Najvyšší súd 5M Cdo 17/2012 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného: S., zastúpená K., Š., proti povinnému: R. L., r. č. X., B., vedenej súdnym exekútorom Mgr. V. U., so sídlom
Exekútorského úradu na Lehotského 4, 811 05 Bratislava, pod č. EX 6134/2006,
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2012, č. k. 19CoE/363/2010-29 a uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II z 22. decembra 2009, č. k. 39 Er 3272/2006-13, takto
r o z h o d o l :
Dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2012, č. k.
19CoE/363/2010-29 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 22. decembra 2009, č. k.
39 Er 3272/2006-13 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II uznesením z 14. júla 2008, č. k. 39Er/ 3272/06-10 exekúciu
zastavil podľa § 57 Exekučného poriadku.
Uznesením z 22. decembra 2009, č. k. 39 Er 3272/2006-13 Okresný súd v Bratislava II
zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. V. U. trovy za výkon exekučnej
činnosti vo výške 97,65 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že trovy v zmysle § 203 ods. 1
Exekučného poriadku zaplatí súdnemu exekútorovi oprávnený, nakoľko zavinil zastavenie
exekúcie. Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. 5M Cdo 17/2012
Na odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách exekúcie
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením z 24. apríla 2012, č. k.
19CoE/363/2010-29 rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Povinnému
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd mal za to, že v prípade zastavenia
exekúcie pre zánik práva na vykonanie rozhodnutia, nejde o zavinenie oprávneného tak, ako
to predpokladá ust. § 203 ods. 1 a 3 Exekučného poriadku, avšak len v prípade, že návrh
na vykonanie exekúcie bol podaný včas. Podľa odvolacieho súdu sa oprávnený môže pričiniť
o pozitívny výsledok exekučného konania tým, že podá návrh na vykonanie exekúcie
bez zbytočného odkladu po právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu (v tomto
prípade Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vydaného dňa 05. 02. 2004 – deň
právoplatnosti, vykonateľného dňa 20. 02. 2004), čím v podstate ovplyvňuje dĺžku trvania
postupu súdneho exekútora v exekučnom konaní. Oprávnený však návrh na vykonanie
exekúcie nepodal bez zbytočného odkladu, ale až po vyše dvoch rokoch od vykonateľnosti
exekučného titulu (návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 26. 05. 2006) a z tohto dôvodu sa
podstatne znížil predpoklad úspešného ukončenia exekučného konania (vymoženia
pohľadávky). Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ako i uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách
exekúcie podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote mimoriadne dovolanie
podľa § 243e v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. žiadajúc, aby dovolací súd uznesenia
súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, že rozhodnutiami obidvoch súdov, tak
prvostupňového súdu, ako i súdu odvolacieho, bol porušený zákon, pretože konajúce súdy sa
v prejednávacej veci neriadili zákonnými ustanoveniami § 251 ods. 4 O. s. p., § 44 ods.1, 2,
§ 196, § 197 ods.1, § 200 ods. 1, 2 a § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a podanie
mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka
konania na strane oprávneného, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, než
mimoriadnym dovolaním. Podľa generálneho prokurátora náhradu nevyhnutných trov
exekúcie možno uložiť oprávnenému, a to v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku
za predpokladu, že zastavenie exekúcie zavinil. Vyjadril názor, že pokiaľ oprávnená osoba
podala včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, 5M Cdo 17/2012
neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti
exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie.
Oprávnený nemohol postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup exekútora
v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto konania, teda ani prípadné vykonanie
exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu jeho konania ovplyvniť. Poukázal tiež
na to, že súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti
exekučného titulu v priebehu konania. Zdôraznil, že súdny exekútor požiadal o udelenie
poverenia 30. mája 2006 a súd vydal poverenie v rozpore s ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku takmer po 4 mesiacoch, t. j. dňa 18. septembra 2006, kedy oprávnený bol touto
nečinnosťou súdu ukrátený o obdobie takmer štyroch mesiacov, za ktoré mohol exekútor
vykonávať úkony exekúcie. Generálny prokurátor konštatoval, že náhradu nevyhnutných
nákladov na vykonanie exekúcie možno uložiť oprávnenému podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku aj vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie. Nedostatok majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí
byť v exekučnom konaní preukázaný. Vychádzajúc z uvedeného vyslovil generálny
prokurátor názor, že oprávnenému nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi len preto, že podal návrh na vykonanie exekúcie, ale vždy treba
skúmať, či oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, a ak zavinil, aj mieru jeho
zavinenia na zastavení exekúcie. Procesné zavinenie oprávneného nemožno založiť
bez ďalšieho iba na jeho dispozičnom úkone – podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko
neúspechu exekúcie musí znášať súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy
exekúcie nemožno uložiť povinnému ani oprávnenému.
Oprávnený sa s obsahom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora stotožnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.), po zistení,
že mimoriadne dovolanie bolo podané včas (§ 243g O. s. p.) za súčasného splnenia
podmienok na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f, § 243h O. s. p.,
preskúmal rozhodnutia súdov obidvoch stupňov, bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 3 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.), v rozsahu napadnutom generálnym
prokurátorom a ním uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 242 ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
5M Cdo 17/2012
Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namieta, že napadnuté uznesenia
súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/
O. s. p)., keď súdy nesprávne posúdili zavinenie oprávneného za zastavenie exekúcie.
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistené
skutkové zistenia. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je
exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa
§ 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní
exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné
vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej
výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov
exekúcie, ktoré platil.
Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu,
patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov
a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Podmienkou 5M Cdo 17/2012
uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému je však určitá forma procesného
zavinenia oprávneného.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod „zavinením“
oprávneného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba rozumieť iba také porušenie
procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov
exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie (viď
3M Cdo 6/2012, 6 M Cdo 2/2012).
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že
ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza do úvahy jeho procesné
zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej
na vykonanie predmetného exekučného titulu, keď oprávnený postup exekútora a exekučného
súdu a dĺžku exekučného konania (vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej
lehoty) nemohol ovplyvniť.
Z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov o trovách
exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2 veta prvá a ods. 3, § 243b ods.
4 veta za bodkočiarkou, v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní je súd prvého stupňa, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie,
viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá v spojení s § 243i ods.
2 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
5M Cdo 17/2012
V Bratislave 19. marca 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová