Najvyšší súd
Slovenskej republiky M Cdo 11/2009
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ A. L., 2/ M. L., obaja zastúpení JUDr. E. Ľ., proti odporkyni M. Š., o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti,
vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 21 C 95/2008, o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec
z 29. septembra 2008 č.k. 21 C 95/2008- 62, takto
r o z h o d o l :
Mimoriadne dovolanie z a m i e t a.
Spoločnosť C.. so sídlom K. je povinná zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ náhradu trov
dovolacieho konania 1 101,80 € k rukám JUDr. E. L.L., do 3 dní.
Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Lučenec uznesením z 29. septembra 2008 č.k. 21 C 95/2008- 62 schválil
medzi účastníkmi konania zmier v tomto znení: „Spoluvlastníkmi prístavby výstavnej haly
súpisného čísla X. postavenej na CKN parcele číslo X. a pozemku CKN parcela číslo X.
zastavané plochy a nádvoria o výmere 126 m2 zapísaných na LV číslo X. kat. úz. O. vedené
v Správe katastra L. sú A. L., r.č. X., nar. X. v polovici a M. L., r.č. X., nar. X. v polovici.
Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
odôvodnil § 99 O.s.p. Dospel k záveru, že schválený súdny zmier je v súlade s právnymi
predpismi. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
5 M Cdo 11/2009
Proti tomuto uzneseniu prvostupňového súdu podal dňa 3. júla 2009 na základe
podnetu spoločnosti C., so sídlom v K.K. s poukazom na ustanovenie § 243e ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. mimoriadne dovolanie generálny prokurátor
Slovenskej republiky, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, že konanie súdu je postihnuté
inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Uviedol, že v súdenej veci podaním spoločného návrhu doručeným súdu 6. mája
2008 žiadali navrhovatelia 1/ a 2/ a odporkyňa schváliť súdny zmier o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľov z dôvodov neplatnosti kúpnej zmluvy. Už
v čase podania tohto návrhu bolo vykonateľné predbežné opatrenie, ktorým odporkyni súd
zakázal nakladať s nehnuteľnosťami akýmkoľvek spôsobom smerujúcim „k zbaveniu sa
vlastníctva“, okrem iného výslovne jej zakázal vykonať akýkoľvek právny úkon, ktorý by mal
za následok zmenu vlastníctva k nehnuteľnostiam. Konajúci súd napriek tomu, že mal
vedomosť najneskôr od 10. júla 2008 o vydanom a vykonateľnom predbežnom opatrení
zakazujúcom odporkyni nakladať so spornými nehnuteľnosťami, uznesením z 29. septembra
2008 dohodu o zmieri schválil. Tým v rozpore so zákonom akceptoval právny úkon
odporkyne, ktorého následok je zmena vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom
vykonateľného predbežného opatrenia. V tejto súvislosti navyše poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 1975 sp. zn. 1 Cz 2/75, z ktorého vyplýva,
že zmluvu o prevode nehnuteľnosti nemožno nahradiť súdnym zmierom formulovaným ako
uznanie vlastníctva jedného účastníka druhým účastníkom. V konaní súd schválil dohodu
uzavretého zmieru o určení neplatnosti kúpnej zmluvy vyhotovenej formou notárskej
zápisnice Nz 230/96, N 209/96 zo 16. júla 1996. Dôvodom neplatnosti malo byť porušenie
technicko-stavebných náležitostí, ako aj disimulovaný právny úkon, že malo ísť o zmluvu
darovaciu a nie kúpnu. Schválením tohto zmieru došlo k prevodu vlastníckeho práva späť
na predávajúcich. Podľa jeho názoru tento postup účastníkov konania bol účelový, keďže
kúpna zmluva bola vyhotovená kvalifikovaným spôsobom notárom a na technické
nezrovnalosti, ako aj úmysel, že nehnuteľnosti chceli darovať došli až po 12 rokoch a to
v čase, keď bolo na tieto nehnuteľnosti vydané predbežné opatrenie o zákaze nimi nakladať.
Z toho vyplýva úmysel účastníkov obísť zaväzujúce predbežné opatrenie. Namietal, že súd
ani nemohol schváliť tento zmier, lebo takýmto spôsobom nemohlo dôjsť k zákonnému
prevodu vlastníctva na predchádzajúcich vlastníkov, vzhľadom na absenciu zákonných
predpokladov vzniku vlastníckeho práva. Výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Za právny úkon 5 M Cdo 11/2009
priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon všeobecne neakceptovateľný z hľadiska
v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi.
V danej veci so zreteľom na konkrétnu situáciu bol postup odporkyne o.i. aj v rozpore
s dobrými mravmi, keď jej úkon smeroval k obídeniu súdneho zákazu nakladať
s nehnuteľnosťou, ktorú dovtedy 12 rokov užívala bez spochybňovania vlastníckeho práva.
Pokiaľ mal súd vedomosť o existencii vykonateľného predbežného opatrenia, ktorým zakázal
odporkyni nakladať s nehnuteľnosťou a napriek tomu schválil uzavretý zmier o určenie práva
k tej istej nehnuteľnosti v prospech navrhovateľov, čím schválil právny úkon odporkyne,
ktorý má za následok zmenu vlastníctva k nehnuteľnosti, svojim rozhodnutím porušil zákon.
Navrhovatelia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu zhodne označili
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky za neopodstatnené
a zásadne s ním nesúhlasili. Podľa ich názoru podnecovateľ nebol a ani nemohol byť dotknutý
reštitučným sporom, ktorý vyplýval z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, ktorej nebol
účastníkom, či právnym nástupcom. Preto postup generálneho prokurátora nerešpektuje
ústavným súdom judikovanú autonómiu vôle strán a právo účastníkov na súkromie.
Generálny prokurátor nemôže zistiť porušenie zákona, ako to uvádza v dovolaní, lebo toto
zistenie môže urobiť jedine súd, ktorý rozhoduje o mimoriadnom dovolaní. Z obsahu
mimoriadneho dovolania vyplýva, že v danej veci generálny prokurátor porušenie zákona vidí v dvoch skutočnostiach, jednak v tom, že okresný súd nerešpektoval predbežné opatrenie,
ktorým bolo odporkyni zakázané nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami a jednak v tom,
že zmluvu o prevode nehnuteľnosti nemožno nahradiť súdnym zmierom, formulovaným ako
uznanie vlastníctva jedného účastníka druhým účastníkom. Takto vyslovené právne úvahy sú
absolútne zmätočné a nemajú nič spoločné s platným právom. Poukázali na to, že absolútna
neplatnosť právneho úkonu (v danom prípade kúpnej zmluvy) nastáva bez ďalšieho priamo
zo zákona (ex lege). Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky a to ani
v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade do katastra nehnuteľností.
Absolútna neplatnosť sa nepremlčuje. So zreteľom na uvedené možno vyvodiť, že
navrhovatelia neplatnou kúpnou zmluvou z roku 1996 nestratili vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam, takže ho ani nemohla nadobudnúť odporkyňa, čiže táto osoba neurobila
právny úkon, smerujúci k zmene vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam. Predmetom daného
sporu vymedzeného návrhom bola existencia vlastníckeho práva navrhovateľov k uvedeným
nehnuteľnostiam, aj keď odporkyňa bola v katastri zapísaná ako ich vlastníčka, ale táto
v súlade so skutočnosťou, ktorá inak nebola medzi účastníkmi sporná, nepopierala vlastníctvo 5 M Cdo 11/2009
navrhovateľov a preto bola ochotná s nimi uzavrieť súdny zmier. Ak by takýto zmier
neuzavrela, súd by musel návrhu navrhovateľov vyhovieť po meritórnom prejednaní veci.
Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa nedisponovala (ani nemohla disponovať) s vlastníckym
právom, lebo ho k predmetným nehnuteľnostiam nikdy nenadobudla na základe absolútne
neplatného právneho titulu (neplatnej kúpnej zmluvy), takže ani nemohla porušiť zákaz
nakladania so spornými nehnuteľnosťami. Generálnym prokurátorom citovaný judikát sa týka
diametrálne odlišnej veci. Navrhovatelia vo vyjadrení vysvetlili aj dôvody, so zreteľom
na ktoré považujú napadnuté rozhodnutie za vecne správne a mimoriadne dovolanie
za neopodstatnené. Žiadali mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej
republiky odmietnuť pre neprípustnosť alebo zamietnuť pre nedôvodnosť a priznať im trovy
dovolacieho konania.
Odporkyňa navrhla mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietnuť.
Vo svojom vyjadrení sa v celom rozsahu stotožnila s rozhodnutím súdu a s jeho
odôvodnením. Poukázala na to, že v konaní pred okresným súdom uviedla všetko k histórii
uzavretia „kúpnej zmluvy“ namiesto zmluvy darovacej a práve pre zhoršenie vzťahov jednak
medzi účastníkmi a nevhodnému správaniu sa spoločnosti C..(nájomca predmetných
nehnuteľností) voči nim, sama navrhla obnoviť pôvodný stav, aký bol pred uzavretím
absolútne neplatnej zmluvy. Namietala tiež, že v mimoriadnom dovolaní sú uvedené
zavádzajúce skutočnosti.
Podávateľ podnetu sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že tento
opravný prostriedok nie je podaný dôvodne.
Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej
rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť 5 M Cdo 11/2009
inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie
(§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.).
Aj v konaní o mimoriadnom dovolaní je dovolací súd viazaný uplatneným dovolacím
dôvodom (§ 242 ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.), za ktorý v prejednávanej veci
generálny prokurátor označil inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 243f písm.b/ O.s.p.). Z jeho opravného prostriedku možno vyvodiť, že
v súvislosti s tvrdenou vadou spochybňuje postup okresného súdu, ktorý napriek tomu, že mal
vedomosť o vydanom predbežnom opatrení, zakazujúcom odporkyni nakladať so spornými
nehnuteľnosťami, uznesením dohodu o zmieri uzavretú medzi účastníkmi schválil, ktorá mala
za následok zmenu vlastníctva k nehnuteľnostiam. Súd nemohol schváliť tento zmier, lebo
takýmto spôsobom nemohlo dôjsť k zákonnému prevodu vlastníctva na predchádzajúcich
vlastníkov, vzhľadom na absenciu zákonných predpokladov vzniku vlastníckeho práva. Zmluvu o prevode nehnuteľnosti nemožno nahradiť súdnym zmierom, formulovaným ako
uznanie vlastníctva jedného účastníka druhým účastníkom. Dovolací súd preto skúmal v dovolacom konaní vecnú správnosť napadnutého uznesenia z hľadiska týchto uplatnených
dovolacích dôvodov. Z úradnej povinnosti skúmal iba vady uvedené v § 237 O.s.p., ktoré
však neboli generálnym prokurátorom tvrdené a ich existencia v konaní o mimoriadnom
dovolaní ani nevyšla najavo.
Zmierom sa rozumie dohoda účastníkov uzavretá v priebehu konania, ktorou si
upravujú svoje práva a povinnosti. Súdnym zmierom podľa § 99 O.s.p. sa stáva zmier
v prípade, ak súd dohodu účastníkov uznesením schváli. Súd v zásade dohodu účastníkov
schváli, ak to povaha veci pripúšťa a dohoda účastníkov nie je v rozpore s hmotným právom.
Súd sa má o zmier vždy pokúsiť. Povaha veci pripúšťa uzavretie zmieru spravidla vo veciach,
v ktorých sú účastníci v typickom dvojstrannom pomere, ak hmotnoprávna úprava
nevylučuje, aby si medzi sebou upravili právne vzťahy dispozitívnymi úkonmi. Pri
rozhodovaní o schválení zmieru je súd povinný skúmať, či zmier nie je v rozpore s právnymi
predpismi. Predpokladom pre schválenie zmieru nie je zistenie skutkového stavu veci v takom
rozsahu, aký je inak potrebný pre autoritatívne rozhodnutie súdu. Dokazovaním je však 5 M Cdo 11/2009
potrebné zistiť skutkové podklady pre posúdenie, či zmier nie je v rozpore s právnymi
predpismi kogentnej povahy, poprípade či ich neobchádza. Pokiaľ v tomto smere nepostačujú
zhodné tvrdenia účastníkov, vykoná súd dôkazy navrhnuté účastníkmi, poprípade i iné
dôkazy, ktoré vyšli v konaní najavo. V prípade právoplatného uznesenia o schválení zmieru,
nadobúda takéto uznesenie účinky právoplatného rozsudku, to znamená, že je exekučným
titulom a zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
V predmetnej veci účastníci konania a to navrhovatelia 1/ a 2/ spolu s odporkyňou
podali na súd návrh na schválenie súdneho zmieru o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam (prístavby výstavnej haly súpisného čísla X. postavenej na CKN parcele
č. X. a pozemku CKN parcela č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 126 m2 zapísaných
na LV č. X., kat.úz. O., vedené v Správe katastra L.) v prospech navrhovateľov a to z dôvodu
neplatnosti kúpnej zmluvy. Konanie bolo ukončené súdnym zmierom. Na základe podnetu
spoločnosti C.., so sídlom v K. podal proti uvedenému uzneseniu okresného súdu mimoriadne
dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Generálny prokurátor porušenie zákona
vidí v dvoch skutočnostiach a to jednak v tom, že okresný súd nerešpektoval predbežné
opatrenie, ktorým bolo odporkyni zakázané nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami a jednak v tom, že zmluvu o prevode nehnuteľnosti nie je možné nahradiť súdnym zmierom,
formulovaným ako „uznanie“ vlastníctva jedného účastníka druhým účastníkom. Dovolací
súd sa však s jeho právnym názorom nestotožňuje.
K otázke, či k zmene vlastníctva k nehnuteľnosti môže dôjsť aj dohodou účastníkov,
schválenej súdom, dovolací súd uvádza: Ak to povaha veci pripúšťa, môžu účastníci skončiť
konanie súdnym zmierom (§ 99 ods. 1 O.s.p.). Povaha veci pripúšťa uzavretie zmieru
spravidla vo veciach, v ktorých sú účastníci v typickom dvojstrannom pomere, ak to
hmotnoprávna úprava nevylučuje, aby si medzi sebou upravili právne vzťahy dispozitívnymi
úkonmi. Z uvedeného vyplýva, že povahou veci je vylúčené uzavrieť zmier najmä:
vo veciach, v ktorých možno zahájiť konanie i bez návrhu, vo veciach, v ktorých sa rozhoduje
o osobnom stave a vo veciach, v ktorých hmotné právo nepripúšťa vybavenie veci dohodou
účastníkov právneho vzťahu. Nevyhnutným predpokladom schválenia zmieru je však vždy, že
uzavretý zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi. Súdny zmier je procesná dohoda
účastníkov, ktorá môže mať, ak sa týka uplatnených súkromnoprávnych nárokov, i právne
dôsledky v oblasti hmotného práva. Zmier možno uzavrieť len ohľadne práv, ktorými môžu 5 M Cdo 11/2009
účastníci disponovať. Predmetom súdneho zmieru môžu byť podľa konštantnej judikatúry
i vecné práva (tak tomu bolo vo veci publikovanej ako R 49/1969 Sbírky soudních rozhodnutí
a stanovisek), teda nielen práva záväzkové. V súkromnom práve sa v súlade s pravidlom, že
čo nie je zakázané, je dovolené, presadzuje zásada zmluvnej voľnosti účastníkov
hmotnoprávnych vzťahov. Základným princípom výkladu zmluvy je priorita výkladu, ktorý
nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú
možné oba výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán,
povaha súkromného práva a s tým spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. To
platí i v prípade súdneho zmieru, ktorý je právnou skutočnosťou (zmluvou) občianskeho
práva hmotného a v oblasti práva procesného ide o žiaduci spôsob riešenia sporu medzi
účastníkmi. Nemožno preto súhlasiť s právnym názorom mimoriadneho dovolateľa, že súd
nemohol schváliť zmier uzavretý medzi účastníkmi, lebo takýmto spôsobom nemohlo dôjsť
k zákonnému prevodu vlastníctva.
Dôvodnou nie je ani námietka mimoriadneho dovolateľa v tom, že okresný súd
nerešpektoval vykonateľné predbežné opatrenie, ktorým odporkyni súd zakázal nakladať s nehnuteľnosťami akýmkoľvek spôsobom smerujúcim „k zbaveniu sa vlastníctva“, okrem
iného výslovne jej zakázal vykonať akýkoľvek právny úkon, ktorý by mal za následok zmenu
vlastníctva k nehnuteľnostiam.
Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami
prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný. Právne úkony
postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo
povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege),
a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože
z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou),
ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd musí na túto absolútnu neplatnosť
prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Ak
právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho
zákonníka). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom, t.j.
konkrétne právnym úkonom predstieraným, resp. urobeným naoko (tzv. simulovaným
právnym úkonom), zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je 5 M Cdo 11/2009
simulovaný právny úkon pre nedostatok potrebnej vôle subjektov ho skutočne uzavrieť
neplatný. V takých prípadoch platí tento iný, t.j. zastieraný právny úkon. Podmienkou však je,
že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné
náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (napr. že vyhovuje zákonu, že ho
neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom). Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon
nedovolený, bol by rovnako neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Predmetom daného sporu vymedzeného návrhom bola existencia vlastníckeho práva
navrhovateľov k zmieneným nehnuteľnostiam, hoci odporkyňa bola v katastri nehnuteľnosti
zapísaná ako ich vlastníčka, ale táto v súlade so skutočnosťou (ktorá inak medzi nimi nebola
sporná) nepopierala vlastníctvo navrhovateľov a preto bola ochotná s nimi uzavrieť súdny
zmier.
Súd prvého stupňa pred skončením sporu zmierom, sa dôsledne zaoberal otázkou
neplatnosti kúpnej zmluvy, zistil potrebné podklady z hľadiska evidencie nehnuteľností,
schválil účastníkmi uzavretý zmier a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Vykonaným
dokazovaním dospel k záveru, že kúpna zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 16. júla 1996
nemá náležitosti iného právneho úkonu, ktorý by mohol byť platný, napríklad zmluvy
darovacej, pre nedostatok písomnej formy, preto sa na ňu nemožno odvolať. Z toho istého
dôvodu sa nemožno odvolať ani na platnosť iného úkonu, napríklad darovacej zmluvy.
V danom prípade fakticky išlo o simulovaný, dvojstranný právny úkon, ktorým zmluvné
strany len predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti mali záujem
o bezodplatný prevod vlastníckeho práva z navrhovateľov na odporkyňu. Keďže predmetná
kúpna zmluva ako dvojstranný právny úkon nebola urobená vážne, pretože v nej absentuje
jeden prvok vôle (vážnosť vôle), je takáto zmluva podľa § 37 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná. Z ustanovenia § 41a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že
simulovaný právny úkon (urobený predstierane, tzv. „naoko“) je síce neplatný, ale v zásade
nie je vylúčená platnosť disimulovaného právneho úkonu (zastieraný právny úkon, ktorý
účastníci v skutočnosti urobili). Takýto disimulovaný právny úkon však platí len, ak vyjadruje
vôľu účastníkov právneho úkonu a ak spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu. Konštatoval,
že v danom prípade však zastretý právny úkon je neplatný, keďže darovacia zmluva o prevode
nehnuteľnosti vyžaduje písomnú formu. Nakoľko medzi účastníkmi za uvedenej situácie
nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu dvojstranného právneho úkonu, súd vyslovil, že kúpna 5 M Cdo 11/2009
zmluva uzatvorená medzi účastníkmi 16. júla 1996 je neplatná. Keďže v dnom prípade
napadnutá zmluva je absolútne neplatná, v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka sú
vlastníkmi neplatne prevedenej nehnuteľnosti navrhovatelia.
V danom prípade subjekty uzavreli naoko kúpnu zmluvu, hoci im v skutočnosti išlo
o darovaciu zmluvu. Ak však subjekty uzavierajú zastieranú darovaciu zmluvu ohľadom
nehnuteľnosti, tak skutočnosť, že ide o darovanie, musí byť vyjadrená v písomnej forme; inak
darovacia zmluva nevznikne. Z uvedeného možno potom dôvodiť, že ak uzavreli subjekty
simulovanú písomnú kúpnu zmluvu ohľadom nehnuteľnosti, nie je darovacia zmluva platná,
pokiaľ nebola uzavretá písomne a z jej znenia nie je zrejmé, že išlo o darovanie. Podstatné
náležitosti darovacej zmluvy je totiž treba vyžadovať bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo
nejde o zastieraný právny úkon.
Keďže odporkyňa nedisponovala (ani nemohla disponovať) vlastníckym právom, lebo
ho k predmetným nehnuteľnostiam nikdy nenadobudla a to na základe absolútne neplatného
právneho úkonu (neplatnej kúpnej zmluvy), nemohla tak porušiť zákaz nakladania
s uvedenými nehnuteľnosťami, ktorý jej bol uložený vydaním predbežného opatrenia
uznesením Okresného súdu Lučenec z 26. februára 2008 č.k. 6 C 42/2008-38 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. marca 2008 sp. zn. 17 Co 96/2008.
Pokiaľ teda bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým súd zakázal nakladať s predmetnou
nehnuteľnosťou odporkyni, bola jeho existencia právne bezvýznamná, nakoľko odporkyňa
na základe absolútne neplatného právneho úkonu, sa nikdy vlastníčkou tejto nehnuteľnosti
nestala. Navrhovatelia neplatnou kúpnou zmluvou nestratili vlastnícke právo k spornej
nehnuteľnosti, takže ho nemohla nadobudnúť odporkyňa, čiže táto osoba ani nerobila právny
úkon, smerujúci k zmene vlastníctva k tejto nehnuteľnosti.
K odkazu generálneho prokurátora na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
socialistickej republiky z 24. apríla 1975, sp. zn. 1 Cz 2/1975 (ktorý je inak uverejnený
v Zborníku IV, strana 479), je potrebné uviesť, že sa týka diametrálne odlišnej veci, než išlo
v prejednávanej veci. V uvedenej veci išlo o nahradenie kúpnej zmluvy súdnym rozhodnutím,
čo je z hľadiska platného práva neprípustné, lebo žalobcovia v čase podania žaloby vlastníkmi
nehnuteľnosti neboli.
5 M Cdo 11/2009
Z uvedených dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie, nemožno dospieť k záveru, že by
mimoriadne dovolanie opodstatnene namietalo existenciu dôvodov v zmysle § 243f ods. 1
písm. b/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto svojím uznesením (viď § 243b ods. 4
O.s.p.) mimoriadne dovolanie zamietol (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p.).
Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto
podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania (§ 148a ods. 2 O.s.p.). Dovolací súd
spoločnosti C.., so sídlom v K.K., ktorá v danej veci podala tento podnet, uložil povinnosť
nahradiť trovy konania o mimoriadnom dovolaní, pretože mimoriadne dovolanie bolo
neúspešné, tj. bolo zamietnuté. Navrhovatelia 1/ a 2/ si náhradu trov dovolacieho konania
uplatnili a ich výšku vyčíslili. Dovolací súd úspešným navrhovateľom 1/ a 2/ priznal náhradu
trov konania v konaní o mimoriadnom dovolaní, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia
za poskytnutie právnej služby (predmet sporu
vo výške 264 120 Sk, t.j. 8767 € ). Hodnota úkonu právnej služby u dvoch navrhovateľov je
457,09 €, čo za dva úkony právnej služby (prevzatie veci a vyjadrenie k mimoriadnemu
dovolaniu) činí sumu 914,18 €, + 19 % DPH (t.j. 173,70 € ) + 2 x režijný paušál 6,95 €, spolu 1 101,80 €, ktorú sumu zaplatí navrhovateľom 1/ a 2/ ten, kto podal podnet na mimoriadne
dovolanie, tj. spoločnosť C.. so sídlom v K.K. k rukám právnej zástupkyne JUDr. E. L.,
advokátky. Odporkyni náhradu trov konania v konaní o mimoriadnom dovolaní nepriznal,
lebo nepodala návrh na náhradu trov tohoto konania (§ 243i ods. 2 O.s.p., § 243b ods. 5 O.s.p.
a § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.)
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. októbra 2010
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová
5 M Cdo 11/2009