Najvyšší súd   5M Cdo 37/2012 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného: S., zastúpená K., Š., proti povinnému: P. G., nar. X., bytom V., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 66,38 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. V. U., so sídlom

Exekútorského úradu na Lehotského 4, Bratislava, pod č. EX 9240/2006, o mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti   uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. marca 2012, č. k. 18CoE/183/2011-21 a uzneseniu Okresného súdu

Bratislava V z 9. septembra 2008, č. k. 36Er/6579/2006-13, takto

r o z h o d o l :

Dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. marca 2012, č. k.

18CoE/183/2011-21 a uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 9. septembra 2008, č. k.

36Er/6579/2006-13 v napadnutej časti o náhradu trov exekúcie   z r u š u j e   a vec  

v r a c i a   Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V uznesením z 9. septembra 2008, č. k. 36Er/6579/2006-13

exekúciu zastavil podľa § 57 Exekučného poriadku a zároveň zaviazal oprávneného zaplatiť

súdnemu exekútorovi Mgr. V. U. trovy za výkon exekučnej činnosti vo výške 2 889,-- Sk

(95,90 Eur)   do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom

na § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. tým, že trojročná lehota na vymáhanie uloženej

povinnosti začala plynúť 16. mája 2004 a uplynula 15. mája 2007, a preto súd exekúciu

zastavil. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že trovy v zmysle § 203 ods. 1   Exekučného

poriadku zaplatí súdnemu exekútorovi oprávnený, nakoľko zavinil zastavenie exekúcie.

Na odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách exekúcie

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením z 30. marca 2012, č. k. 5M Cdo 37/2012  

18CoE/183/2011-21 rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Povinnému

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením

oprávneného, že povinný zavinil zastavenie konania, pretože dobrovoľne nesplnil uloženú mu

povinnosť a z tohto dôvodu platí trovy exekúcie. Poukázal na ust. § 203 ods. 1 Exekučného

poriadku a uviedol, že zavinenie je nutné vykladať z hľadiska procesného a nie z hľadiska

hmotného práva, a preto rozhodujúce je, či sa oprávnený v konaní nedopustil procesného

zavinenia. Odvolací súd ďalej zdôraznil, že osobitosť tohto konania spočíva v tom, že

k zastaveniu exekúcie došlo márnym uplynutím lehoty na vykonanie exekučného titulu, teda

uplynutím času, ako objektívnej kategórie, ktorá viedla k zastaveniu exekúcie, pričom miera

účasti oprávneného na nevymožení jeho pohľadávky je vyjadrená tým, že hoci sa exekučný

titul stal vykonateľným 15. mája 2004, exekútor získal poverenie na vykonanie exekúcie až

po márnom uplynutí dvoch rokov a viac ako dvoch mesiacov, dňa 2. augusta 2006. V tomto

prípade preto ide podľa odvolacieho súdu o márnu exekúciu, kedy sa exekúcia síce začala

dôvodne, ale jej vykonanie sa stalo v jej priebehu neprípustné pre zánik práva. Úspešným

preto v tomto prípade z hľadiska procesného ale aj hmotného je povinný. Na základe

uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.

1, 2 O. s. p. potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p.

v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti   uzneseniu odvolacieho súdu, ako i   uzneseniu súdu prvého stupňa   o trovách

exekúcie podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote mimoriadne dovolanie

podľa § 243e v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. žiadajúc, aby dovolací súd uznesenia

súdov oboch stupňov vo výroku o trovách exekúcie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, že

rozhodnutiami obidvoch súdov, tak prvostupňového súdu, ako i súdu odvolacieho, bol

porušený zákon, pretože konajúce súdy sa v prejednávacej veci neriadili zákonnými

ustanoveniami § 251 ods. 4 O. s. p., § 44 ods. 1, 2, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, 2 a § 203

ods.1, 2 Exekučného poriadku a podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana práv

a zákonom chránených záujmov účastníka konania na strane oprávneného, ktorú nemožno

dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, než mimoriadnym dovolaním.

Podľa generálneho prokurátora náhradu nevyhnutných trov exekúcie možno uložiť

oprávnenému, a to v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku za predpokladu, že zastavenie 5M Cdo 37/2012  

exekúcie zavinil. Vyjadril názor, že pokiaľ oprávnená osoba podala včas návrh na nariadenie

výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné

zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku

uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený nemohol postup súdu

vo vykonávacom konaní, resp. postup exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania

tohto konania, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti

v priebehu jeho konania ovplyvniť. Poukázal tiež na to, že súd by bol povinný exekúciu

zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania.

Generálny prokurátor konštatoval, že náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie

exekúcie možno uložiť oprávnenému podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak

dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie. Nedostatok majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí byť v exekučnom konaní preukázaný.   Vychádzajúc z uvedeného vyslovil generálny prokurátor

názor, že oprávnenému nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu

exekútorovi len preto, že podal návrh na vykonanie exekúcie, ale vždy treba skúmať, či

oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, a ak zavinil, aj mieru jeho zavinenia

na zastavení exekúcie. Procesné zavinenie oprávneného nemožno založiť bez ďalšieho iba

na jeho dispozičnom úkone – podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko neúspechu

exekúcie musí znášať súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie

nemožno uložiť povinnému ani oprávnenému.

Oprávnený sa s obsahom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora stotožnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.), po zistení,

že mimoriadne dovolanie bolo podané včas (§ 243g O. s. p.) za súčasného splnenia

podmienok na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f, § 243h O. s. p.,

preskúmal rozhodnutia súdov obidvoch stupňov, bez nariadenia dovolacieho pojednávania

(§ 243a ods. 3 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.), v rozsahu napadnutom generálnym

prokurátorom a ním uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 242 ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

5M Cdo 37/2012  

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namieta, že napadnuté uznesenia

súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/

O. s. p)., keď súdy nesprávne posúdili zavinenie oprávneného za zastavenie exekúcie.

Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistené

skutkové zistenia. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než

ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona

patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je

exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa

§ 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú

odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní

exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné

vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej

výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie

zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa

exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša

ich oprávnený.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod „zavinením“

oprávneného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba rozumieť iba také porušenie

procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov

exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie (viď

3MCdo 6/2012, 6MCdo 2/2012).

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že

ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza do úvahy jeho procesné

zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej 5M Cdo 37/2012  

na vykonanie predmetného exekučného titulu, keď oprávnený postup exekútora a exekučného

súdu a dĺžku exekučného konania (vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej

lehoty) nemohol ovplyvniť.

Z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov o trovách

exekúcie, spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2 veta prvá a ods. 3, § 243b ods.

4 veta za bodkočiarkou, v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v napadnutej časti a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je súd prvého stupňa, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie

viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá v spojení s § 243i ods.

2 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. apríla 2013  

JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová