Súd:Najvyšší súd SR Spisová značka:

5MCdo/15/2011

Identifikačné číslo spisu:9011899978 Dátum vydania rozhodnutia:19.01.2012 Meno a priezvisko:JUDr. Vladimír Magura Funkcia:sudca ECLI:

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného G.IČO : XX XXX XXX, proti povinnému Q., IČO: XX XXX XXX, pre vymoženie 6 627,10 €, vedenej na Okresnom súd Prievidza pod sp.zn. 15 Er 2064/200, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza z 1. júla 2010 č.k. 15 Er 2064/2002-31 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 22. septembra 2010 sp.zn. 5 CoE 365/2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Prievidza z 1. júla 2010 č.k. 15 Er 2064/2002-31 vo výroku o trovách exekúcie a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 23. septembra 2010 sp.zn. 5 CoE 365/2010 z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Okresný súd Prievidza uznesením z 1. júla 2010 č.k. 15 Er 2064/2002-31 nepripustil zmenu účastníka na strane oprávneného a návrh na jeho zmenu v celom rozsahu zamietol. Zároveň exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr. N. Y. náhradu trov exekúcie nepriznal. Takto rozhodol po zistení, že povinný, ktorý bol právnickou osobou, v priebehu exekučného konania zanikol výmazom z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Preto považoval za dôvodný postup podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Pre tento dôvod ani nevyhovel navrhovanej procesnej zmene na strane oprávneného, pretože nastala neodstrániteľná podmienka konania, pre ktorú nie je možné v exekúcii vôbec pokračovať. O trovách exekučného konania rozhodol s poukazom na ustanovene § 200 ods.1 a § 203 ods.1 Exekučného poriadku, keď dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nemožno priznať náhradu trov exekúcie. Povinnosť zaplatiť trovy exekúcie nemožno povinnému pre jeho zánik výmazom z obchodného registra uložiť a nebola zistená ani procesná zodpovednosť oprávneného za zastavenie exekúcie, ktorá by podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku odôvodňovala jeho povinnosť na zaplatenie trov exekúcie. Súdny exekútor súhlasil s tým, že sa stane exekútorom a preto musí znášať riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov, ktoré je

do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.

Krajský súd v Trenčíne, na odvolanie súdneho exekútora čo do výroku o trovách exekúcie, uznesením z 22. septembra 2010 sp.zn. 5 CoE 365/2010 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa o trovách exekúcie rozhodol vecne správne. Poukázal na tú skutočnosť, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. N. Y. dňa 7. októbra 2002 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým bol Platobný výmer Sociálnej poisťovne č. XXX/XXXX zo dňa 13. februára 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. marca 2002. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 8. novembra 2002. Z výpisu z obchodného registra považoval za zrejmé, že povinný ako obchodná spoločnosť po tom, čo Okresný súd Trenčín uznesením zo 14. januára 2009 č.k. 37 CbR 118/2005-63, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25. februára 2009, zrušil spoločnosť bez likvidácie, zanikol bez právneho nástupcu dňa 19. marca 2009 a stratil tak spôsobilosť byť účastníkom konania. Zhodne s prvostupňovým súdom mal za to, že v danom prípade aplikácia § 203 ods. l Exekučného poriadku pre rozhodovanie o trovách exekúcie neprichádza do úvahy, nakoľko zo spisu nemožno vyvodiť zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Do úvahy neprichádza ani aplikácia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie; exekúcia bola zastavená v dôsledku zániku povinného bez právneho nástupníctva, ktorý tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na základe podnetu súdneho exekútora napadol uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie a potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) mimoriadnym dovolaním, v ktorom vyslovil názor, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. l písm. b/, c/ O.s.p.).Uviedol, že súdy nesprávne stanovili dôvod zastavenia exekučného konania. V prípade, ak povinný zanikne bez právneho nástupcu a bez likvidácie, exekučné konanie sa zastaví z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku) a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku ako nesprávne vychádzali súdy nižších stupňov. Z uznesenia Okresného súdu Trenčín z 28. októbra 2009 č.k. 37 CbR 118/2005-63 vyplýva, že povinný bol zrušený bez likvidácie, nakoľko nemá žiadny obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Vzhľadom na tento dôvod zrušenia povinného a jeho vymazanie z obchodného registra súdy mali pri zastavení exekúcie postupovať podľa § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku a následne pri stanovení náhrady trov exekúcie aplikovať § 203 ods. 2 vetu prvú Exekučného poriadku a priznať súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie od oprávneného.

Oprávnený považoval napadnuté rozhodnutia za vecne správne, a preto navrhol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal na správne právne závery súdov, majúce oporu aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia súdov v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza (a táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu mimoriadneho dovolania), že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Aj keď mimoriadny dovolateľ ako dôvod dovolania uvádza aj ustanovenie § 243f ods.1 písm. b/ O.s.p. (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie) spočívajúce v nezohľadnení uznesenia Okresného súdu Trenčín z 28. októbra 2009 č.k. 37 CbR 118/2005-63, jedná sa o dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery aaplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku).

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).

Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie

S dôvodom vytýkaným napadnutým rozhodnutiam generálnym prokurátorom treba súhlasiť, pretože súdy nižších stupňov nevenovali pozornosť tomu, z akého dôvodu došlo ex offo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Právne závery súdov nižších stupňov, ktorými ustálili dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. l písm. g/ Exekučného poriadku, treba považovať bez zohľadnenia dôvodov, pre ktoré došlo na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín zo 14. januára 2009 č.k. 37 CbR 118/2005-63 k zrušeniu povinného bez likvidácie a následne k jeho výmazu z obchodného registra, za vecne nesprávne. Preto aj ich rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno považovať za správne. Rovnaký právny záver prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo svojich rozhodnutiach sp.zn. 4 MCdo 14/2006 zo dňa 29. marca 2007 a sp.zn. 3 MCdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011.

Keďže súdy nižších stupňov založili svoje rozhodnutia na právnych záveroch, ktoré nepovažuje dovolací súd za správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie a uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie (§ 243b ods. l, 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojitosti s § 243i ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.