Najvyšší súd   5M Obdo 1/2913 Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu G., s. r. o., B., IČO: X., zastúpeného advokátkou JUDr. A. Č., B., proti žalovanému A., a. s., Č., IČO: X.,

zastúpenému A. & P., s. r. o., Š., IČO: X., o určenie neplatnosti uznesení valného

zhromaždenia, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 13Cb 37/2011-137,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Okresného súdu Lučenec z 8. augusta 2011, č. k. 13Cb 37/2011-137 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu Banská Bystrica z 5. marca 2012, č. k. 43Cob 256/2011-196 v znení

opravného uznesenia z 29. marca 2012, č. k. 43Cob 256/2011-212, takto

r o z h o d o l :

Konanie o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa  

z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec rozsudkom z 8. augusta 2011, č. k. 13Cb 37/2011- 137 zamietol

žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na účet zástupcu 666,96 eur náhrady

trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný písomnou pozvánkou zvolal

mimoriadne valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti P. - N., a. s., na 27. decembra 2010

o 11.00 hod. s programom:   1. Otvorenie, 2. Voľba orgánov valného zhromaždenia, 3.

Schválenie vkladu časti podniku do základného imania dcérskej spoločnosti, 4. Schválenie

zmluvy o predaji časti podniku, 5. Rôzne   a   6. Záver. Pozvánka bola podpísaná predsedom

predstavenstva Ing. M. V. a podpredsedom predstavenstva Ing. M. K. s tým, že valné

zhromaždenie zvoláva predstavenstvo obchodnej spoločnosti. Podľa § 194 ods. 1

Obchodného zákonníka môžu stanovy obchodnej spoločnosti určiť, že členov predstavenstva

volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným, t. j. odlišným spôsobom kreovania 5M Obdo 1/2013

predstavenstva, ako upravuje zákon, a to voľbou na valnom zhromaždení akcionárov alebo

iných osôb na dobu určenú v stanovách. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, pokiaľ

stanovy nemajú inú úpravu, členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie na

dobu najviac piatich rokov. Stanovy môžu určiť, že táto právomoc sa deleguje na dozornú

radu za predpokladu, že stanovy určia spôsob voľby a odvolávania predstavenstva dozornou

radou. Dozorná rada je oprávnená v rámci delegovanej pôsobnosti voliť a odvolávať členov

predstavenstva, ak to v súlade s § 187 ods. 1 písm. c/ a § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka

stanovy akciovej spoločnosti určia, vrátane určenia spôsobu voľby a odvolávania členov

predstavenstva. Pod spôsobom voľby a odvolávania členov predstavenstva je potrebné

rozumieť najmä určenie, kto a akým spôsobom voľbu navrhuje, kto a akým spôsobom

navrhuje odvolanie členov predstavenstva, pretože pravidlá rozhodovania dozornej rady sú v

§ 201 ods. 3 Obchodného zákonníka uvedené ako kogentné. Článok VI. bod 4 stanov neurčuje

dostatočne konkrétne spôsob voľby a odvolávania členov predstavenstva dozornou radou, nie

sú splnené kogentné predpoklady delegovania pôsobnosti z valného zhromaždenia na dozornú

radu. Za tohto predpokladu preto súd v súlade s vysloveným názorom žalobcu súhlasí, že

pôsobnosť voľby a odvolávania členov predstavenstva ostáva v pôsobnosti valného

zhromaždenia s poukazom na § 187 ods. 1 písm. c/ Obchodného zákonníka a v tejto časti súd

ex offo prihliadol na neplatnosť stanov žalovaného pre rozpor so zákonom v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka.

Ďalej uviedol, že stanovy sú v tejto časti absolútne neplatné, lebo dozorná rada nemá

platne zverenú delegovanú právomoc na voľbu členov predstavenstva. Ak teda zapísaní

členovia predstavenstva neboli zvolení do funkcie členov predstavenstva valným

zhromaždením, nakoľko boli zvolení dozornou radou bez právnych účinkov, potom tieto

osoby nezastávali funkcie členov predstavenstva a zvolanie valného zhromaždenia

prostredníctvom zverejnenia oznámenia o konaní valného zhromaždenia, je v rozpore s ust.

§ 194 ods. 2 Obch. zák., lebo valné zhromaždenie zvolávali osoby nevykonávajúce funkcie

členov predstavenstva, a preto sa valné zhromaždenie konalo v rozpore s ust. § 184 ods. 2

Obch. zák.

Žalobe o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia môže súd vyhovieť len

za predpokladu, ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov, mohlo obmedziť

práva spoločníka, t. j., ak predmetné uznesenie bolo síce prijaté postupom, ktorý znamená 5M Obdo 1/2013

porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov, zároveň však takéto porušenie mohlo

obmedziť vo vzťahu k obsahu tohto uznesenia, práva akcionára, ktorý sa domáha určenia

neplatnosti. Podľa súdu pri príprave valného zhromaždenia došlo k porušeniu zákona v spojení s porušením stanov obchodnej spoločnosti, preto súd skúmal, či takéto porušenie

pri zvolávaní valného zhromaždenia mohlo mať za následok obmedzenie práv akcionára.

Vzhľadom na prípravu valného zhromaždenia, ktoré bolo zvolané písomnou pozvánkou

s konkrétnym obsahom, v lehote dostatočnej na prípravu valného zhromaždenia

k akcionárom, ktorí sa mohli zhromaždenia zúčastniť, súd konštatoval, že žalobca mohol

využiť svoje práva akcionára, mohol sa na takto zvolanom zhromaždení zúčastniť, vrátane

hlasovania o jeho programe a jednotlivých navrhovaných uzneseniach. Medzi porušením

zákona a napadnutým uznesením valného zhromaždenia musí byť vecná súvislosť. Súd

uzavrel, že žalobca sa mohol zúčastniť valného zhromaždenia so všetkými právami akcionára

a taktiež o týchto bodoch programu mohol hlasovať. Ďalej uviedol, že predmetnými

uzneseniami nadobudli určité práva tretie osoby, u ktorých platí prezumpcia a vyvrátiteľná

domnienka dobrovoľnosti nadobudnutia ich práv s poukazom na ust. § 131 ods. 4 Obch. zák.

Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

Na odvolanie žalobcu vec prejednal a rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, ako

súd odvolací. Rozsudkom z 5. marca 2012, č. k. 43Cob 256/2011-196 v znení opravného uznesenia z 29. marca 2012, č. k. 43Cob 256/2011-212 napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil. O trovách konania si vyhradil rozhodnúť podľa § 214 ods. 5 O. s. p.

Rozhodol tak s odôvodnením, že súd prvého stupňa zistil dostatočne skutkový stav

a zistené skutočnosti správne posúdil podľa § 131 v spojení s § 183 Obchodného zákonníka.

Ďalej uviedol, že uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti

prijaté 27. decembra 2010, neplatnosti ktorých sa žalobca domáha, boli prijaté za prítomnosti

majoritného akcionára žalovaného (D., a. s., Š.), ktorý bol ku dňu konania mimoriadneho

valného zhromaždenia majiteľom 86 205 ks akcií spoločnosti, čo predstavuje 98,59% podiel

na základnom imaní žalovaného, zatiaľ čo žalobca vlastní 73 ks akcií (podiel 0,083% na

základnom imaní). Žalobca v konaní tvrdil, že v prípade uvedených uznesení došlo k zásahu

do jeho práv akcionára podieľať sa na riadení spoločnosti, práva akcionára zúčastniť sa na

riadne zvolanom valnom zhromaždení, t. j. (na valnom zhromaždení zvolanom regulárnym

štatutárnym orgánom) a hlasovať na ňom, ako aj vykonávať ďalšie práva akcionára. Tvrdil 5M Obdo 1/2013

tiež, že konaním MVZ a prijatými uzneseniami, ktorými došlo k predaju prakticky celého

majetku žalovaného vo forme predaja časti podniku, ako aj vkladu časti majetku do dcérskej

spoločnosti žalovaného, stratil žalobca možnosť ovplyvňovať prevádzkovú a finančnú činnosť

prostredníctvom riadne zvolených členov predstavenstva.

Odvolací súd súhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že aj keď mimoriadne valné

zhromaždenie žalovanej spoločnosti zvolali členovia štatutárneho orgánu, ktorí podľa žalobcu

neboli do svojich funkcií platne zvolení, nebolo obmedzené právo žalobcu ako akcionára

zúčastniť sa tohto valného zhromaždenia a hlasovať na ňom. Sám žalobca potvrdil, že

o konaní mimoriadneho valného zhromaždenia 27. decembra 2010 o 11.00 hod. v sídle

žalovanej obchodnej spoločnosti informovaný bol. Rovnako nebolo obmedzené ani porušené

právo žalobcu ako akcionára podieľať sa na riadení obchodnej spoločnosti. Hlasovacie právo

akcionára sa odvodzuje od menovitej hodnoty akcií, pokiaľ by teda aj bol žalobca na tomto

mimoriadnom valnom zhromaždení hlasoval proti predaju majetku, resp. jeho vkladu

do dcérskej obchodnej spoločnosti, nemalo by to takú váhu, aby nebolo prijaté rozhodnutie

majoritného akcionára. Akciová spoločnosť ako obchodná spoločnosť je kapitálovou

spoločnosťou, preto aj rozhodujúci vplyv na riadenie tejto spoločnosti majú akcionári,

disponujúci s rozhodujúcou časťou kapitálu.

Na podnet žalobcu podal podľa § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky

proti rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu. Žiadal napadnuté

rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že oboma

rozhodnutiami bol porušený zákon a vyžaduje to ochrana práv a zákonom chránených

záujmov účastníka konania, ktorú nemožno dosiahnuť inými prostriedkami.

Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že

mimoriadne valné zhromaždenie bolo zvolané v rozpore s ustanovením § 184 ods. 2

Obchodného zákonníka, teda došlo k formálnemu procedurálnemu nedostatku, nakoľko

mimoriadne valné zhromaždenie bolo zvolané a následne realizované osobami, ktoré na to

neboli oprávnené. Takto kreované predstavenstvo pripravilo program rokovania, podklady

a v neposlednom rade poverený člen predstavenstva vykonal prezentáciu akcionárov, 5M Obdo 1/2013

konštatoval uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia a viedol do zvolenia orgánov

mimoriadneho valného zhromaždenia jeho rokovanie.

Ďalej uviedol, že sa nemôže stotožniť s právnym záverom konajúcich súdov, že síce

pri príprave mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného došlo k porušeniu zákona

v spojení s porušením stanov obchodnej spoločnosti, ale žalobca sa mohol zúčastniť

na valnom zhromaždení, využiť svoje práva akcionára a hlasovať o jednotlivých uzneseniach,

preto prijatím uznesení na valnom zhromaždení nedošlo k porušeniu akcionárskych práv

žalobcu ako akcionára.

Dovolateľ je toho názoru, že ak došlo k pochybeniu pri zvolávaní, priebehu a prijímaní

uznesení valného zhromaždenia spoločnosti, ktorých obsahom je nakladanie s majetkom, je

toto konanie v rozpore so zákonom a stanovami, čím došlo k obmedzeniu práv akcionára

podieľať sa na riadení spoločnosti – možnosť ovplyvňovať nakladanie s majetkom. V tejto

súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 434/2010,

ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo 45/2008.

V náleze ústavný súd vyslovil, že sa nemožno stotožniť s formalistickým výkladom

ustanovenia § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka a vo vzťahu k splneniu kumulatívnej

podmienky ustanovenej v § 131 ods.2 Obchodného zákonníka uviedol, že postačí preukázať,

že v rozpore so zákonom, prípadne stanovami spoločnosti valným zhromaždením bolo prijaté

rozhodnutie, ktoré vo vzťahu k programu valného zhromaždenia sa dotýkalo akéhokoľvek

práva patriaceho akcionárovi a bolo by nadbytočné, v rozpore s právnou normou a aj v rozpore s uplatneným nárokom na takomto skutkovom základe tohto postihnutého akcionára

skúmať, či jeho práva boli reálne porušené.

Ďalej poukázal na to, že predmetom rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia

žalovaného boli výlučne majetkové otázky, a to schválenie vkladu časti podniku žalovaného

do základného imania dcérskej spoločnosti žalovaného N., a. s., L., v hodnote 1 000 000,--

eur, čo je zrejmé zo zápisu v obchodnom registri spoločnosti N., a. s., z 31. decembra 2010

a schválenie zmluvy o predaji časti podniku kupujúcej spoločnosti T., a. s., Č., za predajnú

cenu 3 192 000,-- eur. Dovolateľ tvrdí, že nezákonne zvolané rokovanie valného

zhromaždenia, na ktorého príprave a priebehu boli činné v podstate „samozvané“ osoby,

nemôže vecne nesúvisieť s rozhodnutiami, ktoré boli na takomto rokovaní prijaté. Je preto 5M Obdo 1/2013

zrejmé, že žalobca nemohol byť riadne pozvaný na rokovanie valného zhromaždenia, čím sa

nemohol riadne podieľať na riadení spoločnosti a nemohol ani dostať riadne informácie o prerokovaných skutočnostiach, nakoľko neexistoval subjekt, ktorý by mu ich mohol riadne

poskytnúť.   Žalobca v dôsledku toho stratil možnosť ovplyvňovať prevádzkovú a finančnú

činnosť žalovaného prostredníctvom zákonom predvídaného postupu orgánov spoločnosti –

hlavne riadne zvoleného predstavenstva. Je zrejmé, že v podstate „samozvané“ osoby navrhli

akcionárom žalovaného prerokovať a následne schváliť závažné majetkové rozhodnutia,

v dôsledku ktorých nepochybne mohlo dôjsť aj k potencionálnemu zásahu do majetkovej

sféry žalobcu. Oba konajúce súdy tým, že vyslovili, že na evidentne nezákonne zvolanom

valnom zhromaždení žalovaného nedošlo k obmedzeniu práv žalobcu ako akcionára, a to

poukazom na absenciu vecnej súvislosti medzi porušením zákona a prijatými uzneseniami

a skonštatovali, že žalobca by bol aj tak prehlasovaný majoritou, nesprávne posúdili základnú

právnu otázku veci. Podľa dovolateľa v prípade nezákonne pripravovaného a zvolaného

rokovania valného zhromaždenia a čiastočne aj jeho priebehu, ktorého predmetom sú otázky,

týkajúce sa práv akcionárov, dochádza nevyhnutne aj k obmedzeniu práv akcionára podieľať

sa zákonom a stanovami predvídaným spôsobom na riadení spoločnosti. Oba konajúce súdy

preto po správne zistenom skutkovom stave veci, aplikovali síce správny právny predpis, ale

tento nesprávne interpretovali a vyvodili nesprávne právne závery, čím vec nesprávne právne

posúdili v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.

Prvostupňový súd v odôvodnení uviedol, že predmetnými uzneseniami nadobudli

určité práva tretie osoby, u ktorých platí prezumpcia a vyvrátiteľná domnienka dobrovoľnosti

nadobudnutia ich práv s poukazom na § 131 ods. 4 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti

dovolateľ podotkol, že uznesenie valného zhromaždenia sa považujú za platné až do okamihu

právoplatného rozhodnutia súdu o jeho neplatnosti. V dôsledku ochrany dobrej viery tretích

osôb citované ustanovenie chráni tieto osoby tým spôsobom, že práva nadobudnuté v dobrej

viere tretími osobami nie sú dotknuté neplatnosťou uznesenia valného zhromaždenia.

Základným predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je teda vyslovenie neplatnosti

uznesenia valného zhromaždenia, pričom preukazovanie dobromyseľnosti tretej osoby, bude

predmetom dokazovania až v ďalšom súdnom konaní. Súd v rámci tohto konania nemohol

vzhľadom na petit žaloby riešiť dobromyseľnosť nadobudnutia práv tretími osobami, ako

prejudiciálnu otázku.

5M Obdo 1/2013

Žalovaný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že spoločnosť A., a. s.,

zanikla ako subjekt práva výmazom z Obchodného registra 1. septembra 2012. Právnym

nástupcom sa v rovine právnej stala spoločnosť T., a. s., IČO: X.. Spoločnosť T., a. s., však

nie je právnym nástupcom orgánov spoločnosti A., a. s. a nimi prijatých rozhodnutí ako

takých, nemá žiadnu právnu kontinuitu s rozhodnutiami valného zhromaždenia spoločnosti

A., a. s., konaného 27. decembra 2012. Status spoločnosti G., s. r. o., ako akcionára

spoločnosti A., a. s., zanikol ešte pred zánikom tejto spoločnosti, a to 20. septembra 2011,

kedy boli vyhlásené akcie emitenta A., a. s., vo vlastníctve spoločnosti G., s. r. o., za neplatné.

Spoločnosť G., s. r. o., prevzala zo súdnej úschovy peňažnú sumu vo výške 2 457,50 eur ako

výťažok zo speňaženia nových akcií, vydaných namiesto neplatných akcií spoločnosti A., a. s.

Z uvedených dôvodov považuje mimoriadne dovolanie za právne neopodstatnené, lebo bolo

podané po zániku spoločnosti A., a. s. Spoločnosť T., a. s., má len jedného akcionára

spoločnosť A., a. s., a teda spoločnosť G., s. r. o., nie je akcionárom spoločnosti T., a. s.,

zlúčením s ktorou zanikla spoločnosť A., a. s.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.), po zistení,

že mimoriadne dovolanie bolo podané včas (§ 243g O. s. p.), na základe podnetu žalobcu, vec

preskúmal bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods.3 O. s. p.) a dospel k záveru, že konanie

je potrebné zastaviť.

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých možno konať vo veci (podmienky konania).

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie

zastaví (§ 104 ods. 1 prvá veta O. s. p.).

Podľa § 107 ods. 4 O. s. p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd

pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sa, vložka číslo

1550/V vyplýva, že spoločnosť A., a. s., Č., IČO: X., zanikla výmazom z obchodného registra

1. septembra 2012. Predmetom sporu je určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia

tejto zaniknutej spoločnosti. Z obsahu spisu je zrejmé, že už pred podaním mimoriadneho 5M Obdo 1/2013

dovolania žalovaná spoločnosť zanikla a tým zaniklo aj valné zhromaždenie, uznesenia

ktorého sú predmetom sporu, preto nie je možné pokračovať ďalej v dovolacom konaní.

Nedostatok právnej subjektivity žalovanej spoločnosti je neodstrániteľným nedostatkom

podmienky konania, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať a potrebné je dovolacie

konanie zastaviť podľa § 243c v spojení s § 104 ods. 2 O. s. p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2014  

JUDr. Anna Marková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová