Najvyšší súd 5M Cdo 37/2012 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného: S., zastúpená K., Š., proti povinnému: P. G., nar. X., bytom V., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 66,38 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. V. U., so sídlom
Exekútorského úradu na Lehotského 4, Bratislava, pod č. EX 9240/2006, o mimoriadnom
dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. marca 2012, č. k. 18CoE/183/2011-21 a uzneseniu Okresného súdu
Bratislava V z 9. septembra 2008, č. k. 36Er/6579/2006-13, takto
r o z h o d o l :
Dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. marca 2012, č. k.
18CoE/183/2011-21 a uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 9. septembra 2008, č. k.
36Er/6579/2006-13 v napadnutej časti o náhradu trov exekúcie z r u š u j e a vec
v r a c i a Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava V uznesením z 9. septembra 2008, č. k. 36Er/6579/2006-13
exekúciu zastavil podľa § 57 Exekučného poriadku a zároveň zaviazal oprávneného zaplatiť
súdnemu exekútorovi Mgr. V. U. trovy za výkon exekučnej činnosti vo výške 2 889,-- Sk
(95,90 Eur) do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. tým, že trojročná lehota na vymáhanie uloženej
povinnosti začala plynúť 16. mája 2004 a uplynula 15. mája 2007, a preto súd exekúciu
zastavil. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že trovy v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku zaplatí súdnemu exekútorovi oprávnený, nakoľko zavinil zastavenie exekúcie.
Na odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách exekúcie
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením z 30. marca 2012, č. k. 5M Cdo 37/2012
18CoE/183/2011-21 rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Povinnému
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením
oprávneného, že povinný zavinil zastavenie konania, pretože dobrovoľne nesplnil uloženú mu
povinnosť a z tohto dôvodu platí trovy exekúcie. Poukázal na ust. § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku a uviedol, že zavinenie je nutné vykladať z hľadiska procesného a nie z hľadiska
hmotného práva, a preto rozhodujúce je, či sa oprávnený v konaní nedopustil procesného
zavinenia. Odvolací súd ďalej zdôraznil, že osobitosť tohto konania spočíva v tom, že
k zastaveniu exekúcie došlo márnym uplynutím lehoty na vykonanie exekučného titulu, teda
uplynutím času, ako objektívnej kategórie, ktorá viedla k zastaveniu exekúcie, pričom miera
účasti oprávneného na nevymožení jeho pohľadávky je vyjadrená tým, že hoci sa exekučný
titul stal vykonateľným 15. mája 2004, exekútor získal poverenie na vykonanie exekúcie až
po márnom uplynutí dvoch rokov a viac ako dvoch mesiacov, dňa 2. augusta 2006. V tomto
prípade preto ide podľa odvolacieho súdu o márnu exekúciu, kedy sa exekúcia síce začala
dôvodne, ale jej vykonanie sa stalo v jej priebehu neprípustné pre zánik práva. Úspešným
preto v tomto prípade z hľadiska procesného ale aj hmotného je povinný. Na základe
uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1, 2 O. s. p. potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ako i uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách
exekúcie podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote mimoriadne dovolanie
podľa § 243e v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. žiadajúc, aby dovolací súd uznesenia
súdov oboch stupňov vo výroku o trovách exekúcie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, že
rozhodnutiami obidvoch súdov, tak prvostupňového súdu, ako i súdu odvolacieho, bol
porušený zákon, pretože konajúce súdy sa v prejednávacej veci neriadili zákonnými
ustanoveniami § 251 ods. 4 O. s. p., § 44 ods. 1, 2, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, 2 a § 203
ods.1, 2 Exekučného poriadku a podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana práv
a zákonom chránených záujmov účastníka konania na strane oprávneného, ktorú nemožno
dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, než mimoriadnym dovolaním.
Podľa generálneho prokurátora náhradu nevyhnutných trov exekúcie možno uložiť
oprávnenému, a to v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku za predpokladu, že zastavenie 5M Cdo 37/2012
exekúcie zavinil. Vyjadril názor, že pokiaľ oprávnená osoba podala včas návrh na nariadenie
výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné
zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku
uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený nemohol postup súdu
vo vykonávacom konaní, resp. postup exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania
tohto konania, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti
v priebehu jeho konania ovplyvniť. Poukázal tiež na to, že súd by bol povinný exekúciu
zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania.
Generálny prokurátor konštatoval, že náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie
exekúcie možno uložiť oprávnenému podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak
dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Nedostatok majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí byť v exekučnom konaní preukázaný. Vychádzajúc z uvedeného vyslovil generálny prokurátor
názor, že oprávnenému nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu
exekútorovi len preto, že podal návrh na vykonanie exekúcie, ale vždy treba skúmať, či
oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, a ak zavinil, aj mieru jeho zavinenia
na zastavení exekúcie. Procesné zavinenie oprávneného nemožno založiť bez ďalšieho iba
na jeho dispozičnom úkone – podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko neúspechu
exekúcie musí znášať súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie
nemožno uložiť povinnému ani oprávnenému.
Oprávnený sa s obsahom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora stotožnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.), po zistení,
že mimoriadne dovolanie bolo podané včas (§ 243g O. s. p.) za súčasného splnenia
podmienok na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f, § 243h O. s. p.,
preskúmal rozhodnutia súdov obidvoch stupňov, bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 3 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.), v rozsahu napadnutom generálnym
prokurátorom a ním uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 242 ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
5M Cdo 37/2012
Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namieta, že napadnuté uznesenia
súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/
O. s. p)., keď súdy nesprávne posúdili zavinenie oprávneného za zastavenie exekúcie.
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistené
skutkové zistenia. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je
exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa
§ 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní
exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné
vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej
výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod „zavinením“
oprávneného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba rozumieť iba také porušenie
procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov
exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie (viď
3MCdo 6/2012, 6MCdo 2/2012).
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že
ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza do úvahy jeho procesné
zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej 5M Cdo 37/2012
na vykonanie predmetného exekučného titulu, keď oprávnený postup exekútora a exekučného
súdu a dĺžku exekučného konania (vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej
lehoty) nemohol ovplyvniť.
Z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov o trovách
exekúcie, spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2 veta prvá a ods. 3, § 243b ods.
4 veta za bodkočiarkou, v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v napadnutej časti a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní je súd prvého stupňa, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie
viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá v spojení s § 243i ods.
2 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. apríla 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová