5MCdo/1/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Kerametal, akciová spoločnosť, Bratislava, so sídlom v Bratislave, Jašíkova 2, IČO: 00 000 671, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom v Bratislave, Šafárikovo nám. č. 2 proti povinnému Vojenskému opravárenskému podniku Trenčín, a.s., so sídlom v Trenčíne, Kasárenská 8, IČO: 36 350 583, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Danici Birošovej, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 46/276, IČO: 36 837 587, o vymoženie 1 991 635,13 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 49 Er 1583/2010, v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 15. júla 2011 sp.zn. 8 CoE 197/2010, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 15. júla 2011 sp.zn. 8 CoE 197/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Okresný súd Trenčín uznesením z 2. augusta 2010 č.k. 49 Er 1583/2010-39 povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 32 Cb 36/2009. Rozhodol tak bez návrhu s poukazom na ustanovenie § 56 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) po tom, čo zistil preskúmaním námietok povinného a príloh priložených k námietkam, že povinný podal dňa 9. septembra 2009 na Okresný súd Bratislava I návrh na zrušenie rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave zo 7. augusta 2009, č. Rsp V-6/2005, ktorý je exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci. Konštatoval, že nakoľko podaním návrhu na zrušenie rozsudku Rozhodcovského súdu sa začalo konanie, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, bolo s poukazom na ustanovenie § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu potrebné povoliť odklad exekúcie až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 32 Cb 36/2009. Poukázal tiež na skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Bratislava I 29. septembra 2009, č.k. 32 Cb 36/2009-33 bola odložená vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku až do právoplatného skončenia uvedeného konania, proti ktorému však oprávnený podal odvolanie a odvolacie konanie je vedené na Krajskom súdev Bratislave pod sp.zn. 1 Cob 364/2009.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie oprávneného uznesením z 15. júla 2011 sp.zn. 8 CoE 197/2010 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil (§ 221 ods. 1 písm. i/O.s.p.). Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že nie sú tu splnené zákonom stanovené predpoklady pre povolenie odkladu exekúcie. Za situácie, keď Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozhodnutím z 21. júna 2010 sp.zn. 1 Cob 364/2009 zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 29. septembra 2009 č.k. 32 Cb 36/2009-33 tak, že návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave zo 7. augusta 2009 č. Rsp V- 6/2005 zamietol, absentuje právny základ na povolenie odkladu exekúcie, ktorým je odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Samotná skutočnosť, že sa vedie konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je v predmetnej veci podkladom pre exekúciu, nemá sama o sebe žiaden vplyv na jeho vykonateľnosť a okrem tej skutočnosti z obsahu spisu nevyplývajú žiadne iné relevantné dôvody, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že možno očakávať zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Zdôraznil, že sám povinný pri svojej argumentácii o očakávaní zastavenia exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku v podaných námietkach poukazoval len na povolenie odkladu vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý dôvod, ako vyplýva z vyššie uvedeného, vzhľadom na zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, nie je daný.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky vyhovel podnetu povinného a mimoriadnym dovolaním napadol uvedené uznesenie krajského súdu. Podľa jeho názoru bol týmto rozhodnutím porušený zákon, a preto navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie. Poukázal na to, že zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku sa končí úvodná časť reštrukturalizačného konania, procesne nazývaná reštrukturalizácia. Týmto momentom nastávajú aj niektoré ďalšie účinky reštrukturalizačného konania, ktoré sú spojené s povolením reštrukturalizácie. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú momentom, keď došlo k zverejneniu uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku. Za deň zverejnenia uznesenia sa potom považuje deň nasledujúci po dni, keď k zverejneniu uznesenia skutočne došlo (§ 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). V dôsledku povolenia reštrukturalizácie pristupuje k účinkom spojeným so začatím reštrukturalizačného konania ďalší účinok spočívajúci v tom, že exekučné konania prerušené v dôsledku začatia reštrukturalizačného konania sa zo zákona zastavujú. Ide o exekučné konania, ktoré sa viedli pred začatím reštrukturalizačného konania proti dlžníkovmu majetku pre pohľadávky, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou. Tieto pohľadávky sa riešia v pláne a nie je možné ohľadom nich viesť exekučné konania a tým dosiahnuť individuálne uspokojenie mimo plán, čo by bolo v zrejmom rozpore so zákazom zvýhodňovať niektorých veriteľov. Z ustanovení § 196, § 114 ods. 1 písm. b/, § 118 ods. 1, § 118 ods. 3 ZKR, ako aj z pripojených uznesení okresného súdu, nakoľko bola vymáhaná pohľadávka prihlásená do reštrukturalizačného konania vyplýva, že dňom 21. augusta 2010 bolo z dôvodu začatia reštrukturalizačného konania exekučné konanie voči povinnému vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 49 Er 1583/2010 prerušené a následne 9. septembra 2010 zastavené. K zastaveniu došlo ex lege bez potreby vydania uznesenia o zastavení konania. Účinky povolenia reštrukturalizácie nastali dňom 9. septembra 2010, t.j. deň po zverejnení rozhodnutia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 15. júla 2011 sp.zn. 8 CoE 197/2010, ktorým bolo uznesenie Okresného súdu Trenčín z 2. augusta 2010 č.k. 49 Er 1583/2010-39 bolo vydané v konaní, ktoré bolo toho času zo zákona zastavené. Tým, že krajský súd porušil procesné ustanovenia upravujúce postup súdu v občianskom konaní a procesné ustanovenia upravujúce postup súdu v konaní o konkurze a reštrukturalizácii, a rozhodoval v exekučnom konaní, ktoré bolo zo zákona zastavené, zaťažil tým konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Oprávnený, povinný a ani súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ l0a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. vspojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora bolo podané dôvodne.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. možno mimoriadnym dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iných procesných vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada najvyšší súd nielen v konaní o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené.

Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Žiadna takáto vada konania nebola dovolacím súdom zistená a mimoriadnym dovolateľom ani namietaná.

Inou vadou konania (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej príčinou je porušenie ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom vecná nesprávnosť rozhodnutia. Podľa názoru generálneho prokurátora tým, že krajský súd porušil procesné ustanovenia upravujúce postup súdu v občianskom konaní a procesné ustanovenia upravujúce postup súdu v konaní o konkurze a reštrukturalizácii, a rozhodol v exekučnom konaní, ktoré bolo zo zákona zastavené, zaťažil tým konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Aj keď mimoriadny dovolateľ ako dôvod dovolania uvádza ustanovenie § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie) spočívajúce v tom, že odvolací súd vydal rozhodnutie v exekučnom konaní, ktoré bolo v čase vydania rozhodnutia zo zákona zastavené, jedná sa o dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 114 ods. 1 písm. b/ zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú.

Podľa § 118 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.

Podľa § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b/ zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.

Za právnu úpravu, z ktorej vyplýva zastavenie exekúcie zo zákona treba považovať právnu úpravu v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Povolením reštrukturalizácie na majetok dlžníka (povinného) podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zastavujú tie exekučné konania na majetok povinného, v ktorých sa vymáha pohľadávka, ktorú je potrebné v reštrukturalizácii uplatniť prihláškou (§ 118 ods. 3). Zastavenie exekučného konania (exekúcie) nastáva povolením reštrukturalizácie bez toho, aby exekučný súd vydával osobitné uznesenie o zastavení exekúcie. Účinky povolenia reštrukturalizácie nastávajú zverejnením uznesenia súdu v Obchodnom vestníku, pričom sa za zverejnenie v právnom zmysle považuje až deň nasledujúci po faktickom zverejnení (§ 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z.). Zastavenie exekúcie teda nastáva deň nasledujúci po zverejnení uznesenia reštrukturalizačného súdu v Obchodnom vestníku.

Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnom exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie žiadal oprávnený o vykonanie exekúcie proti povinnému, na vymoženie sumy 1 991 635,13 € s príslušenstvom. Ako vykonateľný exekučný titul oprávnený predložil právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave zo 7. augusta 2009 č. Rsp V-6/2008, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 1 991 635,13 € s príslušenstvom. Okresný súd Trenčín poverením z 29. júna 2010 číslo: 5309 076828* sp.zn. 49 Er 1583/2010 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku Mgr. Marcelu Zummerovú.

Uznesením z 2. augusta 2010 č.k. 49 Er 1583/2010- 39 Okresný súd Trenčín povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 32 Cb 36/2009.

Okresný súd Trenčín uznesením zo 16. augusta 2010 č.k. 29 R 4/2010-1151, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. augusta 2010, začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi Vojenskému opravárenskému podniku Trenčín, a.s., so sídlom v Trenčíne, Kasárenská 8, IČO: 36 350 583.

Uznesením Okresného súdu Trenčín z 31. augusta 2010 č.k. 29 R 4/2010-1156, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9. septembra 2010 súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka Vojenského opravárenského podniku Trenčín, so sídlom v Trenčíne, Kasárenská 8, IČO: 36 350 583 a ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku, ročník XVIII, č. 173B/2010, dňa 8. septembra 2010.

Oprávnený Kerametal, akciová spoločnosť, Bratislava si pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 49 Er 1583/2010 prihlásil do reštrukturalizácie prihláškou zo 4. októbra 2010.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oprávneného uznesením z 15. júla 2011 sp.zn. 8 CoE 197/2010 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p.

S dôvodom vytýkaným napadnutému rozhodnutiu generálneho prokurátora treba súhlasiť, pretože odvolací súd nevenoval pozornosť tomu, že v čase jeho rozhodovania o odvolaní oprávneného, bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi (povinnému) a následne povolená jeho reštrukturalizácia.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že v danom prípade sa exekučnékonanie viedlo pred začatím reštrukturalizačného konania, vymáhaná pohľadávka bola prihlásená do reštrukturalizácie, dňom 21. augusta 2010 z dôvodu začatia reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi (povinnému) bolo exekučné konanie prerušené a následne dňa 9. septembra 2010 bolo exekučné konanie zastavené. V dôsledku povolenia reštrukturalizácie pristupuje k účinkom spojeným so začatím reštrukturalizačného konania ďalší účinok spočívajúci v tom, že exekučné konania prerušené v dôsledku začatia reštrukturalizačného konania (§ 114 ods. 1 písm. b/ zákona č. 7/2005 Z.z.) sa zo zákona zastavujú (§ 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z.). Povolením reštrukturalizácie na majetok dlžníka (povinného) podľa zákona č. 7/2005 Z.z. sa zastavujú tie exekučné konania na majetok povinného, v ktorých sa vymáha pohľadávka, ktorú je potrebné v reštrukturalizácii uplatniť prihláškou. Pokiaľ odvolací súd za danej situácie zrušil uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré bolo v čase jeho rozhodovania zo zákona zastavené, jeho rozhodnutie nemožno považovať za vecne správne.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 2 O.s.p.).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.