Najvyšší súd   5 M Obdo 3/2011 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B.P.P., s. r. o., P.B., IČO: X. proti žalovanému: R., spol. s r. o., Š.M., IČO: X., o zaplatenie 1 788,37 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 26 Cb 263/2003, na

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 25. mája 2010, č. k. 2 Cob 230/2009-228, takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. mája 2010, č. k. 2 Cob 230/2009-228 z r u š u j e a vec v r a c i a odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Žalobca žalobou došlou na súd prvého stupňa 2. júna 2003 žiadal, aby súd vydal

platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť mu 1 788,37 eur (53 876,50 Sk)

s príslušenstvom titulom dodania tovaru - tepelnej energie pre nebytové priestory

na D.v B..

Súd prvého stupňa vydal platobný rozkaz 30. júna 2003, č. k. 33 ROB/992/03-12,

ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 53 876,50 Sk so 14% úrokom z omeškania

od 30. januára 2003 do zaplatenia, ako aj uhradiť mu trovy konania vo výške 8 560 Sk.

Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, a preto prvostupňový súd

nariadil pojednávanie v predmetnej veci v súlade s ust. § 174 ods. 2 O. s. p.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie a následne ustálil tento právny stav:

Žalovaný mal so žalobcom riadne uzatvorenú kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca

dodával tepelnú energiu do nebytových priestorov užívaných žalovaným a žalovaný tepelnú 5 M Obdo 3/2011

energiu prevzal a spotreboval. Za dodávku tepelnej energie žalobca vystavil žalovanému

faktúru, ktorú však žalovaný neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania.

Zo znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynulo, že vykurovacie telesá

a podstropný podhľad ako stropné vykurovanie boli funkčné a v dobrom technickom stave,

spotreba tepla v nebytových priestoroch užívaných žalovaným za obdobie IV. štvrťrok 2002

bola 158,22 GJ, pričom žalobca účtoval za toto obdobie len 148,42 GJ, teda účtoval spotrebu

tepla nižšiu o 9,8 GJ v prospech žalovaného. Žalobca vyúčtoval spotrebu tepla za IV. štvrťrok

2002 správne na prepočítaný vykurovací objem v m³ vykurovacích nebytových priestorov

užívaných žalovaným.

Prvostupňový súd preto žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal

na zaplatenie žalovanej istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške určenej v súlade

s ust. § 369 ods. 1 a ust. § 502 Obchodného zákonníka ročne zo žalovanej istiny odo dňa

nasledujúceho po splatnosti faktúry do zaplatenia, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

a priznal ich náhradu úspešnému účastníkovi, t. j. žalobcovi.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý v odvolaní namietal, že medzi

účastníkmi konania nevznikol zmluvný vzťah na odber tepla, pretože prihláška k odberu tepla

nebola podpísaná žalovaným, keďže v čase jej podpisu 9. marca 1993 žalovaný nemal právnu

subjektivitu. Žalovaný nebol priamym odberateľom tepla v zmysle zák. č. 70/1998 Z. z., tým

bola miestna časť P. ako vlastník objektu, do ktorého bolo teplo dodávané. Preto žalovaný nie

je v spore pasívne legitimovaný a zároveň nie je daná ani aktívna legitimácia žalobcu vo

vzťahu k žalovanému. Taktiež žalovaný namietal nedostatky faktúry.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozhodol o odvolaní žalovaného rozsudkom

z 25. mája 2010, č. k. 2 Cob 230/2009-228 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania

vo výške 87,63 eur.

Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd mal za to,

že medzi prenajímateľom M.B. - P.B., T.B. a nájomcom R., spol. s r. o., D.B. bola uzatvorená

zmluva o nájme časti nákupného centra H. o výmere 1341m² s účinnosťou od 1. januára 1994.

Dňa 23. februára 1998 bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená nová Zmluva

č. 275 o nájme predmetného nebytového priestoru s účinnosťou od 1. marca 1998

do 31. decembra 2003. V čl. VI. bod 6.4 Zmluvy sa strany dohodli, že dňom jej účinnosti

stráca platnosť Zmluva zo 14. decembra 1993.

5 M Obdo 3/2011

Podľa čl. III. bod 5.8 Zmluvy z 23. februára 1998, úhrada služieb a energií

(odber elektrickej energie, odvoz odpadkov, dodávka tepla a prípadne ďalšie) budú

vykonávané na základe samostatných zmlúv, uzatvorených medzi nájomcom a ich

dodávateľmi. Úhrady za poskytnuté služby a energie hradí nájomca vlastným menom. Vodné

a stočné bude uhrádzať prenajímateľovi na základe fakturácie. Preto mal odvolací súd

za nepochybné, že dodávateľom tepla do nebytových priestorov v nákupnom centre H. v IV.

štvťroku 2002 bol žalobca a odberateľom bol žalovaný, čo podľa názoru odvolacieho súdu

vyplýva z dokazovania pred súdom prvého stupňa, ako aj z čl. III. bod 5.8 Zmluvy o nájme

nebytových priestorov v znení jej dodatkov. Aj keď žalovaný písomnú zmluvu o dodávke

tepla so žalobcom nepodpísal, dodávku tepla do priestorov, ktoré užíval, nepoprel. Dodávka

tepla bola preukázaná aj znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca

z 31. októbra 2008 č. 12/2008.

Žalobca nepreukázal v konaní, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu kúpnej

zmluvy na dodávku tepla, preukázal však, že teplo pre žalovaného dodal a tento ho odobral.

Preto došlo k plneniu bez právneho dôvodu a na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinný vrátiť.

Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vrátiť. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo

bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo

vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Výška peňažnej náhrady bola preukázaná, keďže zo záveru znaleckého posudku

vyplynulo, že žalobcom uplatnená žalovaná suma vychádza z platných cenových predpisov

a noriem STN.

Odvolací súd preto výrok rozsudku prvostupňového súdu, aj keď z iných dôvodov,

ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142

ods. 1 O. s. p., a to podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní a ich náhradu priznal

úspešnému účastníkovi, t. j. žalobcovi.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal v predmetnej veci mimoriadne

dovolanie a navrhol, aby dovolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 5. mája 2009,

č. k. 26 Cb 263/2003-189 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 25. mája 5 M Obdo 3/2011

2010, č. k. 2 Cob 230/2009-228 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie

konanie, keďže má za to, že vyššie uvedenými rozhodnutiami konajúcich súdov bol porušený

zákon. Mimoriadne dovolanie podal generálny prokurátor na podnet účastníka konania

- žalovaného.

Dovolateľ je názoru, že oba konajúce súdy nesprávne právne posúdili vec,

keď namiesto toho, aby návrh zamietli z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane

žalovaného, rozhodli o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi 1 788,37 eur s príslušenstvom.

Súd prvého stupňa nesprávne vychádzal zo skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovaným bola

konkludentne uzatvorená zmluva o dodávke tepla. Tvrdenie súdu prvého stupňa o platnosti

uzatvorenej kúpnej zmluvy na dodávku tepelnej energie nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní. Naviac, podľa platnej právnej úpravy, nemohlo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej

zmluvy na dodávku tepelnej energie konkludentne, pretože podľa ust. § 32 ods. 1 zákona

o energetike takáto zmluva musí mať písomnú formu, pričom sú taxatívne stanovené

subjekty, medzi ktorými takáto zmluva môže byť uzatvorená. Žalovaný sa preto nikdy

nemohol stať priamym odberateľom tepla, mohol by byť iba jeho konečným spotrebiteľom,

ktorému priamy odberateľ tepla (vlastník objektu) môže rozpočítať dodané teplo.

Odvolací súd vychádzal zo skutočnosti, že medzi účastníkmi nemohlo konkludentne

dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na odber tepla, a preto došlo k bezdôvodnému obohateniu

zo strany žalovaného. Nevzal však do úvahy, že podľa zákona o energetike sa obohatil

vlastník objektu, keďže teplo sa dodávalo jemu, resp. do jeho priestorov a tento ako vlastník

a priamy odberateľ má právo si vyúčtovať dodané teplo po rozpočítaní žalovanému

ako konečnému spotrebiteľovi. Dovolateľ je názoru, že v konkrétnom konaní bol pasívne

legitimovaný vlastník objektu a pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie voči žalovanému,

takýto nárok si mohol uplatniť vlastník objektu.

Dovolateľ má za to, že konanie na oboch súdoch trpí aj inými vadami konania, ktoré

majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to nesprávne zistený skutkový stav

z pohľadu postupu súdov v dôkaznom procese, a to najmä tým, že nepostupovali v súlade

s ust. § 120 O. s. p., keď nevykonali dôkaz, a to tvrdenie žalovaného o nefunkčnosti kúrenia.

Znalec sa presne vo svojom znaleckom posudku nezaoberal sporným obdobím dodávky tepla

za IV. štvrťrok 2002, len stroho zhodnotil, že vykurovacie telesá boli funkčné a v dobrom

technickom stave. Žalovaný žiadal vypočutie znalca, tento navrhovaný dôkaz však súdy

nevykonali, pričom vykonanie uvedeného dôkazu malo podstatný vplyv na rozhodnutie

vo veci samej. Konajúce súdy v rozpore s § 132 O. s. p. vyhodnotili predložené dôkazy,

a to bod 5 znaleckého posudku.

5 M Obdo 3/2011

Odvolací súd v pochybení pokračoval, keď sa stotožnil so zisteným skutkovým

stavom prvostupňového súdu a rozhodnutie súdu prvého stupňa bez vysporiadania sa s týmto

navrhovaným dôkazom potvrdil. Odvolací súd pochybil ešte pred vydaním rozsudku,

keď nevyzval žalovaného na vyjadrenie k skutočnosti, že pre rozhodnutie použije právny

predpis, ktorý doteraz použitý nebol a svoje rozhodnutie založí iba na bezdôvodnom

obohatení, bez toho, aby umožnil žalovanému sa k takémuto postupu vyjadriť.

Odvolací súd sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal dôvodmi odvolania

a nevysporiadal sa s námietkami žalovaného, tak ako to predpokladá ust. § 157 ods. 2 O. s. p.,

a preto ho dovolateľ považuje za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

Dovolateľ ďalej uviedol, že mimoriadne dovolanie podáva za podmienok uvedených

v § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O. s. p.

Žalobca sa písomne k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril. Žalovaný vo svojom

písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že sa s návrhom v plnom rozsahu

stotožňuje z dôvodov jeho vecnej správnosti. Žalovaný sa vo viacerých sporoch bránil

nedostatkom pasívnej legitimácie, namietal aj nedostatky pri dodávke tepla, s čím sa konajúce

súdy nezaoberali. Žalovaný je názoru, že pri uplatňovaní nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia nemôže žalobca uplatňovať náhradu režijných a ďalších položiek, ktoré nemajú

žiadny priamy súvis s dodaním tepla.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení,

že mimoriadne dovolanie bolo podané na podnet účastníka konania - žalovaného

z 27. decembra 2010, došlého na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky 4. januára

2011, pričom generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej

republiky dňa 13. mája 2011 (rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. júna 2010, č. k.

2 Cob 230/2009-228, nadobudol právoplatnosť 8. júla 2010), teda v zákonom stanovenej

lehote podľa ust. § 243g O. s. p. pristúpil k skúmaniu, či boli splnené podmienky na podanie

tohto mimoriadneho opravného prostriedku podľa ust. § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení

s ust.§ 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O. s. p.

Podľa ust. § 243e ods. 1 O. s. p., ak generálny prokurátor na základe podnetu

účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím

súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O. s. p.) a ak to

vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb

alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti

takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

5 M Obdo 3/2011

Podľa ust. § 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O. s. p. mimoriadnym dovolaním možno

napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Z obsahu mimoriadneho dovolania vyplýva, že generálny prokurátor tento

mimoriadny opravný prostriedok podal na základe: 1.) iných vád, ktoré majú za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p.), 2.) že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.).

Dovolací súd konštatoval, že mimoriadne dovolanie smeruje proti právoplatným

rozhodnutiam súdov, pričom tieto sú napadnuté z dôvodov taxatívne uvedených v ust. § 243f

ods. 1 O. s. p.

Dovolací dôvod uvedený v ust. § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p. je spôsobilým dovolacím

dôvodom, avšak len za podmienky, že mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Takouto vadou je aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu pre nezrozumiteľnosť alebo

nedostatok dôvodov. Mimoriadne dovolanie je možno podať aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Pri posudzovaní, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu pre nedostatok

jeho odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.) je odňatím možnosti účastníka konať pred súdom

(§ 237 O. s. p.) alebo nepreskúmateľnosť rozhodnutia treba považovať za tzv. inú vadu

konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., resp. § 243f ods. 1 písm. a/ O. s. p.), nie je súdna prax

jednotná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací je názoru, že základom inej vady

konania podľa ust. § 241 ods. 2 O. s. p., resp. § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p. je porušenie

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní s dôsledkom

vecnej nesprávnosti rozhodnutia a že o takúto vadu ide tiež v prípade nesprávneho postupu

súdu, vedúceho k vydaniu nepreskúmateľného rozhodnutia. Povinnosť súdu odôvodniť

rozhodnutie spôsobom uvedeným v § 157 ods. 2 O. s. p. je jedným z princípov riadneho

a spravodlivého súdneho procesu, vyplývajúceho z čl. 36 Listiny základných práv a slobôd,

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a ak rozhodnutie náležitosti požadované ustanovením § 157 ods.

2 O. s. p. neobsahuje, stáva sa nepreskúmateľným.

Ak nedostatky v odôvodnení rozhodnutia spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť, postup

odvolacieho súdu nerešpektujúci zásady uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p. bránia tým

dovolaciemu súdu posúdiť správnosť preskúmavaného rozhodnutia, a preto je konanie 5 M Obdo 3/2011

pred odvolacím súdom zaťažené inou vadou (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., resp. § 243f ods. 1

písm. b/ O. s. p., ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci).

Podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania,

stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,

z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to,

aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ust. § 211 ods. 2 O. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie

na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa ust. § 213 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho

zistil súd prvého stupňa, s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Podľa ust. § 213 ods. 2 O. s. p., ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité a je pre

rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníka konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadril.

Podľa ust. § 213 ods. 4 O. s. p. odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním

ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal prvostupňový súd, hoci

mu ich účastník navrhol alebo za podmienok ustanovenia v § 205a O. s. p.

Odvolací súd sa týmito ustanoveniami neriadil, vydal rozsudok, ktorý je v dôsledku

jeho nedostatkov v odôvodnení nepreskúmateľný, čo bráni dovolaciemu súdu posúdiť

správnosť preskúmavaného rozhodnutia.

Odvolací súd porušil ust. § 213 ods. 2 O. s. p., keď dospel k názoru,

že na prejednávanú vec sa vzťahuje ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom

obohatení, pričom nevyzval účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto

ustanovenia vyjadrili.

Rovnako je dovolací súd názoru, že zo strany odvolacieho súdu pošlo k porušeniu

ust. § 213 ods. 4 O. s. p., keď nedoplnil dokazovanie vykonaním dôkazov navrhnutých

účastníkom konania - žalovaným, ktoré nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník

konania - žalovaný navrhol, aby sa znalec zameral na posúdenie správnosti vykurovaného

objemu (č. l. 70), vypočutie znalca (č. l. 182), ani so skutočnosťou, že sám znalec konštatoval

v znaleckom posudku, že stav predmetných nebytových priestorov nezodpovedá

inkriminovanému obdobiu (č. l. 140 - posledný odsek).

5 M Obdo 3/2011

Odvolací súd následne vyhlásil rozsudok, ktorý nemá náležitosti vyžadované

v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., keďže z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, prečo odmietol odvolací

súd vykonať dôkazy navrhované už na súde prvého stupňa účastníkom konania

- žalovaným (vypočutie znalca k stavu vykurovacích telies IV. štvrťroku 2002), ako aj

posúdil námietky žalovaného, týkajúce sa aktívnej legitimácie žalobcu a pasívnej legitimácie

žalovaného. Rovnako v odôvodnení rozsudku chýba, prečo vec posúdil ako bezdôvodné

obohatenie, aké dôvody viedli odvolací súd k názoru, že zmluva nebola uzatvorená

a že žalovaný odobral tepelnú energiu vo výške, ako ju stanovil žalobca. Strohé odkázanie

na znalecký posudok, v ktorom sám znalec uviedol, že v prenajatom objekte H., ktoré boli

prenajaté žalovanému, už súčasný stav prízemia nezodpovedá stavu z roku 2002, nakoľko

nové podnikateľské subjekty vykonali stavebné úpravy, nie je tým relevantným dôkazom,

ak mal znalec vychádzať zo stavu vykurovacích telies v IV. štvrťroku 2002.

Za týchto zistení dovolací súd dospel k názoru, že rozsudok odvolacieho súdu trpí inou

vadou (§ 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p), a preto v súlade s ust. 243i ods. 2 O. s. p. v spojení

s ust. § 243b ods. 2 O. s. p. zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Bude preto úlohou odvolacieho súdu postupovať v naznačenom smere a vo veci znova

rozhodnúť, a to aj o trovách dovolacieho konania.

P o u č e n i e:   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. februára 2012

JUDr. Darina Ličková, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová