Najvyšší súd 5M Cdo 22/2012 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného: S. R., zastúpená K. R. P. Z. v B., Š., proti povinnému: M.. B., nar. X., bytom H., občan SR, vedenej súdnym exekútorom Mgr. V. U., so sídlom úradu Lehotského 4, Bratislava, pre vymoženie uloženej povinnosti istiny 66,39 € a trovy exekúcie, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 19. októbra
2011, č. k. 18CoE 341/2011-37 a uzneseniu Okresného súdu v Pezinku z 12. mája 2011, č. k.
15Er/11212/2008-23, takto
r o z h o d o l :
Dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 19. októbra 2011, č. k.
18CoE 341/2011-37 a uznesenie Okresného súdu v Pezinku z 12. mája 2011, č. k.
15Er/11212/2008-23 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu v Pezinku na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Pezinku uznesením z 23. februára 2010, č. k. 15Er/11212/2008-15
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Zastavenie exekúcie odôvodnil stratou
účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty v zmysle ust.
§ 88 ods.1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008, podľa
ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade
trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Doplňujúcim uznesením z 12. mája 2011, č. k. 15Er/11212/2008-23 Okresný súd
v Pezinku zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi 30,05 € titulom trov exekúcie
do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že k zastaveniu
exekúcie došlo v dôsledku objektívnej skutočnosti, ktorou je uplynutie prekluzívnej lehoty, a teda procesné zavinenie za zastavenie exekúcie, nie je možné pričítať ani povinnému, ani
oprávnenému. Obdobne, ako v prípade zastavenia exekúcie, pretože majetok povinného
nepostačuje ani na náhradu trov exekúcie, znáša trovy exekúcie oprávnený, keďže na ich
náhradu nemožno zaviazať povinného.
Na odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách exekúcie
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením z 19. októbra 2011, č. k.
18CoE 341/2011-37 rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Povinnému
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd vychádzajúc zo skutočnosti, že
exekúcia bola zastavená pre preklúziu práva oprávneného, vyplývajúceho z rozhodnutia
o priestupku, súdnemu exekútorovi vzniklo právo na úhradu účelne vynaložených trov
exekúcie a povinný bol v exekúcii úspešný, dospel k záveru, že k zastaveniu exekúcie nedošlo
zavinením povinného, ale uplynutím času ako objektívnej kategórie a nie je preto možné
zaviazať na náhradu trov exekúcie povinného. Pretože zodpovednosť za výsledok exekúcie
má oprávnený, keďže ide o jeho procesný neúspech (pohľadávka nebola uspokojená), súd
prvého stupňa správne zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ako i uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách
exekúcie, podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote mimoriadne dovolanie
podľa § 243e v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. žiadajúc, aby dovolací súd uznesenia
súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, že rozhodnutiami obidvoch súdov, tak
prvostupňového súdu, ako i súdu odvolacieho, bol porušený zákon, pretože konajúce súdy sa
v prejednávacej veci neriadili zákonnými ustanoveniami § 251 ods. 4 O. s. p., § 196, § 197
ods. 1, § 200 ods. 1, 2 a § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a podanie mimoriadneho
dovolania vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania na strane
oprávneného, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, než mimoriadnym
dovolaním. Podľa generálneho prokurátora náhradu nevyhnutných trov exekúcie možno
uložiť oprávnenému len výnimočne, a to v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak
zastavenie exekúcie zavinil. Vyjadril názor, že pokiaľ oprávnená osoba podala včas návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej
procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu
v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnená nemohla
postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto konania, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho
účinnosti v priebehu jeho konania ovplyvniť. Poukázal tiež na to, že súd by bol povinný
exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu
konania. Konštatoval, že náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie exekúcie možno
uložiť oprávnenému podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nedostatok
majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí byť v exekučnom konaní preukázaný.
Vychádzajúc z uvedeného vyslovil generálny prokurátor názor, že oprávnenému nemožno
uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len preto, že podal návrh
na vykonanie exekúcie, ale vždy treba skúmať, či oprávnený procesne zavinil zastavenie
exekúcie, a ak zavinil, aj mieru jeho zavinenia na zastavení exekúcie. Procesné zavinenie
oprávneného nemožno založiť bez ďalšieho iba na jeho dispozičnom úkone – podaní návrhu
na vykonanie exekúcie. Riziko neúspechu exekúcie musí znášať súdny exekútor v prípade, ak
povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť povinnému ani oprávnenému.
Oprávnený sa stotožnil s obsahom mimoriadneho dovolania.
Povinný sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení,
že mimoriadne dovolanie bolo podané včas (§ 243g O. s. p.) za súčasného splnenia
podmienok na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f, § 243h O. s. p.,
preskúmal rozhodnutia súdov obidvoch stupňov, bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 3 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.), v rozsahu napadnutom generálnym
prokurátorom a ním uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 242 ods. 1 v spojení s § 243i
ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namieta, že napadnuté uznesenia
súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/
O. s. p)., keď súdy nesprávne posúdili zavinenie oprávneného za zastavenie exekúcie.
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistené
skutkové zistenia. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je
exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho
odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa
§ 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní
exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné
vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej
výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov
exekúcie, ktoré platil.
Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu
patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov
a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Podmienkou
uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému je však určitá forma procesného
zavinenia oprávneného.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod „zavinením“
oprávneného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba rozumieť iba také porušenie
procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov
exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie (viď
3M Cdo 6/2012, 6M Cdo 2/2012).
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že
ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza do úvahy jeho procesné
zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej
na vykonanie predmetného exekučného titulu, keď oprávnený postup exekútora a exekučného
súdu a dĺžku exekučného konania (vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej
lehoty) nemohol ovplyvniť.
Z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov o trovách
exekúcie, spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2 veta prvá a ods. 3, § 243b ods.
4 veta za bodkočiarkou, v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. dovolaním napadnuté uznesenia
odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní je súd prvého stupňa, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie,
viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá v spojení s § 243i
ods. 2 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. februára 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová