5MCdo/21/2011

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného J., zastúpeného JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokátom vo Vranove nad Topľou, Sídlisko Okulka 19/42, proti povinnému BUKÓZA a. s., so sídlom vo Vranove nad Topľou, Hencovská, IČO: 00 153 036, ktorý bol 15. novembra 2006 vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 24 082,02 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. Er 3334/1997, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 26. mája 2011 sp.zn. 2 CoE 30/2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z 26. mája 2011 sp.zn. 2 CoE 30/2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením zo 7. februára 2011 č.k. Er 3334/1997-76 vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 191,86 €, do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Takto rozhodol po zistení, že na majetok povinného, ktorý bol právnickou osobu, v priebehu exekučného konania bol dňa 1. februára 1999 vyhlásený konkurz a následne zanikol výmazom z obchodného registra 15. novembra 2006, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Preto považoval za dôvodný postup podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196 a § 203 Exekučného poriadku, pričom na náhradu týchto trov zaviazal oprávneného. Mal za to, že oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, keďže návrh na začatie exekúcie podal 12. decembra 1997, konkurz na majetok povinného bol vyhlásený v roku 1999 a k výmazu povinného z obchodného registra došlo až v roku 2006. S poukazom na uvedené priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 14 a nasl. vyhl. č. 288/1995 Z.z. v znení platnom do 30. apríla 2008.

Krajský súd v Prešove, na odvolanie oprávneného čo do výroku o trovách exekúcie, uznesením z 26.mája 2011 sp.zn. 2 CoE 30/2011 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi náhradu trov exekúcie nepriznal z dôvodov, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku platné do 31. januára 2002 pripúšťa iba možnosť, nie povinnosť súdu, uložiť nahradenie trov exekúcie oprávnenému, a to za splnenia zákonných podmienok. Odvolací súd mal za to, že oprávnený v danom prípade dôvod zastavenia exekúcie, spočívajúci vo výmaze povinného z obchodného registra, pre ktorý bola exekúcia zastavená, z objektívneho hľadiska predvídať nemohol. Z hľadiska uvedeného postupu vedúceho k dôvodu, pre ktorý napokon exekúcia bola zastavená, nevyplýva žiaden relevantný dôvod na prijatie záveru o procesnom zavinení oprávneného na zastavení exekúcie, resp. existencia takej okolnosti u oprávneného, na základe ktorej by mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 32/2008, IV. ÚS 128/2008).

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej aj ako „dovolateľ“) mimoriadne dovolanie. Uviedol, že tak robí na podnet súdneho exekútora, pretože napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených záujmov tohto účastníka konania nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vo výroku, ktorým súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada trov exekúcie, zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. Mimoriadny opravný prostriedok odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. tvrdiac, že odvolací súd vec nesprávne posúdil po právnej stránke. Uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže nezaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie exekútorovi, ako to urobil okresný súd. Povinný bol 15. novemra 2006 vymazaný z obchodného registra, čím došlo k zániku povinného ex offo. Vzhľadom na to, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov exekúcie, ak povinný zanikne, mal za to, že v danom prípade bolo potrebné použiť analógiu najbližšieho ustanovenia, ktorým je § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Oprávnený považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne, a preto navrhol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora pripojil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný rozhodnúť o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok (§ 243g O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďže mimoriadnym dovolaním je napadnuté uznesenie (§ 243a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.

Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1, druhá veta O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Plniac si vyššie uvedené povinnosti dovolací súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou, či konanie súdov v preskúmavanej právnej veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníkapred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Preskúmaním veci nezistil, že by konanie súdov bolo takouto vadou postihnuté. Takouto vadou konania napokon neodôvodňoval svoj mimoriadny opravný prostriedok ani dovolateľ.

So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd rovnako z úradnej moci skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O vadu tejto povahy ide najmä vtedy, keď súd skutkové závery, z ktorých vyvodil svoje právne závery, založil na výsledkoch dokazovania, ktoré nebolo vykonané v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob vykonania dokazovania určitým dôkazným prostriedkom, alebo že jeho skutkové závery sú v rozpore s tým, čo vyšlo za konania najavo. Po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že konanie pred súdmi nie je postihnuté ani vadou uvedenej povahy.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa, po zistení, že povinný bol 15. novembra 2006 vymazaný z obchodného registra ex offo na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 18. júla 2006 sp.zn. 1 K 295/1998, uznesením zo 7. februára 2011 č.k. Er 3334/1997-76 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania. O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu trov exekúcie s odôvodnením, že oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, keďže návrh na začatie exekúcie podal 12. decembra 1997, konkurz na majetok povinného bol vyhlásený 1. februára 1999 a k výmazu povinného z obchodného registra došlo 15. novembra 2006. Krajský súd na základe odvolania oprávneného proti výroku o trovách exekúcie, prvostupňové uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal s odôvodnením, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku platné do 31. januára 2002 pripúšťa iba možnosť, nie povinnosť súdu, uložiť nahradenie trov exekúcie oprávnenému, a to za splnenie zákonných podmienok. Odvolací súd vylúčil akékoľvek zavinenie, vychádzajúc z toho, že oprávnený v danom prípade dôvod zastavenia exekúcie spočívajúci vo výmaze povinného z obchodného registra, pre ktorý bola exekúcia zastavená, z objektívneho hľadiska predvídať nemohol.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 Exekučného poriadku).

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť uhradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).

Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenieexekúcie nezavinil a nemohol predvídať, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie.

V danom prípade súd prvého stupňa síce správne exekúciu zastavil, nesprávne však uviedol dôvod jej zastavenia. Súd zistil, že povinný bol 15. novembra 2006 vymazaný z obchodného registra ex offo na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 18. júla 2006 sp.zn. 1 K 295/1998, ktorým zrušil konkurz, v ktorom nedošlo k potvrdeniu núteného vyrovnania po splnení rozvrhového uznesenia (§ 44 ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov). V takomto prípade dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) a nie existencia iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ako to nesprávne ustálil okresný súd a z ktorého záveru vychádzal i odvolací súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie. Preto krajský súd nesprávne rozhodol o trovách exekúcie, keď na vec vzťahoval ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení do 31. januára 2002. V danej veci bolo potrebné o trovách exekúcie rozhodnúť podľa odseku 2 zákonného ustanovenia, v ktorom prípade oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať.

Pokiaľ existujúci právny poriadok nemá výslovné ustanovenie plne zodpovedajúce danému skutkovému stavu alebo procesnej situácii, treba takýto skutkový stav alebo procesnú situáciu kvalifikovať ako právnu skutočnosť rovnocennú iným právnym skutočnostiam, ktorým plne zodpovedá určité výslovné ustanovenie právneho poriadku. Uvedenú právnu skutočnosť treba potom podriadiť určitému ustanoveniu zákona za použitia zásad analógie.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že v prípade ak došlo k zániku povinného ex offo (výmazom z obchodného registra), o trovách exekúcie je potrebné na základe analógie procesného práva postupovať podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Keďže odvolací súd založil svoje rozhodnutie na právnych záveroch, ktoré nepovažuje dovolací súd za daného stavu veci za správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.v spojitosti s § 243i ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.