Najvyšší súd   5M Cdo 17/2012 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného: S., zastúpená K., Š., proti povinnému: R. L., r. č. X.,   B., vedenej súdnym exekútorom Mgr. V. U., so sídlom

Exekútorského úradu na Lehotského 4, 811 05 Bratislava, pod č. EX 6134/2006,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti   uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave   z 24. apríla 2012, č. k. 19CoE/363/2010-29 a uzneseniu

Okresného súdu Bratislava II z 22. decembra 2009, č. k. 39 Er 3272/2006-13, takto

r o z h o d o l :

Dovolací súd   uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2012, č. k.

19CoE/363/2010-29   a uznesenie Okresného súdu   Bratislava II z 22. decembra 2009, č. k.

39 Er 3272/2006-13   z r u š u j e   a vec   v r a c i a   Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II uznesením z 14. júla 2008, č. k. 39Er/ 3272/06-10 exekúciu

zastavil podľa § 57 Exekučného poriadku.

Uznesením z 22. decembra 2009, č. k. 39 Er 3272/2006-13 Okresný súd v Bratislava II

zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. V. U. trovy za výkon exekučnej

činnosti vo výške 97,65 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Žiadnemu z účastníkov

náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že trovy v zmysle § 203 ods. 1

Exekučného poriadku zaplatí súdnemu exekútorovi oprávnený, nakoľko zavinil zastavenie

exekúcie. Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. 5M Cdo 17/2012  

Na odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách exekúcie

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením z 24. apríla 2012, č. k.

19CoE/363/2010-29 rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Povinnému

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd mal za to, že v prípade zastavenia

exekúcie pre zánik práva na vykonanie rozhodnutia, nejde o zavinenie oprávneného tak, ako

to predpokladá ust. § 203 ods. 1 a 3 Exekučného poriadku, avšak len v prípade, že návrh

na vykonanie exekúcie bol podaný včas. Podľa odvolacieho súdu sa oprávnený môže pričiniť

o pozitívny výsledok exekučného konania tým, že podá návrh na vykonanie exekúcie

bez zbytočného odkladu po právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu (v tomto

prípade Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vydaného dňa 05. 02. 2004 – deň

právoplatnosti, vykonateľného dňa 20. 02. 2004), čím v podstate ovplyvňuje dĺžku trvania

postupu súdneho exekútora v exekučnom konaní. Oprávnený však návrh na vykonanie

exekúcie nepodal bez zbytočného odkladu, ale až po vyše dvoch rokoch od vykonateľnosti

exekučného titulu (návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 26. 05. 2006) a z tohto dôvodu sa

podstatne znížil predpoklad úspešného ukončenia exekučného konania (vymoženia

pohľadávky). Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne

správne potvrdil.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ako i uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách

exekúcie podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote mimoriadne dovolanie

podľa § 243e v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. žiadajúc, aby dovolací súd uznesenia

súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, že rozhodnutiami obidvoch súdov, tak

prvostupňového súdu, ako i súdu odvolacieho, bol porušený zákon, pretože konajúce súdy sa

v prejednávacej veci neriadili zákonnými ustanoveniami § 251 ods. 4 O. s. p., § 44 ods.1, 2,

§ 196, § 197 ods.1, § 200 ods. 1, 2 a § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a podanie

mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka

konania na strane oprávneného, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, než

mimoriadnym dovolaním. Podľa generálneho prokurátora náhradu nevyhnutných trov

exekúcie možno uložiť oprávnenému, a to v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku

za predpokladu, že zastavenie exekúcie zavinil. Vyjadril názor, že pokiaľ oprávnená osoba

podala včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, 5M Cdo 17/2012  

neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti

exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie.

Oprávnený nemohol postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup exekútora

v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto konania, teda ani prípadné vykonanie

exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu jeho konania ovplyvniť. Poukázal tiež

na to, že súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti

exekučného titulu v priebehu konania. Zdôraznil, že súdny exekútor požiadal o udelenie

poverenia 30. mája 2006 a súd vydal poverenie v rozpore s ust. § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku takmer po 4 mesiacoch, t. j. dňa 18. septembra 2006, kedy oprávnený bol touto

nečinnosťou súdu ukrátený o obdobie takmer štyroch mesiacov, za ktoré mohol exekútor

vykonávať úkony exekúcie. Generálny prokurátor konštatoval, že náhradu nevyhnutných

nákladov na vykonanie exekúcie možno uložiť oprávnenému podľa § 203 ods. 2 Exekučného

poriadku aj vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani

na úhradu trov exekúcie. Nedostatok majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí

byť v exekučnom konaní preukázaný. Vychádzajúc z uvedeného vyslovil generálny

prokurátor názor, že oprávnenému nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie

súdnemu exekútorovi len preto, že podal návrh na vykonanie exekúcie, ale vždy treba

skúmať, či oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, a ak zavinil, aj mieru jeho

zavinenia na zastavení exekúcie. Procesné zavinenie oprávneného nemožno založiť

bez ďalšieho iba na jeho dispozičnom úkone – podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko

neúspechu exekúcie musí znášať súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy

exekúcie nemožno uložiť povinnému ani oprávnenému.

Oprávnený sa s obsahom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora stotožnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.), po zistení,

že mimoriadne dovolanie bolo podané včas (§ 243g O. s. p.) za súčasného splnenia

podmienok na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f, § 243h O. s. p.,

preskúmal rozhodnutia súdov obidvoch stupňov, bez nariadenia dovolacieho pojednávania

(§ 243a ods. 3 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.), v rozsahu napadnutom generálnym

prokurátorom a ním uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 242 ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

5M Cdo 17/2012  

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namieta, že napadnuté uznesenia

súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/  

O. s. p)., keď súdy nesprávne posúdili zavinenie oprávneného za zastavenie exekúcie.

Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistené

skutkové zistenia. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než

ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval,

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona

patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je

exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa

§ 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú

odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní

exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné

vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej

výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie

zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa

exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša

ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky

na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov

exekúcie, ktoré platil.

Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu,

patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov

a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,

môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy

potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti

predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Podmienkou 5M Cdo 17/2012  

uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému je však určitá forma procesného

zavinenia oprávneného.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod „zavinením“

oprávneného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba rozumieť iba také porušenie

procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov

exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie (viď

3M Cdo 6/2012, 6 M Cdo 2/2012).

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že

ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza do úvahy jeho procesné

zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej

na vykonanie predmetného exekučného titulu, keď oprávnený postup exekútora a exekučného

súdu a dĺžku exekučného konania (vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej

lehoty) nemohol ovplyvniť.

Z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov o trovách

exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2 veta prvá a ods. 3, § 243b ods.

4 veta za bodkočiarkou, v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je súd prvého stupňa, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie,

viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá v spojení s § 243i ods.

2 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

5M Cdo 17/2012  

V Bratislave 19. marca 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová