Najvyšší súd 5 M Cdo 18/2009 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
V právnej veci žalobcu E. B., bytom S., zastúpeného JUDr. R. Ž., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v K. proti žalovaným 1/ G. Š., bytom P.P., 2/ R. Š., bytom P.P., prechodne bytom v B., 3/ S. Š., bytom P. a 4/ S. Š., bytom P.P., o zaplatenie 14 771,29 eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 19 C 181/2004, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Poprad z 8. decembra 2008 č.k. 19 C 181/2004-486, takto
r o z h o d o l :
Konanie o mimoriadnom dovolaní z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e
V konaní o žalobe o splnenie povinnosti žalovanými 1/ a 4/ zaplatiť žalobcovi 445 000,-- Sk (14 771,29 eur) s príslušenstvom Okresný súd Poprad uznesením z 8. decembra 2008 č. k. 19 C 181/2004–486 priznal súdom ustanovenému právnemu zástupcovi žalovaných JUDr. S. B. náhradu trov právneho zastúpenia v sume 510 887,-- Sk (16 958,34 eur) a súčasne uložil učtárni Okresného súdu Poprad uvedené trovy právneho zastúpenia vyplatiť advokátovi z rozpočtových prostriedkov súdu do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie je opatrené doložkou právoplatnosti, podľa ktorej toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24. decembra 2008.
Proti tomuto rozhodnutiu súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (v ďalšom texte len „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie. Uviedol, že tak robí na podnet predsedu Okresného súdu Poprad, pretože napadnutým rozhodnutím bol porušený 5 M Cdo 18/2009
zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených záujmov nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci; okresný súd sa pri rozhodovaní o odmene advokáta neriadil dôsledne príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom v čase rozhodnutia súdu.
Advokát JUDr. S. B. navrhol mimoriadne dovolanie odmietnuť, pretože podnet na jeho podanie podala osoba, ktorá nie je dotknutá napadnutým rozhodnutím súdu a v danej veci nejde o prípad, kedy generálny prokurátor môže podať mimoriadne dovolanie aj bez podnetu. Mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutie je naostatok správne, pretože mu priznáva odmenu za potrebné a skutočne vykonané úkony právnej pomoci.
Predseda Okresného súdu Poprad navrhol mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť, ním napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Stotožnil sa s odôvodnením mimoriadneho dovolania.
Zástupca navrhovateľa sa tiež stotožnil s dôvodmi uvádzanými generálnym prokurátorom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len „O.s.p.“)], predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať o mimoriadnom dovolaní. Dospel k záveru, že tomu tak nie je.
Právoplatnosť súdneho rozhodnutia je predpokladaným a najzávažnejším výsledkom celého rozhodovacieho procesu občianskoprávneho súdu; právoplatnosťou súdneho rozhodnutia sa dosiahne predpokladaná konečná kvalita súdneho rozhodnutia, bez ktorej nemožno dosiahnuť účel občianskeho súdneho konania a reálne uplatnenie práva na súdnu ochranu. Právne vzťahy vybavené procesným inštitútom právoplatnosti získavajú atribút vynutiteľnosti a ich spochybnenie sa môže urobiť len osobitne kvalifikovaným spôsobom (použitím mimoriadnych opravných prostriedkov).
Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je 5 M Cdo 18/2009
možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.).
V predmetnom ustanovení sú upravené procesné podmienky podania mimoriadneho dovolania, ktoré podmienky musia byť splnené kumulatívne. Jednou z týchto podmienok je zistenie, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon. Podľa dovolacieho súdu ale mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Poprad z 8. decembra 2008 č.k. 19 C 181/2004-486 nenadobudlo právoplatnosť.
Uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť (§ 168 ods. 2 O.s.p.).
Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku (§ 167 ods. 2 O.s.p.).
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 O.s.p.).
Občiansky súdny poriadok do 31. decembra 2009 síce výslovne neupravoval, že účastníkom časti konania, z ktorej vzišlo rozhodnutie, podľa ktorého sa má plniť z finančných prostriedkov, s ktorými súd hospodári, je aj štát (takúto explicitnú úpravu priniesla až novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná zákonom č. 495/2009 Z. z. účinným od 1. januára 2010 v novom ustanovení § 94 ods. 4 O.s.p.), to však nič nemení na tom, že štát bol (i bez výslovnej právnej úpravy) účastníkom príslušnej časti konania i pred 1. januárom 2010. I v čase rozhodovania okresného súdu o povinnosti súdu zaplatiť ustanovenému zástupcovi žalovaných odmenu platilo, že účastníkom konania je aj ten, o právach a povinnostiach ktorého sa má konať (k tomu porovnaj i bod 10 dôvodovej správy k zákonu č. 495/2009 Z. z.). Záver, že účastníkom (časti) konania sa v niektorých prípadoch stávajú aj iné subjekty než ktorých zákon za účastníka výslovne označuje, vyvodila právna prax už pred tým, ako bol takýto záver premietnutý do zákonnej úpravy. Tak napr. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 2 Cdo 132/2001 z 26. marca 2002 ustálil, že i keď podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. januára 2002 - poznámka dovolacieho súdu) sú účastníkmi exekučného konania iba oprávnený a povinný a nie aj súdny exekútor, je súdny exekútor v danej veci osobou oprávnenou na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré vyznelo v jeho neprospech. Rovnako v rozhodnutí sp.zn. 4 Cdo 90/2006 z 29. júna 2006 5 M Cdo 18/2009
dospel Najvyšší súd SR k záveru, že účastníkom exekučného konania v časti schvaľovania výťažku z predaja nehnuteľností je aj záložný veriteľ, hoci ho Exekučný poriadok za účastníka konania výslovne neoznačuje.
Zo spisu Okresného súdu Poprad sp.zn. 19 C 181/2004 vyplýva, že uznesenie označeného súdu z 8. decembra 2008 č.k. 19 C 181/2004-486, proti ktorému je odvolanie prípustné, bolo doručené iba advokátovi JUDr. S. B., nie však aj súdu, ktorý má podľa uznesenia plniť z finančných prostriedkov, s ktorými hospodári. Na č.l. 487 spisu je pokyn sudcu, aby predmetné uznesenie bolo doručené advokátovi, a aby po nadobudnutí právoplatnosti bolo uznesenie odovzdané do učtárne („po ppl. 2 x učtárni – tu“).
Učtáreň zabezpečuje výkon odborných činností v oblasti účtovníctva súvisiacich s výkonom súdnictva a správy súdu, ako aj činností spojených so správou súdnych pohľadávok podľa osobitného predpisu (§ 13 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy).
Predseda súdu koná v mene súdu, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 35 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Predseda súdu vykonáva správu súdu tým, že zabezpečuje chod súdu po stránke ekonomickej, materiálnej a finančnej (§ 74 ods. 1 písm. c/ zákona č. 757/2004 Z. z.).
Súd zapojený svojimi príjmami a výdavkami na rozpočet ministerstva podľa schváleného rozpočtu súdov samostatne hospodári s rozpočtovými prostriedkami, ktoré mu určí ministerstvo v rámci svojej rozpočtovej kapitoly (§ 83 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z.).
Z uvedeného vyplýva, že uznesenie Okresného súdu Poprad z 8. decembra 2008 č.k. 19 C 181/2004-486 nebolo doručené tomu, kto koná v mene súdu, ktorému bola uložená povinnosť plniť z finančných prostriedkov, s ktorými hospodári súd, a je teda vadné.
Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne podľa zákonných predpisov, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky; ak došlo 5 M Cdo 18/2009
k vadnému doručeniu rozhodnutia alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o mimoriadnom dovolaní pre nedostatok jednej z podmienok takého konania a neodstrániteľnosť takej prekážky konania podľa § 243i ods. 2, § 243c, § 243e ods. 1 a § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p. zastavil.
O trovách konania o mimoriadnom dovolaní rozhodol podľa § 243i ods. 2, § 243b ods. 5 a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., pretože konanie o mimoriadnom dovolaní bolo zastavené.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. októbra 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová