Najvyšší súd     5 M Cdo 10/2009 Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ O. S. B. D. Ž., so sídlom v Ž., IČO X., 2/ T., s.r.o., so sídlom v Ž., IČO X., proti žalovanému D. B.,

bývajúcemu v Ž., o zaplatenie 32,86 € (990,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Žilina pod sp. zn. 27 C 20/2009, o   mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 28. novembra 2008 sp. zn.

10 Co 384/2007 a uzneseniu Okresného súdu Žilina z 29. novembra 2007 č.k. 27 Ro

125/2007-49, takto

r o z h o d o l:

Mimoriadne dovolanie z a m i e t a.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina uznesením z 29. novembra 2007 č.k. 27 Ro 125/2007-49 podanie

žalobcu 1/ z 8. marca 2007 odmietol; vyslovil, že žalobca 1/ nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou z 8. marca 2007 domáhali

proti žalovanému zaplatenia 990,-- Sk s príslušenstvom. Žalobný návrh (žalobu)

za žalovaného 1/ podal JUDr. M. R., advokát so sídlom v Ž.

na základe písomného splnomocnenia zo 4. januára 2007, ktoré podpísal Ing. D. K., predseda predstavenstva O. S. B. D. Ž.. Pri udelení plnomocenstva právnická osoba koná

prostredníctvom fyzických osôb na to oprávnených (štatutárnych orgánov). Štatutárny orgán

je oprávnený robiť v mene právnickej osoby právne úkony vo všetkých veciach, jeho konanie

je priamo konaním právnickej osoby. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že ako 5 M Cdo 10/2009

splnomocniteľ v ňom nie je označený žalobca 1/ (uvedením obchodného mena, sídla a

identifikačného čísla), tak ako je tomu v žalobe. Vzhľadom na obsah plnomocenstva   a

gramatický výklad tohto právneho úkonu súd   uzavrel, že Ing. D. K. pri udelení

plnomocenstva konal vo vlastnom mene a nie v mene žalobcu 1/ (ako právnickej osoby). Z

uvedeného dôvodu bol JUDr. M. R. súdom vyzvaný (28. marca 2007) na predloženie riadnej

plnej moci, túto však súdu nepredložil. Uznesením súdu z 2. mája 2007 č.k. 27 Ro 125/2007-

14 bol žalobca 1/ vyzvaný na odstránenie vád žaloby z 8. marca 2007 s poučením, aby žalobu

za žalobcu 1/ podpísali osoby oprávnené konať v mene žalobcu 1/. Žalobca 1/ v podaní zo 14.

mája 2007 súdu prostredníctvom predsedu predstavenstva Ing. D. K. prehlásil, že udelil

plnomocenstvo advokátovi JUDr. M. R. na zastupovanie v predmetnom konaní. V zmysle

uznesenia Krajského súdu v Žiline z 2. augusta 2007 sp. zn. 10 Co 227/2007 súd prvého

stupňa uznesením z 29. októbra 2007 č.k. 27 Ro 125/2007-46 výzvou v lehote 10 dní od jej

doručenia žalobcu 1/ požiadal o odstránenie vád žaloby z 8. marca 2007 spočívajúcej

v nedostatku podpisu osoby oprávnenej konať v mene žalobcu 1/ s poučením, že ak

v uvedenej lehote nedostatok neodstráni, pre ktorý nebude možné v konaní pokračovať, súd

podanie z 8. marca 2007 (ktoré podľa obsahu by mohlo byť žalobou) odmietne (§ 43 ods. 2

O.s.p.). Uvedené uznesenie bolo žalobcovi 1/ doručené 8. novembra 2007. Žalobca 1/

nedostatok podpisu osoby oprávnenej konať v jeho mne na podanej žalobe neodstránil, súd preto jeho podanie z 8. marca 2007 podľa § 43 O.s.p. odmietol. O trovách konania rozhodol

podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. tak, že žalobca 1/ nemá právo na náhradu trov konania.  

Na odvolanie žalobcu 1/ Krajský súd v Žiline uznesením z 28. novembra 2008

sp. zn. 10 Co 384/2007 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo podanie žalobcu

1/ z 8. marca 2007 odmietnuté. V dôvodoch zdôraznil, že žalobca 1/ pre udelenie

plnomocenstva si zvolil písomnú formu, z tohto titulu ho zaťažuje povinnosť písomný úkon

vykonať spôsobom rešpektujúcim § 243 ods. 3 veta tretia Obchodného zákonníka. Ak je úkon

vykonaný v písomnej forme, pre jeho platnosť je nutné rešpektovať náležitosti písomného

prejavu vôle. Zhodne ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd dospel k záveru, že pre udelenie

písomného plnomocenstva v tomto konaní je potrebný nielen podpis predsedu predstavenstva

žalobcu 1/ (D.), ale aj podpis ďalšieho člena predstavenstva, inak je úkon neplatný. Žalobca 1/

vadu podania na výzvu súdu neodstránil, odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa

o odmietnutí podania a náhrade trov konania, ako vecne správne potvrdil.

5 M Cdo 10/2009

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu účastníka konania

(žalobcu 1/) podal proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého

stupňa, ktorými bolo odmietnuté podanie žalobcu 1/ z 8. marca 2007 mimoriadne dovolanie

z dôvodu, že postupom súdov bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 243f

ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), pretože napadnuté rozhodnutia

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) a ochranu

práv a právom chránených záujmov uvedeného účastníka nie je možné dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami. Navrhol obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Žilina

na ďalšie konanie. Vychádzal z toho, že podľa Občianskeho súdneho poriadku v znení

účinnom do 30. júna 2007 (ďalej tiež O.s.p.), za právnickú osobu koná štatutárny orgán alebo

pracovník (člen), ktorý preukáže, že je oprávnený za ňu konať. Účastník sa môže dať v konaní

zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26 O.s.p., môže si

účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len

jedného zvoleného zástupcu (§ 21 ods. 1 a § 24 O.s.p.). Ako zástupcu si účastník môže vždy

zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupcovi, ktorého

si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé

konanie, alebo len pre určité úkony (§ 25 ods. l, § 28 ods. l O.s.p.). Podľa Obchodného

zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca.

Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Ustanovenia tohto

zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán,

ktorého konanie je konaním podnikateľa. Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich

pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho

podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú

tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť (§ 13 ods. 1, 2, 3 Obchodného

zákonníka). Predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach

družstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu. Predstavenstvo je

štatutárnym orgánom družstva. Plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju

činnosť. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo

podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná

forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva (§ 243 ods. 1, 2, 3 Obchodného

zákonníka). Plnomocenstvo je (vo všeobecnosti) možné udeliť aj ústne do zápisnice,

v tomto prípade nie je predmetom posúdenia verbálny prejav predsedu predstavenstva, ale

konkrétny písomný úkon. Nie je akceptovateľné na písomnú formu aplikovať náležitosti

ústnej formy, a to ani vtedy, ak zákon obe tieto eventuality – formy prejavu vôle – pripúšťa. 5 M Cdo 10/2009

Ak je úkon vykonávaný v písomnej forme, pre platnosť konkrétneho úkonu je jednoznačne

nutné rešpektovať náležitosti písomného prejavu vôle. Plnomocenstvo sa udeľuje dohodou

(zmluvou), teda dvojstranným právnym úkonom podliehajúcim režimu hmotného práva,

medzi účastníkom a tým, ktorého si zvolí za zástupcu. Hmotné právo predpisuje, v ktorých

prípadoch je nutná písomná forma. Inak však platí zásada neformálnosti; preto plnomocenstvo

možno platne udeliť aj ústne do zápisnice. Nakoľko na udelenie plnomocenstva na

zastupovanie v občianskom súdnom konaní nie je predpísaná písomná forma, neuplatní sa

ustanovenie § 243 ods. 3, veta tretia Obchodného zákonníka. Najvyšší súdu Slovenskej

republiky v rozsudku sp. zn. 4 Obo 84/01 (zošit č. 4/2003 ZSP) dospel k záveru, že na prípad,

kedy je písomná forma podmienkou platnosti zmluvy nie priamo zo zákona, ale z vôle

účastníka, sa ustanovenie § 243 ods. 3 tretia veta Obchodného zákonníka nevzťahuje.

Z uvedených dôvodov nemožno súhlasiť s právnym názorom súdov oboch stupňov

o posúdení   platnosti písomného plnomocenstva zo 4. januára 2007 žalobcu 1/ udeleného

advokátovi JUDr. M. R.. Postupom Okresného súdu Žilina i Krajského súdu

v Žiline bola účastníkovi konania (žalobcovi 1/) odňatá možnosť konať pred súdom, keď súdy

vec nesprávne právne posúdili.

Žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaný nevyužili právo vyjadriť sa písomne k mimoriadnemu

dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.), na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2

O.s.p.), proti rozhodnutiam, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1

O.s.p.) preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu i rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa

§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je

opodstatnené.

V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,

ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. 5 M Cdo 10/2009

v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p.

a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní

označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá

veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa

Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne

v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

O.s.p. O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. V mimoriadnom dovolaní nebola namietaná existencia niektorej z vád uvedených

v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. a žiadna z nich nebola v konaní o mimoriadnom dovolaní ani

zistená.

Podľa právneho názoru generálneho prokurátora odvolací súd i súd prvého stupňa

v konaní odňali žalobcovi 1/ možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Postupom súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., treba rozumieť taký procesný postup súdu,

ktorým účastníkovi nebolo umožnené buď zúčastniť sa konania alebo realizovať ďalšie

procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv

a oprávnených záujmov. V zmysle uvedeného za postup súdu vedúci k odňatiu možnosti

konať pred súdom treba považovať aj postup súdu, ktorý nesprávne vyhodnotí právnu

perfektnosť procesného zastúpenia účastníka konania v zmysle § 24 O.s.p. v spojení

s § 28 ods. 1 O.s.p. a v jej dôsledku dôjde k ujme na procesných právach účastníka konania aj

tým, že súd podanie uskutočnené v zastúpení účastníka konania, ktoré by podľa svojho 5 M Cdo 10/2009

obsahu mohlo byť považované za návrh na začatie konania (§ 79 O.s.p.) odmietne podľa

§ 43 ods. 2, 3 O.s.p. i keď v skutočnosti pre takýto postup neboli splnené zákonné podmienky.

Dovolací súd z uvedeného vyvodzuje, že postupom súdu, ktorý sa odmietne zaoberať vecnou

stránkou žaloby inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, sa žalobcovi odníma

možnosť pred súdom konať, lebo sa mu znemožňuje realizácia jeho viacerých nadväzujúcich

procesných práv a upiera právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky (obdobne I. ÚS 35/98).

V danej veci sa mimoriadnym dovolaním spochybňuje správnosť predbežného

postupu okresného i odvolacieho súdu, ktoré následne zhodne odmietli podanie žalobcu 1/ pre

jeho neúplnosť z rovnakého dôvodu a to, že písomné plnomocenstvo v konaní udelené

advokátovi, ani samotnú žalobu nepodpísali dvaja členovia predstavenstva družstva (žalobca

1/).

Dovolací súd pre spresnenie uvádza, že dôvodom odmietnutia žaloby súdom prvého

stupňa bol nedostatok podpisu osoby (resp. osôb) oprávnenej konať v mene žalobcu 1/

na žalobe z 8. marca 2007 (viď výrok uznesenia okresného súdu z 29. októbra 2007 č.k. 27 Ro 125/2007-46 a odôvodnenie uznesenia okresného súdu z 29. novembra 2007 č.k.

27 Ro 125/2007-49 str. 3 odsek 3). Odvolací súd uvedené rozhodnutie ako vecne správne

potvrdil vychádzajúc tiež z predpokladu predbežnej otázky – nedostatku plnej moci

na podanie žaloby, keď žalobca 1/ neudelil písomnú plnú moc na zastupovanie v konaní

advokátovi spôsobom predpísaným v § 243 ods. 3 Obchodného zákonníka. Uvedený (a len)

tento záver odvolacieho súdu bol napadnutý mimoriadnym dovolaním.

Dovolací súd nepovažuje za správny právny záver v mimoriadnom dovolaní, pokiaľ

tento vychádza z toho, že pre udelenie plnomocenstva na zastupovanie v občianskom súdnom

konaní nie je predpísaná písomná forma, a preto sa neuplatní § 243 ods. 3, veta tretia

Obchodného zákonníka.

Právnou otázkou predostretou dovolaciemu súdu mimoriadnym dovolaním je

zodpovedanie, či procesné právo predpisuje pre udelenie plnej moci účastníkom konania

advokátovi v občianskom súdnom konaní písomnú formu. Nad uvedený rámec, z dôvodu

posúdenia existencie vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., dovolací súd posudzoval

i   správnosť záveru o odmietnutí podania (žaloby) z dôvodu chýbajúceho podpisu dvoch 5 M Cdo 10/2009

členov predstavenstva družstva (žalobcu 1/) v zmysle § 243 ods. 3, vety tretej Obchodného

zákonníka.

Zmyslom zastúpenia je umožniť, aby niekto iný (zástupca) mohol vykonávať právne

úkony za osobu (zastúpeného), ktorá s tým prejavila vôľu. Plná moc je osvedčením

o existencii a rozsahu zástupcovho oprávnenia voči tretím osobám. Procesnou plnou mocou

zástupca účastníka konania osvedčuje existenciu a rozsah zastúpenia, t.j. svoje oprávnenie

vystupovať v mene účastníka konania voči súdu, ďalším účastníkom konania i osobám

zúčastneným na konaní. Podľa procesného práva k plnej moci sa vyžaduje listina, ktorá

preukazuje zastúpenie. Listina (tzv. dôkazná listina) nemusí obsahovať zmluvu, ktorá bola

uzavretá medzi zastúpeným a zástupcom, ňou sa totiž preukazuje len zastúpenie. Dôkazná

listina musí vyhovovať len procesnému právu, nie však aj normám hmotného práva. Dôkaznú

listinu možno nahradiť tiež ústnym prehlásením plnej moci pred súdom, ktorú možno zistiť

zo zápisnice spísanej súdom. Vo všeobecnosti je požadovanou náležitosťou právneho úkonu

jeho forma. Forma prejavu právneho úkonu môže byť buď 1/ zákonná (obligatórne

vyplývajúca z právnej normy) alebo 2/ zmluvne dohodnutá. Písomná forma právneho úkonu

sa vyžaduje za tým účelom, aby sa obsah právneho úkonu stal prístupným a zrejmým tretím,

spravidla na právnom úkone nezúčastneným osobám (subjektom). Právna teória rozoznáva 1/

jednoduchú písomnú formu; vyžadujúcu písomnosť úkonu, ktorá spočívajúcu v tom, že obsah

právneho úkonu je uvedený v listine a obsahuje aj podpis, podpis právnickej osoby sa musí

vykonať spôsobom, ktorý je pre jej podpisovanie predpísaný spravidla právnym alebo

organizačným predpisom, 2/ formu úradného zápisu (napr. notárskeho zápisu, zápisu

súdneho). Pre úplnosť je vhodné poznamenať, že zákon v niektorých prípadoch ukladá

účastníkom, aby o právnom úkone spísali zápis bez toho, aby jeho vyhotovenie bolo

náležitosťou podmieňujúcou platnosť samotného úkonu.  

Podľa § 41 ods. 1 O.s.p. účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ

zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.

Podľa § 28 ods. 1 O.s.p. zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo

ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.

Ustanovenie § 41 ods. 1 O.s.p. vyjadruje zásadu bezformálnosti občianskeho súdneho

konania. Neformálnosť pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu zvýrazňuje úprava 5 M Cdo 10/2009

procesnoprávnych úkonov realizovaných účastníkmi konania, ktorým sa umožňuje robiť

procesné úkony akoukoľvek formou, pokiaľ pre niektoré úkony zákon nepredpisuje určitú

formu. Jednou zo základných zásad občianskeho súdneho konania je zásada ústnosti, podľa

ktorej styk súdu s účastníkmi konania (i opačne) a inými osobami, ktoré majú aktívnu účasť

na konaní sa realizuje ústne. Vo všeobecnosti úkony účastníkov konania v písomnej forme

môžu byť vykonané písomným podaním alebo ústne do zápisnice. Procesné úkony účastníkov

nemožno posudzovať podľa hmotnoprávnych kritérií, ktoré sú ustanovené hmotným právom,

najmä Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom, Zákonníkom práce a inými

zákonmi.

Občiansky súdny poriadok požaduje, aby plná moc bola udelená buď písomne alebo

ústne do zápisnice, pričom v oboch prípadoch ide o plnú moc, ktorú preukazuje listina (tiež

písomnosť). Z uvedeného vyplýva, že v konaní pred súdom sa nepripúšťa preukázanie plnej

moci inak ako dôkazom zachyteným v písomnej forme (teda listinou). Vyvstáva hypotetická

otázka, či zámerom procesnoprávnej úpravy bolo, aby plná moc mohla byť udelená aj ústnou

formou a jej udelenie sa preukazovalo listinou. Znenie ustanovenia § 28 ods. 1 O.s.p.

a praktické problémy s preukazovaním ústne udelenej plnej moci v konaní pred súdom

nasvedčujú opačnej argumentácii; procesná úprava prioritne počíta s plnou mocou udelenou

písomne a ďalej pripúšťa jej udelenie v osobitnej forme pred súdom do zápisnice (t.j. formou

úradného zápisu – ústne do zápisnice). Pritom je nutné dodať, že zápisnica zachytávajúca

podanie účastníka konania v ústnej forme je listinou nahrádzajúcou písomne podanie.

Z listiny (i zo zápisnice súdu) musia byť potom zrejmé podstatné náležitosti plnej moci,

predovšetkým sa musí spoľahlivo preukázať oprávnenie označeného zástupcu konať

za účastníka konania. Zmyslom (účelom) tohto procesného úkonu je preukázať súdu udelenie

plnej moci, teda kto, v akom rozsahu, komu udeľuje plnú moc a či plnú moc splnomocniteľ

prijíma. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd nemal pochybnosti o tom, že ustanovenie

§ 28 ods. 1 O.s.p. výslovne predpisuje, že ak má byť procesná plná moc účinná (poznámka:

platnosť z pohľadu hmotného práva nerozhoduje) voči súdu i ďalším subjektom zúčastneným

na konaní, musí mať písomnú formu. Plnomocenstvom udeleným pre konanie pred súdom

môže byť každá listina účastníkom vlastnoručne podpísaná, ak je z nej vidieť vôľu účastníka,

aby bol určitou osobou zastupovaný (R 56/69).

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca 1/ udelil všeobecnú (pre celé konanie) písomnú

plnú moc (z 4. januára 2007 – č.l. 8 spisu) advokátovi na zastupovanie v konaní, nešlo 5 M Cdo 10/2009

o prípad udelenia plnej moci „ústne   do zápisnice“. Z uvedeného niet pochýb, že plná moc

zo 4. januára 2007 (č.l. 8 spisu) bola udelená v písomnej forme (listinou). Za žalobcu 1/ ako

právnickú osobu (družstvo) koná štatutárny orgán, ktorým je predstavenstvo (§ 243 ods. 2

Obchodného zákonníka). Pre právne úkony, ktoré robí predstavenstvo družstva v predpísanej

písomnej forme sa vyžaduje podpis dvoch členov predstavenstva. Možno konštatovať,

že Občiansky súdny poriadok v § 28 ods. 1 trvá na tom, aby obsah plnej moci bol preukázaný

listinou; z uvedeného nemožno dedukovať iné, než to, že udelenie procesnej plnej moci

účastníkom konania musí mať písomnú formu. Ak sa žalobca 1/ rozhodol udeliť advokátovi

písomnú plnú moc (je nerozhodné, či by išlo o plnú moc udelenú „ústne do zápisnice“), táto

musí obsahovať tiež podpisy dvoch členov predstavenstva družstva, pretože takto uvedeným

spôsobom (i formou) možno súdu jednoznačne preukázať, že vôľou žalobcu 1/ je, aby ho

v konaní zastupoval advokát. Ak súdy oboch stupňov v prípade plnomocenstva podpísaného

iba jedným členom predstavenstva družstva (predsedom družstva) trvali na tom, aby bola

vôľa žalobcu 1/ na takomto právnom úkone (listine) doplnená o podpis ďalšieho člena

predstavenstva, ich postup bol v súlade s § 28 ods. 1 O.s.p. v spojení s §234 ods. 2 a 3

Obchodného zákonníka. Tu je potrebné dodať, že nedostatok plnej moci je odstrániteľným

nedostatkom procesnej podmienky konania (§ 103 O.s.p., § 104 O.s.p.).

Súd prvého stupňa v dostatočnej miere vysvetlil žalobcovi 1/ tiež spôsob doplnenia podania z 8. mája 2007 (č.l. 1 spisu); táto skutočnosť vyplýva z jeho uznesenia z 29. októbra

2007 č.k. 27 Ro 125/2007-46. Žalobca 1/ na výzvu súdu prvého stupňa ani neskôr v priebehu

odvolacieho konania nedoplnil podanie o podpisy osôb oprávnených v jeho mene konať,

t.j. podpismi dvoch členov predstavenstva družstva (žalobcu 1/). V prípade návrhu na začatie

konania (§ 79 O.s.p.) platí, že uvedené podanie môže účastník urobiť písomne, ústne

do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom

podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci

samej, ktoré bolo urobené telegraficky, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice

najneskôr do troch dní; podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní

predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada

(§ 42 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,

musí byť z podania zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 veta prvá O.s.p.). Ak súdy oboch

stupňov v prípade návrhu na začatie konania (žaloby) trvali na tom, aby takýto úkon

(pre ktorý procesné právo vyžaduje písomnú formu) obsahoval podpisy dvoch členov 5 M Cdo 10/2009

predstavenstva družstva (žalobcu 1/), ich postup bol v súlade s § 42 ods. 3 O.s.p. v spojení

s § 43 ods. 2 O.s.p. a § 234 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka. Návrh na začatie konania

žalobca 1/ podal v písomnej forme, preto obdobne (z hľadiska písomnej formy) ako pri

procesnej plnej moci, tento musí obsahovať podpisy dvoch členov predstavenstvadružstva.,

pretože takto uvedeným spôsobom (i formou) možno súdu jednoznačne preukázať vôľou

žalobcu 1/ domáhať sa súdnej ochrany – podaním žaloby na súd. Z uvedených dôvodov

vyplýva, že súdy oboch stupňov svojím postupom neodňali žalobcovi 1/ možnosť konať pred

súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že právne závery vyslovené

v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 84/01 (zošit 4/2003 ZSP),

na ktoré poukazuje mimoriadne dovolanie, sa na danú vec nevzťahujú, pretože upravujú

prípady právnych úkonov, pre ktoré z hľadiska ich platnosti (posudzovanej výlučne podľa

hmotného práva) právna úprava nepredpisuje obligatórne písomnú formu.  

2. So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1

druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom tzv. inou vadou konania, zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky aj

otázkou, či konanie v danej veci nie je postihnuté procesnou vadou takejto povahy. Inou

vadou konania (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní

a dôsledkom vecná nesprávnosť rozhodnutia.

V mimoriadnom dovolaní sa neuvádza, že konanie v danej veci má byť postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z obsahu spisu jej

existencia nevyplýva, preto ani dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. nie je

daný.

3. K námietke v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky, že rozhodnutie odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), je potrebné uviesť, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce 5 M Cdo 10/2009

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. K obsahu právnych námietok

uvedených v mimoriadnom dovolaní ohľadom formy procesného plnomocenstva dovolací súd

poukazuje na svoje vyššie uvedené závery pod bodom 1/ tohto odôvodnenia.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ súdy v rozhodnutiach vychádzali z toho, že podanie

žalobcu 1/ z 8. marca 2007 – žaloba nebola náležitým spôsobom doplnená aj napriek

konkrétnemu poučeniu, tieto spočívajú na správnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1

písm. c/ O.s.p.) a pretože neboli zistené vady, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté

rozhodnutia zrušiť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 237 O.s.p. a § 241 ods. 2 písm. b/

O.s.p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

Slovenskej republiky zamietol (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p.).  

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi 1/, ktorý úspech nemal (§ 142 ods. 1, § 148a ods. 2,

§ 224 ods. 1, § 243b ods. 4 a § 243i ods. 2 O.s.p.). Dovolací súd mu náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich náhradu v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. marca 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.   predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská