Najvyšší súd 5 M Obdo 3/2011 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B.P.P., s. r. o., P.B., IČO: X. proti žalovanému: R., spol. s r. o., Š.M., IČO: X., o zaplatenie 1 788,37 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 26 Cb 263/2003, na
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 25. mája 2010, č. k. 2 Cob 230/2009-228, takto
r o z h o d o l:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. mája 2010, č. k. 2 Cob 230/2009-228 z r u š u j e a vec v r a c i a odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Žalobca žalobou došlou na súd prvého stupňa 2. júna 2003 žiadal, aby súd vydal
platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť mu 1 788,37 eur (53 876,50 Sk)
s príslušenstvom titulom dodania tovaru - tepelnej energie pre nebytové priestory
na D.v B..
Súd prvého stupňa vydal platobný rozkaz 30. júna 2003, č. k. 33 ROB/992/03-12,
ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 53 876,50 Sk so 14% úrokom z omeškania
od 30. januára 2003 do zaplatenia, ako aj uhradiť mu trovy konania vo výške 8 560 Sk.
Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, a preto prvostupňový súd
nariadil pojednávanie v predmetnej veci v súlade s ust. § 174 ods. 2 O. s. p.
Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie a následne ustálil tento právny stav:
Žalovaný mal so žalobcom riadne uzatvorenú kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca
dodával tepelnú energiu do nebytových priestorov užívaných žalovaným a žalovaný tepelnú 5 M Obdo 3/2011
energiu prevzal a spotreboval. Za dodávku tepelnej energie žalobca vystavil žalovanému
faktúru, ktorú však žalovaný neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania.
Zo znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynulo, že vykurovacie telesá
a podstropný podhľad ako stropné vykurovanie boli funkčné a v dobrom technickom stave,
spotreba tepla v nebytových priestoroch užívaných žalovaným za obdobie IV. štvrťrok 2002
bola 158,22 GJ, pričom žalobca účtoval za toto obdobie len 148,42 GJ, teda účtoval spotrebu
tepla nižšiu o 9,8 GJ v prospech žalovaného. Žalobca vyúčtoval spotrebu tepla za IV. štvrťrok
2002 správne na prepočítaný vykurovací objem v m³ vykurovacích nebytových priestorov
užívaných žalovaným.
Prvostupňový súd preto žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal
na zaplatenie žalovanej istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške určenej v súlade
s ust. § 369 ods. 1 a ust. § 502 Obchodného zákonníka ročne zo žalovanej istiny odo dňa
nasledujúceho po splatnosti faktúry do zaplatenia, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
a priznal ich náhradu úspešnému účastníkovi, t. j. žalobcovi.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý v odvolaní namietal, že medzi
účastníkmi konania nevznikol zmluvný vzťah na odber tepla, pretože prihláška k odberu tepla
nebola podpísaná žalovaným, keďže v čase jej podpisu 9. marca 1993 žalovaný nemal právnu
subjektivitu. Žalovaný nebol priamym odberateľom tepla v zmysle zák. č. 70/1998 Z. z., tým
bola miestna časť P. ako vlastník objektu, do ktorého bolo teplo dodávané. Preto žalovaný nie
je v spore pasívne legitimovaný a zároveň nie je daná ani aktívna legitimácia žalobcu vo
vzťahu k žalovanému. Taktiež žalovaný namietal nedostatky faktúry.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozhodol o odvolaní žalovaného rozsudkom
z 25. mája 2010, č. k. 2 Cob 230/2009-228 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 87,63 eur.
Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd mal za to,
že medzi prenajímateľom M.B. - P.B., T.B. a nájomcom R., spol. s r. o., D.B. bola uzatvorená
zmluva o nájme časti nákupného centra H. o výmere 1341m² s účinnosťou od 1. januára 1994.
Dňa 23. februára 1998 bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená nová Zmluva
č. 275 o nájme predmetného nebytového priestoru s účinnosťou od 1. marca 1998
do 31. decembra 2003. V čl. VI. bod 6.4 Zmluvy sa strany dohodli, že dňom jej účinnosti
stráca platnosť Zmluva zo 14. decembra 1993.
5 M Obdo 3/2011
Podľa čl. III. bod 5.8 Zmluvy z 23. februára 1998, úhrada služieb a energií
(odber elektrickej energie, odvoz odpadkov, dodávka tepla a prípadne ďalšie) budú
vykonávané na základe samostatných zmlúv, uzatvorených medzi nájomcom a ich
dodávateľmi. Úhrady za poskytnuté služby a energie hradí nájomca vlastným menom. Vodné
a stočné bude uhrádzať prenajímateľovi na základe fakturácie. Preto mal odvolací súd
za nepochybné, že dodávateľom tepla do nebytových priestorov v nákupnom centre H. v IV.
štvťroku 2002 bol žalobca a odberateľom bol žalovaný, čo podľa názoru odvolacieho súdu
vyplýva z dokazovania pred súdom prvého stupňa, ako aj z čl. III. bod 5.8 Zmluvy o nájme
nebytových priestorov v znení jej dodatkov. Aj keď žalovaný písomnú zmluvu o dodávke
tepla so žalobcom nepodpísal, dodávku tepla do priestorov, ktoré užíval, nepoprel. Dodávka
tepla bola preukázaná aj znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca
z 31. októbra 2008 č. 12/2008.
Žalobca nepreukázal v konaní, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy na dodávku tepla, preukázal však, že teplo pre žalovaného dodal a tento ho odobral.
Preto došlo k plneniu bez právneho dôvodu a na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinný vrátiť.
Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vrátiť. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo
vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Výška peňažnej náhrady bola preukázaná, keďže zo záveru znaleckého posudku
vyplynulo, že žalobcom uplatnená žalovaná suma vychádza z platných cenových predpisov
a noriem STN.
Odvolací súd preto výrok rozsudku prvostupňového súdu, aj keď z iných dôvodov,
ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 O. s. p., a to podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní a ich náhradu priznal
úspešnému účastníkovi, t. j. žalobcovi.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal v predmetnej veci mimoriadne
dovolanie a navrhol, aby dovolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 5. mája 2009,
č. k. 26 Cb 263/2003-189 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 25. mája 5 M Obdo 3/2011
2010, č. k. 2 Cob 230/2009-228 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie
konanie, keďže má za to, že vyššie uvedenými rozhodnutiami konajúcich súdov bol porušený
zákon. Mimoriadne dovolanie podal generálny prokurátor na podnet účastníka konania
- žalovaného.
Dovolateľ je názoru, že oba konajúce súdy nesprávne právne posúdili vec,
keď namiesto toho, aby návrh zamietli z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane
žalovaného, rozhodli o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi 1 788,37 eur s príslušenstvom.
Súd prvého stupňa nesprávne vychádzal zo skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovaným bola
konkludentne uzatvorená zmluva o dodávke tepla. Tvrdenie súdu prvého stupňa o platnosti
uzatvorenej kúpnej zmluvy na dodávku tepelnej energie nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Naviac, podľa platnej právnej úpravy, nemohlo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy na dodávku tepelnej energie konkludentne, pretože podľa ust. § 32 ods. 1 zákona
o energetike takáto zmluva musí mať písomnú formu, pričom sú taxatívne stanovené
subjekty, medzi ktorými takáto zmluva môže byť uzatvorená. Žalovaný sa preto nikdy
nemohol stať priamym odberateľom tepla, mohol by byť iba jeho konečným spotrebiteľom,
ktorému priamy odberateľ tepla (vlastník objektu) môže rozpočítať dodané teplo.
Odvolací súd vychádzal zo skutočnosti, že medzi účastníkmi nemohlo konkludentne
dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na odber tepla, a preto došlo k bezdôvodnému obohateniu
zo strany žalovaného. Nevzal však do úvahy, že podľa zákona o energetike sa obohatil
vlastník objektu, keďže teplo sa dodávalo jemu, resp. do jeho priestorov a tento ako vlastník
a priamy odberateľ má právo si vyúčtovať dodané teplo po rozpočítaní žalovanému
ako konečnému spotrebiteľovi. Dovolateľ je názoru, že v konkrétnom konaní bol pasívne
legitimovaný vlastník objektu a pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie voči žalovanému,
takýto nárok si mohol uplatniť vlastník objektu.
Dovolateľ má za to, že konanie na oboch súdoch trpí aj inými vadami konania, ktoré
majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to nesprávne zistený skutkový stav
z pohľadu postupu súdov v dôkaznom procese, a to najmä tým, že nepostupovali v súlade
s ust. § 120 O. s. p., keď nevykonali dôkaz, a to tvrdenie žalovaného o nefunkčnosti kúrenia.
Znalec sa presne vo svojom znaleckom posudku nezaoberal sporným obdobím dodávky tepla
za IV. štvrťrok 2002, len stroho zhodnotil, že vykurovacie telesá boli funkčné a v dobrom
technickom stave. Žalovaný žiadal vypočutie znalca, tento navrhovaný dôkaz však súdy
nevykonali, pričom vykonanie uvedeného dôkazu malo podstatný vplyv na rozhodnutie
vo veci samej. Konajúce súdy v rozpore s § 132 O. s. p. vyhodnotili predložené dôkazy,
a to bod 5 znaleckého posudku.
5 M Obdo 3/2011
Odvolací súd v pochybení pokračoval, keď sa stotožnil so zisteným skutkovým
stavom prvostupňového súdu a rozhodnutie súdu prvého stupňa bez vysporiadania sa s týmto
navrhovaným dôkazom potvrdil. Odvolací súd pochybil ešte pred vydaním rozsudku,
keď nevyzval žalovaného na vyjadrenie k skutočnosti, že pre rozhodnutie použije právny
predpis, ktorý doteraz použitý nebol a svoje rozhodnutie založí iba na bezdôvodnom
obohatení, bez toho, aby umožnil žalovanému sa k takémuto postupu vyjadriť.
Odvolací súd sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal dôvodmi odvolania
a nevysporiadal sa s námietkami žalovaného, tak ako to predpokladá ust. § 157 ods. 2 O. s. p.,
a preto ho dovolateľ považuje za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
Dovolateľ ďalej uviedol, že mimoriadne dovolanie podáva za podmienok uvedených
v § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O. s. p.
Žalobca sa písomne k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril. Žalovaný vo svojom
písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že sa s návrhom v plnom rozsahu
stotožňuje z dôvodov jeho vecnej správnosti. Žalovaný sa vo viacerých sporoch bránil
nedostatkom pasívnej legitimácie, namietal aj nedostatky pri dodávke tepla, s čím sa konajúce
súdy nezaoberali. Žalovaný je názoru, že pri uplatňovaní nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia nemôže žalobca uplatňovať náhradu režijných a ďalších položiek, ktoré nemajú
žiadny priamy súvis s dodaním tepla.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení,
že mimoriadne dovolanie bolo podané na podnet účastníka konania - žalovaného
z 27. decembra 2010, došlého na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky 4. januára
2011, pričom generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej
republiky dňa 13. mája 2011 (rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. júna 2010, č. k.
2 Cob 230/2009-228, nadobudol právoplatnosť 8. júla 2010), teda v zákonom stanovenej
lehote podľa ust. § 243g O. s. p. pristúpil k skúmaniu, či boli splnené podmienky na podanie
tohto mimoriadneho opravného prostriedku podľa ust. § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení
s ust.§ 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O. s. p.
Podľa ust. § 243e ods. 1 O. s. p., ak generálny prokurátor na základe podnetu
účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím
súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O. s. p.) a ak to
vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb
alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti
takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
5 M Obdo 3/2011
Podľa ust. § 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O. s. p. mimoriadnym dovolaním možno
napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak konanie
je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Z obsahu mimoriadneho dovolania vyplýva, že generálny prokurátor tento
mimoriadny opravný prostriedok podal na základe: 1.) iných vád, ktoré majú za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p.), 2.) že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.).
Dovolací súd konštatoval, že mimoriadne dovolanie smeruje proti právoplatným
rozhodnutiam súdov, pričom tieto sú napadnuté z dôvodov taxatívne uvedených v ust. § 243f
ods. 1 O. s. p.
Dovolací dôvod uvedený v ust. § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p. je spôsobilým dovolacím
dôvodom, avšak len za podmienky, že mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Takouto vadou je aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov. Mimoriadne dovolanie je možno podať aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Pri posudzovaní, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu pre nedostatok
jeho odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.) je odňatím možnosti účastníka konať pred súdom
(§ 237 O. s. p.) alebo nepreskúmateľnosť rozhodnutia treba považovať za tzv. inú vadu
konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., resp. § 243f ods. 1 písm. a/ O. s. p.), nie je súdna prax
jednotná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací je názoru, že základom inej vady
konania podľa ust. § 241 ods. 2 O. s. p., resp. § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p. je porušenie
procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní s dôsledkom
vecnej nesprávnosti rozhodnutia a že o takúto vadu ide tiež v prípade nesprávneho postupu
súdu, vedúceho k vydaniu nepreskúmateľného rozhodnutia. Povinnosť súdu odôvodniť
rozhodnutie spôsobom uvedeným v § 157 ods. 2 O. s. p. je jedným z princípov riadneho
a spravodlivého súdneho procesu, vyplývajúceho z čl. 36 Listiny základných práv a slobôd,
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a ak rozhodnutie náležitosti požadované ustanovením § 157 ods.
2 O. s. p. neobsahuje, stáva sa nepreskúmateľným.
Ak nedostatky v odôvodnení rozhodnutia spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť, postup
odvolacieho súdu nerešpektujúci zásady uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p. bránia tým
dovolaciemu súdu posúdiť správnosť preskúmavaného rozhodnutia, a preto je konanie 5 M Obdo 3/2011
pred odvolacím súdom zaťažené inou vadou (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., resp. § 243f ods. 1
písm. b/ O. s. p., ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci).
Podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa ust. § 211 ods. 2 O. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie
na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Podľa ust. § 213 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho
zistil súd prvého stupňa, s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.
Podľa ust. § 213 ods. 2 O. s. p., ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje
ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité a je pre
rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníka konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadril.
Podľa ust. § 213 ods. 4 O. s. p. odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním
ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal prvostupňový súd, hoci
mu ich účastník navrhol alebo za podmienok ustanovenia v § 205a O. s. p.
Odvolací súd sa týmito ustanoveniami neriadil, vydal rozsudok, ktorý je v dôsledku
jeho nedostatkov v odôvodnení nepreskúmateľný, čo bráni dovolaciemu súdu posúdiť
správnosť preskúmavaného rozhodnutia.
Odvolací súd porušil ust. § 213 ods. 2 O. s. p., keď dospel k názoru,
že na prejednávanú vec sa vzťahuje ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom
obohatení, pričom nevyzval účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto
ustanovenia vyjadrili.
Rovnako je dovolací súd názoru, že zo strany odvolacieho súdu pošlo k porušeniu
ust. § 213 ods. 4 O. s. p., keď nedoplnil dokazovanie vykonaním dôkazov navrhnutých
účastníkom konania - žalovaným, ktoré nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník
konania - žalovaný navrhol, aby sa znalec zameral na posúdenie správnosti vykurovaného
objemu (č. l. 70), vypočutie znalca (č. l. 182), ani so skutočnosťou, že sám znalec konštatoval
v znaleckom posudku, že stav predmetných nebytových priestorov nezodpovedá
inkriminovanému obdobiu (č. l. 140 - posledný odsek).
5 M Obdo 3/2011
Odvolací súd následne vyhlásil rozsudok, ktorý nemá náležitosti vyžadované
v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., keďže z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, prečo odmietol odvolací
súd vykonať dôkazy navrhované už na súde prvého stupňa účastníkom konania
- žalovaným (vypočutie znalca k stavu vykurovacích telies IV. štvrťroku 2002), ako aj
posúdil námietky žalovaného, týkajúce sa aktívnej legitimácie žalobcu a pasívnej legitimácie
žalovaného. Rovnako v odôvodnení rozsudku chýba, prečo vec posúdil ako bezdôvodné
obohatenie, aké dôvody viedli odvolací súd k názoru, že zmluva nebola uzatvorená
a že žalovaný odobral tepelnú energiu vo výške, ako ju stanovil žalobca. Strohé odkázanie
na znalecký posudok, v ktorom sám znalec uviedol, že v prenajatom objekte H., ktoré boli
prenajaté žalovanému, už súčasný stav prízemia nezodpovedá stavu z roku 2002, nakoľko
nové podnikateľské subjekty vykonali stavebné úpravy, nie je tým relevantným dôkazom,
ak mal znalec vychádzať zo stavu vykurovacích telies v IV. štvrťroku 2002.
Za týchto zistení dovolací súd dospel k názoru, že rozsudok odvolacieho súdu trpí inou
vadou (§ 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p), a preto v súlade s ust. 243i ods. 2 O. s. p. v spojení
s ust. § 243b ods. 2 O. s. p. zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Bude preto úlohou odvolacieho súdu postupovať v naznačenom smere a vo veci znova
rozhodnúť, a to aj o trovách dovolacieho konania.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. februára 2012
JUDr. Darina Ličková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová