Najvyšší súd 5M Cdo 27/2012 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného: S., zastúpená K., Š., proti povinnému: K. A., nar. X., bytom P., zastúpenému opatrovníčkou R. G., súdnou
tajomníčkou Okresného súdu Bratislava V, pre vymoženie 15 000,-- Sk s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom Mgr. V. U., so sídlom Exekútorského úradu na L., pod č.
EX 6879/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2011, č. k. 17CoE/10/2011-27
a uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV z 28. októbra 2009, č. k. 37Er/8460/2006-11, takto
r o z h o d o l :
Dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2011, č. k. 17CoE/10/2011-27 a uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 28. októbra 2009, č. k.
37Er/8460/2006-11 vo výroku o náhrade trov exekúcie z r u š u j e a vec v r a c i a
Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava IV uznesením z 28. októbra 2009, č. k. 37Er/8460/2006-11
exekúciu zastavil podľa § 57 Exekučného poriadku a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu
exekútorovi Mgr. V. U. trovy za výkon exekučnej činnosti vo výške 182,97 € do troch dní
od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 88 ods. 1 zákona č.
372/1990 Zb. tým, že rozhodnutie o priestupku sa stalo vykonateľným 7. apríla 2004
a trojročná lehota na vykonanie tohto rozhodnutia uplynula 7. apríla 2007, a preto súd
exekúciu zastavil. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že o trovách exekúcie rozhodol v zmysle
§ 200 a § 203 Exekučného poriadku a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z.
Na odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách exekúcie
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením z 31. októbra 2011, č. k.
17CoE/10/2011-27 rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že 5M Cdo 27/2012
oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. V. U. náhradu trov exekúcie
v sume 64,87 €. Odvolací súd zdôraznil, že v prípade, ak k zastaveniu exekúcie dôjde
pre preklúziu, teda k neúčinnosti exekučného titulu, nemožno vyvodiť, že k preklúzii došlo
zavinením povinného, pretože na plynutie zákonných lehôt nemá povinný vplyv. Odvolací
súd ďalej poukázal na to, že proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa Exekučného
poriadku je odchylný od procesu rozhodovania o trovách konania podľa Občianskeho
súdneho poriadku, pretože § 203 Exekučného poriadku rieši len vzájomný vzťah súdneho
exekútora a oprávneného. Odvolací súd sa preto stotožnil s právnym názorom súdu prvého
stupňa, že povinnosť platiť trovy exekúcie má oprávnený. Zároveň však súd prisvedčil
oprávnenému, že súd prvého stupňa priznal exekútorovi za jednotlivé úkony trovy duplicitne,
a to v časovej špecifikácii, špecifikácii paušálnych úkonov a za niektoré činnosti, za ktoré
nepatrí náhrada. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa
§ 220 O. s. p. v napadnutej časti zmenil.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ako i uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách
exekúcie podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote mimoriadne dovolanie
podľa § 243e v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. žiadajúc, aby dovolací súd uznesenia
súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, že rozhodnutiami obidvoch súdov, tak
prvostupňového súdu, ako i súdu odvolacieho, bol porušený zákon, pretože konajúce súdy sa
v prejednávanej veci neriadili zákonnými ustanoveniami § 251 ods. 4 O. s. p., § 196, § 197
ods. 1, § 200 ods. 1, 2 a § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a podanie mimoriadneho
dovolania vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania na strane
oprávneného, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, než mimoriadnym
dovolaním.
Podľa generálneho prokurátora náhradu nevyhnutných trov exekúcie možno uložiť
oprávnenému, a to v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku za predpokladu, že zastavenie
exekúcie zavinil. Vyjadril názor, že pokiaľ oprávnená osoba podala včas návrh na nariadenie
výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné
zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku
uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený nemohol postup súdu
vo vykonávacom konaní, resp. postup exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania
tohto konania, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti 5M Cdo 27/2012
v priebehu jeho konania ovplyvniť. Poukázal tiež na to, že súd by bol povinný exekúciu
zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania.
Generálny prokurátor konštatoval, že náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie
exekúcie možno uložiť oprávnenému podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak
dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Nedostatok majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí byť
v exekučnom konaní preukázaný. Vychádzajúc z uvedeného vyslovil generálny prokurátor
názor, že oprávnenému nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu
exekútorovi len preto, že podal návrh na vykonanie exekúcie, ale vždy treba skúmať, či
oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, a ak zavinil, aj mieru jeho zavinenia
na zastavení exekúcie. Procesné zavinenie oprávneného nemožno založiť bez ďalšieho iba
na jeho dispozičnom úkone – podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko neúspechu
exekúcie musí znášať súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie
nemožno uložiť povinnému ani oprávnenému.
Oprávnený sa s obsahom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora stotožnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.), po zistení,
že mimoriadne dovolanie bolo podané včas (§ 243g O. s. p.) za súčasného splnenia
podmienok na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f, § 243h O. s. p.,
preskúmal rozhodnutia súdov obidvoch stupňov, bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 3 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.), v rozsahu napadnutom generálnym
prokurátorom a ním uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 242 ods. 1 v spojení s § 243i
ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namieta, že napadnuté uznesenia
súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/
O. s. p), keď súdy nesprávne posúdili zavinenie oprávneného za zastavenie exekúcie.
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistené
skutkové zistenia. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
5M Cdo 27/2012
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je
exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho
odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa
§ 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní
exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné
vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej
výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod „zavinením“
oprávneného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba rozumieť iba také porušenie
procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov
exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie (viď
3MCdo 6/2012, 6MCdo 2/2012).
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že
ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza do úvahy jeho procesné
zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej
na vykonanie predmetného exekučného titulu, keď oprávnený postup exekútora a exekučného
súdu a dĺžku exekučného konania (vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej
lehoty) nemohol ovplyvniť.
Z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov o trovách
exekúcie, spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2 veta prvá a ods. 3, § 243b ods.
4 veta za bodkočiarkou, v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. dovolaním napadnuté uznesenie 5M Cdo 27/2012
odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní je súd prvého stupňa, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie,
viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá v spojení s § 243i ods.
2 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. apríla 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová