Najvyšší súd 5 M Cdo 9/2010 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/MUDr. J.N.,
bývajúceho v B., 2/ MUDr. I.N., bývajúcej v U., oboch zastúpených JUDr. J.H. advokátom
so sídlom v B., proti žalovaným 1/ P.K., bývajúcemu v I., 2/ Ing. A.C., rod. K., bývajúcej
v CH. 3/ S.B.D.B. so sídlom v B., IČO X. o neplatnosť kúpnej zmluvy, vedenej na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 10 C 19/2007, o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 22. júla 2009 sp. zn. 14 Co 237/2009 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II z
20. apríla 2009 č. k. 10 C 19/2007-220, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
22. júla 2009 sp. zn. 14 Co 237/2009 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 20. apríla
2009 č. k. 10 C 19/2007-220 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava II
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II uznesením z 20. apríla 2009 č. k. 10 C 19/2007- 220
uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne právnym predchodcom
žalovaných 1/ a 2/ Ing. J.K. a Ing. H.K. trovy právneho zastúpenia 4 088,43 € k rukám ich
spoločného právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia; žalovanému 3/
nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal z toho, že v rámci konania o odvolaní žalobcovia
1/ a 2/ vzali žalobu v celom rozsahu späť, Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd
uznesením zo 16. decembra 2008 sp.zn. 14 Co 341/2008 pripustil späťvzatie žaloby,
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil s tým, že o trovách celého konania
rozhodne súd prvého stupňa. Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., ak niektorý 5M Cdo 9/2010
z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Podľa § 10
ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej tiež vyhlášky), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú
hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka,
určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota
pohľadávky a hodnota záväzku. Procesne úspešným právnym predchodcom žalovaných 1/
a 2/ priznal proti žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov právneho zastúpenia 4 088,43 € za 6 úkonov
právnej služby poskytnutej advokátom (1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/ vyjadrenie
k žalobe, 3/ účasť na pojednávaní súdu 11. októbra 2007, 4/ účasť na pojednávaní súdu 17.
januára 2008, 5/ vyjadrenie k odvolaniu 2. apríla 2008, 6/ účasť na odvolacom pojednávaní
16.decembra 2008), 5 x 18 650 Sk (14 650 Sk + 4 000 Sk), 1x 9 325 Sk (1/2 z 18 650 Sk),
režijný paušál 3 x 178 Sk, 3 x 190 Sk 19 % DPH 19 489,25 Sk v zmysle § 10 ods. 1, § 14
ods. 4, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Z Potvrdenia N. z 26. marca 2009 zistil, že
žalovanými uplatnená hodnota úkonu právnej služby vychádzajúca z ceny nehnuteľnosti 3
000 000 Sk, ktorá bola predmetom právneho úkonu o platností ktorého v konaní išlo, nie je
v rozpore s jej trhovou hodnotou. Žalovanému 3/ v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu
ich náhradu súd nepriznal.
Na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti výroku o náhrade trov právneho zastúpenia
Krajský súd v Bratislave uznesením z 22. júla 2009 sp. zn. 14 Co 237/2009 napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil; žalovaným 1/ až 3/ nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania. Odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne
správne pokiaľ tento pri výpočte tarifnej hodnoty právnej služby advokáta aplikoval § 10 ods.
1,2 vyhlášky č. 655/200 Z.z. Zdôraznil, že predmetom sporu bolo určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy k bytu, v prípade úspešnosti žaloby by došlo k zmene vlastníctva k bytu zo
žalovaných 1/ a 2/ na žalovaného 3/, čím by sa majetok žalovaných znížil o jeho trhovú
hodnotu. Uviedol, že pre samostatnosť právnych úprav je potrebné odlišovať (oddeliť)
spôsob určovania základu tarifnej odmeny za úkony právnej služby advokátom od
poplatkovej povinnosti v prejednávanej veci. Žalovaným 1/ až 3/ v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli, ich náhradu im preto odvolací súd nepriznal
5M Cdo 9/2010
Na základe podnetu žalobcov 1/ a 2/ podal generálny prokurátor Slovenskej
republiky mimoriadne dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu v spojení s uznesením
súdu prvého stupňa, ktorými bolo rozhodnuté o náhrade trov právneho zastúpenia. Navrhol,
aby dovolací súd obe rozhodnutia v dovolaním napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu
zrušenia vrátil Okresnému súdu Bratislava II, lebo nimi bol porušený zákon, keď tieto
spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), pretože
súdy pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia žalovaných 1/ a 2/ na zistený skutkový
stav aplikovali nesprávnu právnu normu § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu,
ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo aj ju možno zistiť len
s nepomernými ťažkosťami (§ 11 ods. 1 vyhlášky). V prejednávanej veci išlo o určenie
neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z., ktorá bola súdmi aplikovaná na posudzovaný prípad,
pri určení základnej sadzby tarifnej hodnoty vychádza iba zo všeobecnej skutočnosti, t. j. či je
možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch. Teda, nedefinuje konkrétne druhy
konaní s poukazom na ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p. (ktorých predmetom je vec, právo
alebo plnenie, ktoré je oceniteľné). Preto je potrebné v každej veci skúmať, či je možné
hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch. V danom prípade nie je možné hovoriť o konkrétnom práve resp. veci, keďže účelom podaného návrhu bolo vysloviť záver
o neplatnosti právneho úkonu ako takého, ktorého predmetom bol prevod bytu. V prípade
konania vo veci samej sa teda posudzoval právny úkon – prevod bytu – bez ohľadu na to, že
jeho predmetom bola nehnuteľnosť. Z hodnoty veci by bolo možné vychádzať v prípadoch
žaloby napr. na určenie vlastníctva k veci. Právo, ktorého sa právna služba na strane
žalovaných 1/ a 2/ v tejto veci týkala, bolo poskytnutie právnej pomoci vo veci určenia, či tu
právny vzťah – konkrétne zmluva o prevode vlastníctva k bytu – je alebo nie je a v tomto
prípade cenu (hodnotu) práva nie je možné určiť. Účelom právnej služby nebolo dosiahnuť
určenie vlastníckeho práva k veci, ani ju nijako vymôcť, ale iba určiť, že takýto právny úkon
je neplatný. Nehnuteľnosť sama o sebe, resp. jej hodnota bola pri poskytovaní tejto právnej
služby bezvýznamná, keďže jej cieľom bolo určiť, či konkrétny právny úkon je platný alebo
nie je platný.
Vychádzajúc z potvrdenia okruhu dedičov zaslaných Notárskym úradom JUDr. I.K.
pod Dnot 10/2010, sp.zn. 46 D 61/2010 Okresný súdu Bratislava II a Notárskym úradom
J.M.. pod Dnot 1/2010 a sp.zn. 38 D 791/2009 Okresný súd Bratislava II, dovolací súd zistil, 5M Cdo 9/2010
že v I. dedičskej skupine po poručiteľoch Ing. J.K., nar. X., zomrelom X. bez
zanechania závetu a po poručiteľke H.K. nar. X., zomrelej X. sú dcéra a syn poručiteľov Ing
A.C., bývajúca v CH. a P.K., bývajúci v I.. V zmysle § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243c
O.s.p. a § 107 ods.1, 4 O.s.p. dovolací súd pokračoval v dovolacom konaní s dedičmi
účastníkov konania na strane žalovaného 1/ a žalovanej 2/.
Žalobcovia a žalovaný 3/ nevyužili právo vyjadriť sa k mimoriadnemu dovolaniu
generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
Žalovaní 1/ a 2/ navrhli, aby mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora
Slovenskej republiky bolo zamietnuté z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho
podanie podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. Zdôraznili, že pokiaľ je v prípade určenia
neplatnosti zmluvy možné predmet zmluvy alebo plnenia oceniť, je potrebné tarifnú hodnotu
právnej služby vypočítať z takto peniazmi oceniteľnej ceny. Z uvedených dôvodov bola výška
odmeny advokáta stanovená správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníkov konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a
ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v spojení s uznesením súdu
prvého stupňa v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
mimoriadne dovolanie je opodstatnené.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,
že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,
ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v
spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv.
inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie
dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené, ale
podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
5M Cdo 9/2010
1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1
druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa
Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne
v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj
otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli generálnym prokurátorom tvrdené a ich existencia
v konaní o mimoriadnom dovolaní nevyšla najavo.
2. So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1
druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom tzv. inou vadou konania, zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky aj
otázkou, či konanie v danej veci nie je postihnuté procesnou vadou takejto povahy. Inou
vadou konania (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) je procesná vada, ktorá (na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.) nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je
porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom je vecná nesprávnosť rozhodnutia.
V mimoriadnom dovolaní sa neuvádza, že konanie v danej veci má byť postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z obsahu spisu jej
existencia nevyplýva, preto ani dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. nie je
daný.
5M Cdo 9/2010
3.Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutia súdov
spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav veci. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Žalobou v tomto konaní bolo navrhnuté, aby súd v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. určil či
tu právny vzťah je alebo nie je. Určenie neplatnosti právneho úkonu (zmluvy o prevode
vlastníctva bytu) v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. síce dopadá na právne účinky pôvodne
založeného právneho vzťahu, ktoré s takýmto úkonom bývajú spojené (vznik, zmenu alebo
zrušenie vzájomných práv a povinnosti). Domáhať sa takéhoto určenia v konaní pred súdom
je však právnou možnosťou (právom) v závislosti od hmotnoprávnych i procesnoprávnych predpokladov.
Nastolená právna problematika vzhľadom na právnu úpravu vo vyhláške č. 655/2004 Z.z. v znení platnom do 31.decembra 2008, vyžaduje právnu verifikáciu záveru, že v konaní
o určenie neplatnosti právneho úkonu nie je možné vyjadriť jeho hodnotu; náhrada nákladov
právneho zastúpenia sa v takomto prípade stanoví podľa § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vzťahujúcom sa na tento prípad (do
31. decembra 2008) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci
alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci
vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení do 31. decembra 2008, ak nie je
ustanovené inak, určuje sa základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 5M Cdo 9/2010
stanoveným výpočtom v závislosti od tarifnej hodnoty (viď bližšie toto ustanovenie
vyhlášky).
Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení do 31. decembra 2008 (vzťahujúceho
sa na tento prípad), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri
začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a
hodnota záväzku.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vzťahujúcom sa na tento prípad
(do 31. decembra 2008) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je
jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v
peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Uvedená právna úprava rozlišuje situácie, kedy je predmet právnej služby o ktorom
prebieha súdne konanie v občianskopávnej veci, oceniteľný (vyjadriteľný) v peniazoch
(§ 10 ods. 2 vyhlášky) a kedy tomu tak nie je (§ 11 ods. 1 vyhlášky). Právna úprava teda
nekorešponduje s názorom, že vždy, ak je predmetom súdneho konania určenie platnosti
právneho úkonu nie je možné takýto predmet konania vyjadriť v peniazoch. V zmysle § 9 ods.
1 vyhlášky je potrebné rozlišovať prípady kedy sa výpočet tarifnej odmeny vzhľadom na
predmet súdneho konania stanovuje na základe hodnoty veci alebo práva, a kedy na základe
druhu veci. Pokiaľ ide o určenie platnosti právneho úkonu právna úprava takýto predmet
konania nezaraďuje pod prípady kedy sa tarifná odmena určuje podľa druhu veci; tak je tomu
vo veciach zastupovania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v prípade, ak predmet
sporu nie je možné oceniť peniazmi (§ 11 ods. 2 vyhlášky), vo veci ochrany osobnosti, vo
veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, vo veciach
ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva, ak sa
nežiada náhrada nemajetkovej ujmy (§ 10 ods. 8 vyhlášky v znení vyhlášky č. 232/ 2010
Z.z.). v spore o určenie platnosti právneho úkonu právna úprava ponecháva posúdenie, či
ide o hodnotu veci oceniteľnú alebo neoceniteľnú na úvahe orgánov aplikujúcich právo. 5M Cdo 9/2010
Vychádzajúc z uvedeného a s prihliadnutím na právnu úpravu vzťahujúcu sa na daný
prípad je potrebné vychádzať z toho, že pri určení tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie
v občianskom súdnom konaní predmetom ktorého je určenie neplatnosti právneho úkonu sa
vychádza z hodnoty práva; právna úprava v každom jednotlivom prípade umožňuje skúmať,
či takýto predmet konania (nie)je možné oceniť peniazmi a v závislosti od toho stanoviť
výšku odmeny. V prípade určenia neplatnosti zmluvy ide o právo (právnu možnosť
hmotnoprávneho i procesného charakteru), t.j. taký predmet, ktorého hodnotu nemožno
vyjadriť v peniazoch (§ 11 ods. 1 vyhlášky). Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v tomto
smere stotožnil s názorom generálneho prokurátora Slovenskej republiky v tom, že účelom
právnej služby nebolo dosiahnutie určenia vlastníckeho práva k veci, ani ju vymôcť, ale len
určiť, že takýto právny úkon je neplatný. Porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 21. októbra 2010 sp.zn. 3 M Cdo 9/2009, z 29. júla 2010 sp.zn.
2 M Cdo 8/2009 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. septembra 2008
sp. zn. 1 M Obdo V 17/2006. Z uvedeného je zrejmé, že súdy pri rozhodovaní o náhrade trov
právneho zastúpenia na vec aplikovali nesprávnu právnu normu (§ 10 ods. 1,2 vyhlášky).
Na základe vyššie uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
generálny prokurátor opodstatnene namieta, že potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa spočívajú na nesprávnom právnom posúdení
veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov napadnuté rozhodnutia zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že v tomto uznesení vyslovený
právny názor je pre súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a konania
o mimoriadnom dovolaní (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 29. novembra 2010
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r. 5M Cdo 9/2010
predsedníčka senátu
Za správnosť: Hrčková Marta