Najvyšší súd Slovenskej republiky
5 MCdo 20/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. Ing. M. O., zastúpeného L., proti žalovanému R. B., o zaplatenie 244,25 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Prievidza pod sp.zn.
9 Ro 101/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky
proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 30. novembra 2009 sp.zn. 4 Co 290/2009 a uzneseniu Okresného súdu Prievidza z 12. augusta 2009 č.k. 9 Ro 101/2009-19, takto
r o z h o d o l :
z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 30. novembra 2009 sp.zn.
4 Co 290/2009 a uznesenie Okresného súdu Prievidza z 12. augusta 2009 č.k. 9 Ro 101/2009-
19, a vec vracia Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prievidza uznesením z 12. augusta 2009 č.k. 9 Ro 101/2009-19 vydaným
vyšším súdnym úradníkom uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia
zaplatil 6,50 € súdny poplatok za vyhotovenie fotokópií podľa pol. č. 20a sadzobníka súdnych
poplatkov s príslušenstvom.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobcu po tom, ako odvolaniu nevyhovel zákonný
sudca, uznesením z 30. novembra 2009 sp.zn. 4 Co 290/2009 uznesenie prvostupňového súdu
ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil
poukazom na ustanovenie § 1 ods. 1 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v platnom a účinnom znení. Dospel k záveru, že podľa položky 20a
Sadzobníka súdnych poplatkov sa vyberá poplatok za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich
príloh, ktoré vytvoria súdny spis a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom,
ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým 5 M Cdo 20/2010
podpisom podľa osobitného zákona za každú stranu 0,06 €, najmenej však 6,50 € za podanie,
ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami. V zmysle § 4 ods. 2 písm. m/ zák.č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení je správca
konkurznej podstaty priamo oslobodený od súdneho poplatku. Jedná sa o oslobodenie
od súdneho poplatku za konanie o návrhu a v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona aj
za konanie o odvolaní, dovolaní, obnove konania a výkone rozhodnutia alebo exekúcii.
Osobné zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov sa však nevzťahuje na náklady spojené
s úkonmi súdu, ktoré sú spoplatnené podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho, ako aj prvostupňového súdu, podal na základe
podnetu žalobcu s poukazom na ustanovenie § 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/
O.s.p. mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý navrhol
napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukázal
na ustanovenie § 1 ods. 1 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov, v zmysle ktorého sa súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) vyberajú
za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov
štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v Sadzobníku
súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí
prílohu tohto zákona. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatníkom je navrhovateľ poplatného úkonu, ak je
podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. V tejto súvislosti dal do pozornosti súdu
ustanovenie § 4 ods. 2 písm. m/ zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov, podľa ktorého je od poplatku oslobodený správca podľa osobitného
predpisu. Nesúhlasil s právnym názorom súdov, že osobné oslobodenie od súdnych poplatkov
sa nevzťahuje na náklady spojené s úkonmi súdu, ktoré sú spoplatnené podľa položky 20a
Sadzobníka súdnych poplatkov z dôvodu, že odporuje účelu a duchu zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom a účinnom znení.
S poukazom na ustanovenie § 1 ods.1 uvedeného zákona je spoplatneným úkonom aj každý
úkon uvedený v časti II. Sadzobníka – poplatky za úkony súdov. Zákon nerozlišuje súdne
poplatky samé o sebe a poplatky uhrádzajúce náklady spojené s úkonmi súdu, ktoré by sa
mali odlišovať od súdnych poplatkov ako takých. Takéto rozdelenie súdnych poplatkov,
ktorým vo svojom rozhodnutí dôvodí odvolací súd, nemá podľa mimoriadneho dovolateľa
oporu v zákone, pretože tento výslovne delí poplatky na súdne poplatky a na poplatok
za výpis z registra trestov. Sadzobník súdnych poplatkov jednotlivé položky súdnych 5 M Cdo 20/2010
poplatkov rozdeľuje do dvoch časti : 1/ poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní
(súdne poplatky za konanie), 2/ poplatky za úkony súdu. Aj z tohto členenia Sadzobníka
súdnych poplatkov vyplýva účel a cieľ zákonodarcu upravený v § 1 ods. 1 zákona definujúci
predmet súdnych poplatkov. Preto nie je možné súhlasiť s názorom odvolacieho súdu, podľa
ktorého : „správca je osobne oslobodený od platenia súdneho poplatku. Jedná sa
o oslobodenie od súdneho poplatku za konanie o návrhu, konanie o odvolaní, dovolaní,
obnove konania..“ Tomuto právnemu názoru nesvedčí ani právna úprava § 4 ods. 4 zák.č.
71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia
zákona je nutné dospieť k záveru, že zákon upresňuje rozsah oslobodenia od spoplatnenia
úkonov vykonávaných v oslobodených konaniach (§ 4 ods. 1) alebo oslobodených osobách
(§ 4 ods. 2) aj na ďalšie štádiá konania. Mimoriadny dovolateľ preto tvrdil, že v prípade
oslobodenia od poplatkovej povinnosti sa neplatí súdny poplatok za žiaden procesný úkon. Je
nepochybné, že žalobca bol ako správca konkurznej podstaty podľa § 4 ods. 2 zákona
oslobodený od súdneho poplatku a ako taký bol oslobodený od akéhokoľvek poplatku
upraveného v § 1 ods. 1 zákona.
Žalobca a žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ l0a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.)
generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, že mimoriadne dovolanie bolo podané dôvodne.
Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej
rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie
(§ 243e ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám 5 M Cdo 20/2010
uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iných
procesných vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada
najvyšší súd nielen v konaní o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) bez zreteľa
na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené.
Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto
veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či
v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť
účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku
návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad
odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
či súdom nesprávne obsadeným). Žiadna takáto vada konania nebola dovolacím súdom
zistená a mimoriadnym dovolateľom ani namietaná.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu
dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných
procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Medzi také
vady patrí skutočnosť, že rozhodnutie súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného
skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami. Za vadu konania, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, je potrebné považovať prípad, kedy zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s § 120 ods. 1 vetou treťou O.s.p.; ak súdom neboli vôbec zisťované
rozhodné (právne relevantné) skutočnosti potrebné pre správne posúdenie veci a to
i v prípade, ak ich účastníci nenamietali (netvrdili), avšak súd bol povinný sa nimi zaoberať
z úradnej povinnosti (ex officio). K výskytu tzv. inej vady konania v prejednávanej veci
nedošlo.
5 M Cdo 20/2010
K námietke v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky,
že rozhodnutie odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa spočívajú na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), je potrebné uviesť, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. O takýto prípad v danej veci ide.
Zo spisu je zrejmé, že žalobca sa ako správca (podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov) úpadcu K., v tomto konaní
domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 244,25 € s príslušenstvom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že podstata práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany
svojich práv na súde. Tomu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať
tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov,
ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy
v spojení s článkom 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy,
ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých
medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom, ktorý predpisuje zákon.
Účel mimoriadneho dovolania spočíva v odstránení nezákonnosti, ktorej sa dopustil
súd (súdy) v konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku, pričom toto odstránenie
nezákonnosti vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,
právnických osôb alebo štátu. Tento účel mimoriadneho dovolania je v súlade s účelom
občianskeho súdneho konania vyjadreného v § 1 O.s.p. Súčasne tento účel sleduje ochranu
účastníka pred dôsledkami nespravodlivého procesu, konania, ktoré trpí základnými
procesnými pochybeniami a postupmi súdov znamenajúcimi až porušenie práva na súdnu
ochranu.
5 M Cdo 20/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje predovšetkým na to, že v zmysle § 4
ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v platnom a účinnom znení, je od poplatku oslobodený správca podľa osobitného
predpisu.
Vyššie citované ustanovenie § 4 ods. 2 písm. m/ zákona o súdnych poplatkoch
priznáva žalobcovi ako správcovi podľa osobitného predpisu, t.j. zákona č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, osobné oslobodenie
od súdnych poplatkov. Z toho vyplýva, že pokiaľ požíva účastník súdneho konania status
správcu ustanoveného do funkcie podľa zákona č. 7/2005 Z.z. nie je toto zákonné oslobodenie
zákonom nijako vecne obmedzené. Ak by malo byť toto oslobodenie správcu nejako vecne
obmedzené, vyjadril by to zákonodarca obdobne ako pri oslobodení obcí a vyšších územných
celkov od súdnych poplatkov v § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o súdnych poplatkoch, podľa
ktorého sú od poplatku oslobodené obce a vyššie územné celky v konaní vo veciach
verejného a spoločensky prospešného záujmu.
Ústavne súladný výklad zákonov (podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky)
predstavuje neoddeliteľnú súčasť rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá
základnému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky
(obdobne napr. I. ÚS 24/2000).
Základné právo na súdnu ochranu zohráva v demokratickej spoločnosti natoľko
závažnú úlohu, že pri rozhodovaní o podmienkach jeho uplatnenia neprichádza zo strany
súdov do úvahy zužujúci výklad a ani také interpretačné postupy pri výklade procesných
predpisov, ktorých následkom by mohlo byť jeho neodôvodnené, prípadne svojvoľné
obmedzenie alebo odňatie (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 29. apríla 2010 sp. zn. 5 Cdo 171/2009).
Z uvedeného vyplýva,, že súdy oboch stupňov nerešpektovali osobné oslobodenie
žalobcu od platenia súdnych poplatkov a predmetné ustanovenie zákona o súdnych
poplatkoch takto zužujúco vykladali. V tomto prípade je podstatné to, že žalobcom je správca
podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.
5 M Cdo 20/2010
So zreteľom na zistenie, že rozhodnutie okresného i krajského súdu nespočívajú
na správnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozhodnutie odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil Okresnému
súdu Prievidza na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s §243b ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. augusta 2011
JUDr. Vladimír Magura, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová