Najvyšší súd   5M Cdo 27/2012   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného: S., zastúpená K., Š., proti povinnému: K. A., nar. X., bytom P., zastúpenému opatrovníčkou R. G., súdnou

tajomníčkou Okresného súdu Bratislava V, pre vymoženie 15 000,-- Sk s príslušenstvom,

vedenej súdnym exekútorom Mgr. V. U., so sídlom Exekútorského úradu na L., pod č.

EX 6879/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2011, č. k. 17CoE/10/2011-27

a uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV z 28. októbra 2009, č. k. 37Er/8460/2006-11, takto

r o z h o d o l :

Dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2011, č. k. 17CoE/10/2011-27 a uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 28. októbra 2009, č. k.

37Er/8460/2006-11 vo výroku o náhrade trov exekúcie   z r u š u j e   a vec   v r a c i a  

Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV uznesením z 28. októbra 2009, č. k. 37Er/8460/2006-11

exekúciu zastavil podľa § 57 Exekučného poriadku a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu

exekútorovi Mgr. V. U. trovy za výkon exekučnej činnosti vo výške 182,97 € do troch dní

od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 88 ods. 1 zákona č.

372/1990 Zb. tým, že rozhodnutie o priestupku sa stalo vykonateľným 7. apríla 2004

a trojročná lehota na vykonanie tohto rozhodnutia uplynula 7. apríla 2007, a preto súd

exekúciu zastavil. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že o trovách exekúcie rozhodol v zmysle

§ 200 a § 203 Exekučného poriadku a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z.

Na odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách exekúcie

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením z 31. októbra 2011, č. k.

17CoE/10/2011-27 rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že 5M Cdo 27/2012

oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. V. U. náhradu trov exekúcie

v sume 64,87 €. Odvolací súd zdôraznil, že v prípade, ak k zastaveniu exekúcie dôjde

pre preklúziu, teda k neúčinnosti exekučného titulu, nemožno vyvodiť, že k preklúzii došlo

zavinením povinného, pretože na plynutie zákonných lehôt nemá povinný vplyv. Odvolací

súd ďalej poukázal na to, že proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa Exekučného

poriadku je odchylný od procesu rozhodovania o trovách konania podľa Občianskeho

súdneho poriadku, pretože § 203 Exekučného poriadku rieši len vzájomný vzťah súdneho

exekútora a oprávneného. Odvolací súd sa preto stotožnil s právnym názorom súdu prvého

stupňa, že povinnosť platiť trovy exekúcie má oprávnený. Zároveň však súd prisvedčil

oprávnenému, že súd prvého stupňa priznal exekútorovi za jednotlivé úkony trovy duplicitne,

a to v časovej špecifikácii, špecifikácii paušálnych úkonov a za niektoré činnosti, za ktoré

nepatrí náhrada. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa

§ 220 O. s. p. v napadnutej časti zmenil.

Proti   uzneseniu odvolacieho súdu, ako i   uzneseniu súdu prvého stupňa   o trovách

exekúcie podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote mimoriadne dovolanie

podľa § 243e v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. žiadajúc, aby dovolací súd uznesenia

súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, že rozhodnutiami obidvoch súdov, tak

prvostupňového súdu, ako i súdu odvolacieho, bol porušený zákon, pretože konajúce súdy sa

v prejednávanej veci neriadili zákonnými ustanoveniami § 251 ods. 4 O. s. p., § 196, § 197

ods. 1, § 200 ods. 1, 2 a § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a podanie mimoriadneho

dovolania vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania na strane

oprávneného, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, než mimoriadnym

dovolaním.

Podľa generálneho prokurátora náhradu nevyhnutných trov exekúcie možno uložiť

oprávnenému, a to v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku za predpokladu, že zastavenie

exekúcie zavinil. Vyjadril názor, že pokiaľ oprávnená osoba podala včas návrh na nariadenie

výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné

zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku

uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený nemohol postup súdu

vo vykonávacom konaní, resp. postup exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania

tohto konania, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti 5M Cdo 27/2012

v priebehu jeho konania ovplyvniť. Poukázal tiež na to, že súd by bol povinný exekúciu

zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania.

Generálny prokurátor konštatoval, že náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie

exekúcie možno uložiť oprávnenému podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak

dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie. Nedostatok majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí byť

v exekučnom konaní preukázaný.   Vychádzajúc z uvedeného vyslovil generálny prokurátor

názor, že oprávnenému nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu

exekútorovi len preto, že podal návrh na vykonanie exekúcie, ale vždy treba skúmať, či

oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, a ak zavinil, aj mieru jeho zavinenia

na zastavení exekúcie. Procesné zavinenie oprávneného nemožno založiť bez ďalšieho iba

na jeho dispozičnom úkone – podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko neúspechu

exekúcie musí znášať súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie

nemožno uložiť povinnému ani oprávnenému.

Oprávnený sa s obsahom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora stotožnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.), po zistení,

že mimoriadne dovolanie bolo podané včas (§ 243g O. s. p.) za súčasného splnenia

podmienok na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f, § 243h O. s. p.,

preskúmal rozhodnutia súdov obidvoch stupňov, bez nariadenia dovolacieho pojednávania

(§ 243a ods. 3 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.), v rozsahu napadnutom generálnym

prokurátorom a ním uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 242 ods. 1 v spojení s § 243i

ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namieta, že napadnuté uznesenia

súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/

O. s. p), keď súdy nesprávne posúdili zavinenie oprávneného za zastavenie exekúcie.

Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistené

skutkové zistenia. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než

ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval,

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

5M Cdo 27/2012

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona

patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je

exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho

odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa

§ 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú

odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní

exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné

vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej

výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie

zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa

exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša

ich oprávnený.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod „zavinením“

oprávneného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba rozumieť iba také porušenie

procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov

exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie (viď

3MCdo 6/2012, 6MCdo 2/2012).

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že

ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza do úvahy jeho procesné

zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej

na vykonanie predmetného exekučného titulu, keď oprávnený postup exekútora a exekučného

súdu a dĺžku exekučného konania (vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej

lehoty) nemohol ovplyvniť.

Z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov o trovách

exekúcie, spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2 veta prvá a ods. 3, § 243b ods.

4 veta za bodkočiarkou, v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. dovolaním napadnuté uznesenie 5M Cdo 27/2012

odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je súd prvého stupňa, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie,

viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá v spojení s § 243i ods.

2 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. apríla 2013  

JUDr. Beata Miničová, v. r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová