Najvyšší súd  

5 MCdo 55/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: S., Š., IČO: X., proti povinnému: P., nar. X., B., zastúpený opatrovníčkou R., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava V, o vymoženie 33,19 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.: 37 Er 8412/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 18. decembra 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV z 21. mája 2009, č. k.: 37 Er 8412/2006-10 a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2012, č. k.: 19 CoE 303/2010-27, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2012, č. k.:   19 CoE 303/2010-27 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava IV z 21. mája 2009, č. k.: 37 Er 8412/2006-10 sa vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j ú a vec sa v rozsahu zrušenia v r a c i a Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.

  O d ô v o d n e n i e :

Súdnemu exekútorovi Mgr. V. bol 31. mája 2006 doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu „Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 806375“, ktorý vydalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislave IV 11. februára 2004 a ktorým bola povinnému uložená pokuta vo výške 1 000,- Sk. (ďalej len „exekučný titul“).

Na základe žiadosti súdneho exekútora Okresný súd Bratislava IV vydal 05. januára 2007 poverenie na vykonanie exekúcie z uvedeného exekučného titulu.

Okresný súd Bratislava IV uznesením z 21. mája 2009, č. k.: 37 Er 8412/2006-10 na základe podnetu súdneho exekútora prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,32 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Súd exekúciu zastavil z dôvodu, že uplynula lehota na vykonanie predmetného exekučného titulu. O trovách exekúcie rozhodol v súlade s § 203 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, keďže vo veci neboli naplnené podmienky pre zaviazanie povinného, (ďalej len „rozhodnutie okresného súdu“).

Na odvolanie oprávneného Krajský v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením z 24. apríla 2012, č. k.: 19 CoE 303/2010-27 uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie potvrdil a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie pre zánik práva na vykonanie rozhodnutia nejde o zavinenie oprávneného (§ 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku), avšak len v prípade, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný včas. Dospel k záveru, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal bez zbytočného odkladu, ale až po vyše dvoch rokov od vykonateľnosti exekučného titulu a z toho dôvodu podstatne znížil predpoklad úspešného ukončenia exekučného konania. Týmto konaním oprávnený v podstate zavinil (aj keď nepriamo) zastavenie exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „rozhodnutie krajského súdu“).

Na podnet oprávneného podal proti uzneseniu okresného súdu v časti o výroku o trovách exekúcie a uzneseniu krajského súdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol uznesenie okresného súdu v napadnutej časti uznesenie krajského súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Ako do volací dôvod namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. Uviedol, že súd môže uložiť oprávnenému nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1 a   ods. 2 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uvedené zákonné ustanovenie upravuje výnimku zo zásady zakotvenej v § 197 Exekučného poriadku, v zmysle ktorej náklady na výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba v prípade splnenia zákonných predpokladov, a to, že exekučné konanie bolo zastavené zavinením oprávneného a existuje príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že v predmetnej veci nebol splnený žiaden zákonom ustanovený predpoklad, a preto nebol dôvod na použitie uvedenej výnimky. Dovolateľ zaujal názor, že pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený nemohol postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto konania ovplyvniť. Okrem toho, ak súd zistí stratu účinnosti exekučného titulu, je povinný z úradnej moci exekúciu zastaviť. Náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie exekúcie možno uložiť oprávnenému podľa   § 203 ods. 2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nedostatok majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí byť v exekučnom konaní preukázaný. Uviedol, že ak nie sú splnené podmienky uvedené v § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne,

Oprávnený sa s obsahom mimoriadneho dovolania stotožnil.

Súdny exekútor a povinný sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní   (§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O. s. p.) na základe podnetu orgánu konajúceho v mene oprávneného (§ 243e ods. 1 a ods. 2 O. s. p.), a že je prípustné (§ 243f ods. 2 O. s. p. a contrario), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a ods. 3 O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

Dovolateľ v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uviedol, že napadnuté uznesenia súdov nižšieho stupňa v časti o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.   O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie   (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný, a oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Predpokladom takéhoto postupuje určitá forma procesného zavinenia oprávneného.

V predmetnej veci nebol splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov, teda nebol splnený ani dôvod pre použitie citovanej výnimky. Pod zavinením oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.

Dovolací súd sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnený skutočne nemohol nijako ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Navyše súd by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania zistil stratu účinnosti exekučného titulu.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia krajského ako aj okresného súdu v časti o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu problematiku (porovnaj napr. sp. zn.: 3 MCdo 11/2009, 4 MCdo 11/2008, 5 MCdo 20/2011,   6 MCdo 4/2010, 7 MCdo 13/2011).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a rovnakou vadou postihnuté rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243b ods. 3 O. s. p. zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia okresnému súdu na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania v zmysle § 243d ods. 1 O. s. p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. júna 2013

JUDr. Anna Marková, v. r.  

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková