7/2011
žalobcovi sumu 2 674,93 eur. Odvolací súd preto skúmal, či táto vada, keď prvostupňový súd
pripustil zmenu petitu namiesto zastavenia konania v časti žalobného návrhu, mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre aplikáciu ust. § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. sa
vyžaduje splnenie dvoch podmienok, a to výlučné správanie sa žalovaného, pre ktoré bola
žaloba vzatá späť alebo sčasti a dôvodnosť podania takejto žaloby. Odvolací súd po skúmaní
vyššie uvedených dvoch podmienok konštatoval, že nebola splnená jedna z podmienok, a to,
že by k obmedzeniu žalobného nároku došlo pre správanie sa žalovaného. Pri zamietnutí
žaloby v sume 2 674,93 eur mal žalovaný, ktorý úspešne uplatnil námietku premlčania,
úspech v celom rozsahu a postup súdu prvého stupňa, ktorý mu priznal trovy konania, bol
vecne správny.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal podľa ust. § 243e ods. 1 O. s. p.
proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok z 21. októbra 2010, č. k. 6 Cb/67/2009 v časti
výroku o trovách konania, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo 16. marca 2011,
č. k. 13 Cob/24/2010-90 mimoriadne dovolanie a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky vyššie uvedené rozhodnutia v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody v zmysle § 238 ods. 1, 6
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Žaloba bola teda podaná v súlade so zákonom
a jej podanie bolo dôvodné, keďže žalovaný napriek upomienkam nárok žalobcu mimosúdne
neuspokojil. Do konania vstúpila na strane žalovaného ako vedľajší účastník K., a. s. V., ktorá
zo zmluvného poistného vzťahu bola povinná za poistenú osobu plniť a túto povinnosť aj po
dôvodnom podaní žaloby voči žalobcovi splnila čiastočným uhradením sumy 4 195,20 eur.
Dovolateľ poukázal na postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom sporovom
konaní. Pohnútkou aj procesnou podmienkou účasti vedľajšieho účastníka je, aby na úspechu
účastníka, ku ktorému sa pripojil, mal osobitne kvalifikovaný záujem - právny záujem.
Takýto záujem má ten, ktorého právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo
ovplyvnené rozsudkom vydaným v konaní, opierajúc sa o jeho určité, konkrétne právo či
právny vzťah k niektorému účastníkovi. Vedľajší účastník sa k účastníkovi pripája, aby mu
pomohol k úspechu v konaní, prípadne, ak účastník je sám pasívny, aby ho v konaní
nahrádzal. Ak vedľajší účastník urobí úkon, ku ktorému by bol aj sám účastník legitimovaný,
nastávajú rovnaké procesné účinky tohto úkonu, ako by ho urobil sám účastník. Preto, ak 5 M Obdo 7/2011
vedľajší účastník po podaní žaloby čiastočne žalobcovi uplatnený nárok zaplatil, tento jeho
úkon mal také účinky, ako keby bol toto plnenie vykonal žalovaný.
Žalobca preto za takejto situácie, keď jeho uplatnený nárok bol čiastočne uhradený,
oznámil túto skutočnosť súdu a navrhol upraviť žalobu. Žalobca takto aj konal, a to podaním
zo 16. augusta 2010, označeným ako doplnenie žaloby v časti.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o tomto žalobcovom návrhu pri zaistení chodu
práva mal vystupovať v zmysle všeobecnej zásady iura novit curia, posúdiť tento návrh
a v súlade so zákonom vyhodnotiť. Za zmenu žaloby nemožno považovať, ak žalobca
požaduje menej, než uplatnil v žalobe na začatie konania, a preto úkon žalobcu - doplnenie
žaloby zo 16. augusta 2010 bolo treba považovať za čiastočné späťvzatie žaloby v zmysle
ust. § 96 ods. 1 O. s. p. Prvostupňový súd mal teda konanie o časti žalobného návrhu
na zaplatenie 4 195,20 eur zastaviť a rozhodnúť o náhrade trov konania v zmysle ust. § 146
ods. 1 písm. c/ O. s. p., keďže žalobca si v konaní nárok na náhradu trov konania neuplatnil.
Aplikácia § 146 ods. 2 veta prvá by v tomto prípade svoj účel nesplnila.
Ak súd prvého stupňa uvedeným spôsobom nekonal, zaťažil konanie inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne právne posúdenie veci.
Skutočnosť, že súd pripustil zmenu žaloby a následne v dôsledku vznesenej námietky
premlčania upravenú žalobu zamietol, mala za následok, že nesprávne posudzoval úspech
účastníkov v konaní v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. Právny záver súdu, že žalovaný bol
v konaní v celom rozsahu úspešný, je povrchný a nezodpovedá skutkovému stavu, pričom
takéto rozhodnutie zjavne poškodilo žalobcu a je nezákonné.
Dovolateľ má za to, že v rozpore so zákonom postupoval aj Krajský súd v Žiline
ako súd odvolací, keď odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa napriek jeho
zjavnej nesprávnosti potvrdil. Dôvody, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia, nemajú
oporu v zákone.
Ďalej dovolateľ zdôraznil, že vo veci konajúce súdy mali povinnosť nielen
rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musela smerovať k spravodlivému výsledku.
Právo musí byť nástrojom spravodlivosti, nie iba súborom právnych predpisov, ktoré sú
mechanicky a formalisticky aplikované, bez ohľadu na zmysel a účel právnej normy. Súdy
nevzali do úvahy tú skutočnosť, že žalobca, ktorý žiadnu právnu povinnosť neporušil, bol 5 M Obdo 7/2011
na základe protiprávneho konania žalovaného prinútený podať žalobu na náhradu škody
zo zákona. V dôsledku škodovej udalosti sa tak dostal do situácie, kedy na rozdiel od vinníka
škody si počínal v súlade s právom a rozhodnutím vo veci konajúcich súdov je nútený znášať
ťarchu celých trov konania.
Dovolateľ má za to, že rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách
konania, ako aj uznesením odvolacieho súdu, ktorým bol výrok o trovách konania rozsudku
súdu prvého stupňa potvrdený, bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom
chránených záujmov poškodenej osoby nie je možné dosiahnuť inými právnymi
prostriedkami.
Žalobca sa písomne vyjadril k mimoriadnemu dovolaniu a uviedol, že s ním súhlasí
a stotožňuje sa s tvrdeniami v ňom uvedenými.
Žalovaný sa písomne k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.
Vedľajší účastník na strane žalovaného v písomnom vyjadrení uviedol, že nemá
čo k podanému mimoriadnemu dovolaniu uviesť. Zo strany vedľajšieho účastníka došlo k dobrovoľnej úhrade časti žalovanej sumy. Zvyšnú časť pohľadávky vedľajší účastník
nevyplatil žalobcovi z dôvodu jeho premlčania. Poukázal na skutočnosť, že 26. júla 2010
došlo k dobrovoľnej úhrade zo strany poisťovne. Preto vedľajší účastník považuje
rozhodnutie Okresného súdu v Ružomberku, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Žiline
za správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.)
po zistení, že mimoriadne dovolanie bolo podané v lehote stanovenej podľa ust. § 243g
O. s. p. na podnet účastníka konania (§ 243e ods. 1 O. s. p.), je odôvodnené v súlade
s ust. § 243f ods. 1 písm. b/, c/ O. s. p. a má náležitosti vyžadované podľa ust. § 243h ods. 1
O. s. p., pristúpil k vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania podľa ust. § 243i ods. 2
O. s. p.
Žalobca žalobou došlou na súd prvého stupňa 16. októbra 2009 si uplatnil proti
žalovanému náhradu škody vo výške 6 870,13 eur v zmysle § 238 zák. č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení ako škodu, ktorá mu vznikla výplatou dávok za obdobie od novembra
2005 do decembra 2007 p. H.J. v dôsledku spôsobenej dopravnej nehody zavinenej
žalovaným.
5 M Obdo 7/2011
Žalovaný nárok žalobcu neuznal, keďže proti platobnému rozkazu súdu prvého stupňa
z 3. decembra 2009, č. k. 1 Rob 381/2009-17 podal odpor.
Súd prvého stupňa uznesením z 29. júla 2010, č. k. 6 Cb 67/2009-49 pripustil na návrh
žalovaného z 18. marca 2010 vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, a to
poisťovňu K., a. s. V..
Vedľajší účastník na strane žalovaného oznámil listom dňa 26. júla 2010 žalobcovi,
že mu poukazuje na jeho účet náhradu za vyplatené dávky sirotského a vdovského dôchodku
pani H.J.. v sume 4 195,20 eur, a to za obdobie od 8. októbra 2006 do 7. januára 2008.
Náhradu vyplatených dávok za obdobie od 8. novembra 2005 do 7. októbra 2006
vo výške 2 674,93 eur však považuje za premlčanú.
Žalobca v dôsledku tohto prípisu, ako aj poukázania sumy 4 195,20 eur vedľajším
účastníkom konania na strane žalovaného, navrhol súdu prvého stupňa dňa 16. augusta 2010
zmenu petitu žaloby tak, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu sumu 2 674,93 eur.
Súd prvého stupňa uznesením z 2. septembra 2010, č. k. 6 Cb 67/2009-55 pripustil
zmenu žaloby tak, ako ju navrhol žalobca.
Dovolací súd sa stotožnil s právnym názorom dovolateľa, že prvostupňový súd
dôsledne neskúmal žalobcove podanie zo 16. augusta 2010, a preto ho aj nesprávne vyhodnotil.
V zmysle ust. § 95 O. s. p. žalobca môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh
na začatie konania. K zmene návrhu teda môže dôjsť vo viacerých smeroch, a to po stránke
kvantitatívnej (žalobca žiada viac toho istého plnenia, než pôvodne), kvalitatívnej (žiada iné
plnenie, než pôvodne alebo celkom iné rozhodnutie), prípadne, pokiaľ je účastníkov na jednej
alebo druhej strane viac, môže žiadať rovnaké plnenie alebo solidárne plnenie.
V predmetnej veci žalobca síce požiadal o zmenu žalobného návrhu - jeho petitu,
nežiadal však viac ako pôvodne a ani nežiadal iné plnenie, než žiadal v žalobnom návrhu,
pričom jeho zmena sa nedotkla ani účastníka konania na strane žalovaného.
Dovolací súd je názoru, že zmenou žaloby je vo svojej podstate tiež čiastočné
späťvzatie žalobného návrhu, o ktorom však súd nerozhoduje podľa ust. § 95 O. s. p., 5 M Obdo 7/2011
ale podľa ust. § 96 O. s. p. Takto mal postupovať aj súd prvého stupňa, t. j. mal vyhodnotiť
podanie žalobcu o zmenu žalobného petitu z pohľadu splnenia podmienok podľa ust. § 95
O. s. p. na pripustenie zmeny, ktoré neboli pre takýto postup splnené, a preto mal postupovať
v súlade s ust. § 96 O. s. p. Následkom nesprávneho postupu súdu prvého stupňa došlo
k pripusteniu zmeny žalobného návrhu podľa ust. § 95 O. s. p., pričom úkon žalobcu
zo 16. augusta 2010 - doplnenie návrhu v časti - mal prvostupňový súd po jeho preskúmaní
vyhodnotiť ako čiastočné späťvzatie žalobného návrhu o zaplatenie 4 195,20 eur, keďže
žalobca v dôsledku čiastočného plnenia vedľajším účastníkom na strane žalovaného týmto
podaním oznámil konajúcemu súdu túto skutočnosť. Prvostupňový súd preto mal konanie
v časti žalobného návrhu o zaplatenie 4 195,20 eur zastaviť a rozhodnúť o náhrade trov
konania podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., pretože žalobca vzal žalobný návrh v časti
späť, ktorý bol podaný dôvodne, pre správanie žalovaného. To, že došlo k čiastočnému
plneniu zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného neznamená, že plnil iný
ako žalovaný, lebo ak vedľajší účastník urobí úkon, ku ktorému by bol legitimovaný aj sám
účastník konania, nastávajú rovnaké procesné účinky tohto úkonu, ako by urobil sám účastník konania. V predmetnej veci teda ak po podaní žalobného návrhu vedľajší účastník na strane
žalovaného čiastočne uhradil žalobcovi jeho nárok, tento úkon má také isté účinky, ako keby toto plnenie vykonal žalovaný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konštatoval, že v rozpore so zákonom
postupoval aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, ktorý odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa v časti trov konania potvrdil, keď dospel k nesprávnemu právnemu
záveru, že vada konania pred súdom prvého stupňa nemala za následok nesprávne
rozhodnutie veci v rovine trov prvostupňového konania, pričom však konštatuje,
že k čiastočnému plneniu nároku žalobcu došlo po podaní žalobného návrhu vedľajším
účastníkom konania na strane žalovaného. Odvolací súd sa nezaoberal postavením
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a dôsledkami, ktoré vznikli jeho čiastočným
plnením za žalovaného žalobcovi, v dôsledku čoho nesprávne právne vyhodnotil skutkový
stav veci.
Dovolací súd sa stotožnil s názorom dovolateľa, že vo veci konajúce súdy mali
povinnosť nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia mala smerovať
k spravodlivému výsledku. Je nesporné, že žalobca rešpektoval zákon, v zmysle ktorého
musel podať žalobu na základe protiprávneho konania žalovaného na náhradu škody. Žalobca 5 M Obdo 7/2011
na rozdiel od vinníka - žalovaného si v konaní počínal v súlade s právom, ale rozhodnutím
vo veci konajúcich súdov napriek tomu má byť nútený znášať ťarchu celých trov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto v zmysle ust. § 243i ods. 2 v spojení
s ust. § 243 ods. 3 O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania zo dňa
21. októbra 2010, č. k 6 Cb/67/2009-74, ako aj uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 16. marca
2011, č. k. 13 Cob/24/2011-90, ktorým bol rozsudok prvostupňového súdu v časti trov
konania potvrdený a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.
Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom konaní postupoval v naznačenom
smere a vo veci znova rozhodol, a to aj o trovách dovolacieho konania.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. marca 2012
JUDr. Darina Ličková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová