Najvyšší súd   5 M Cdo 17/2007 Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P. E., s.r.o.,   so sídlom v B., IČO : X., proti povinnej L. M., bývajúcej v D., o vymoženie 172 175,30 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. Er 848/01, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen z 23. októbra 2006, č.k. Er 848/01 – 38 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Zvolen z 23. októbra 2006, č.k. Er 848/01 – 38 vo výroku o trovách exekúcie   z r u š u j e   a vec mu vracia v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen uznesením z 23. októbra 2006, č.k. Er 848/01 – 38 vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť   súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 12 025,- Sk do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením „§ 44 ods. 5“ (zrejme správne má byť § 44 ods. 6) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), účinného do 31.8.2005, na základe ktorého ustálil, že oprávnený má dispozičné právo v rámci exekučného konania navrhnúť zmenu súdneho exekútora. O odmene pre súdneho exekútora rozhodol podľa § 44 ods. 5 tretia veta a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Mal za to, že odmena súdneho exekútora sa v danom prípade vypočítava tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie.

5 M Cdo 17/2007

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu, v časti týkajúcej sa trov exekúcie, podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (z podnetu oprávneného) mimoriadne dovolanie. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky toto uznesenie zrušil a vec mu vrátil   na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Dôvodil tým, že oprávnený má právo vybrať si súdneho exekútora, ktorý bude exekúciu vykonávať, pričom zákon mu neukladá, aby takúto žiadosť odôvodnil. Pokiaľ súd tejto žiadosti vyhovie, o náhrade trov konania nemožno rozhodnúť podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, lebo exekúcia nie je zastavená.   Pri zmene súdneho exekútora sa odmena vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie, t.j. odmena nie je priznaná podľa všeobecných pravidiel, ale v súlade s ustanovením § 14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 405/2006 Z.z. podľa účelne vynaloženého počtu hodín na exekúciu s pripočítaním paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Právo oprávneného na zmenu súdneho exekútora nie je možné zamieňať so zastavením exekúcie zavinením oprávneného. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej   v § 197 Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady na výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie prichádza do úvahy len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady   – t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Všetky tieto zákonné predpoklady musia byť splnené súčasne. V opačnom prípade aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku neprichádza do úvahy. V predmetnej veci nedošlo k splneniu ani jedného z vyššie uvedených zákonných predpokladov.

Oprávnený vo svojom vyjadrení žiadal vyhovieť mimoriadnemu dovolaniu.

Povinná sa v dovolacom konaní nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie okresného sudu v rozsahu vyplývajúcom   z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky je dôvodné.

5 M Cdo 17/2007

Generálny prokurátor Slovenskej republiky odôvodnil mimoriadne dovolanie tým, že rozhodnutie okresného súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Právnym posúdením je činnosť súdu, v rámci ktorej súd vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. V dovolacom konaní treba vyriešiť otázku, či okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku pri zmene súdneho exekútora, ku ktorej došlo na návrh oprávneného.

Ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený,   a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonávanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo   k zastaveniu exekúcie (§ 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2005). Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku).

Citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej   v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie prichádza do úvahy iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie.

V predmetnej veci nebol splnený žiadny z vyššie uvedených zákonných predpokladov, teda nebol splnený ani dôvod pre použite uvedenej výnimky. Okresný súd vychádzal   zo znenia § 44 ods. 6 Exekučného poriadku, s poukazom na znenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorých aplikáciu však ničím neodôvodnil. Dovolací súd na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, že využitie, resp. uplatnenie práva na zmenu v osobe exekútora nemožno považovať za zavinenie oprávneného, na základe ktorého by oprávnenému mala byť uložená povinnosť hradiť trovy exekúcie.

Ako už Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol vo svojom rozsudku zo dňa   22. decembra 2004, sp.zn. 2 MCdo 12/2004, od ktorého právneho záveru nemá dôvod odstúpiť, pod „zavinením‘‘ oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má   za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré 5 M Cdo 17/2007

by spôsobili zastavenie exekúcie. Samotné uplatnenie práva na zmenu v osobe exekútora nezakladá zavinenie vo vyššie uvedenom zmysle. Navyše, v predmetnej veci nedošlo ani   k zastaveniu exekúcie, teda konanie v tejto veci sa neskončilo relevantným spôsobom, nemožno preto hovoriť o existencii príčinnej súvislosti medzi uvedenými predpokladmi použitia ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že povinná si dobrovoľne neplnila povinnosť, ktorá jej bola uložená vykonateľným rozhodnutím a oprávnený bol nútený domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky v exekučnom konaní, trovy exekúcie by boli vznikli u každého exekútora.

Pokiaľ z ustanovenia § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2005, vyplývalo, že pri zmene exekútora sa odmena pôvodného exekútora vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie, treba vychádzať z toho, že v takomto prípade ide len o určenie výšky tejto odmeny, ktorá sa určí v súlade s ustanoveniami § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z. a nie podľa jej všeobecných ustanovení (§ 4 a nasl. citovanej vyhlášky).

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia   § 243b ods. 2, 3 O.s.p. rozhodnutie okresného súdu v dovolaním napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania   (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 18. marca 2009

  JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková