5 ECdo 56/2015

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky   5 CoE 32/2015

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová č. 4, proti   povinnej G. T., bývajúcej v M., zastúpená advokátskou kanceláriou KOTRUSZ-BENČÍK, s.r.o., so sídlom v Nitre, Štefánikova 57, IČO: 47 237 252, o vymoženie 1.240,25 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 15Er/525/2010, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre   z 31. marca 2014 sp.zn. 5CoE/76/2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie o d m i e t a.

Oprávnená je povinná nahradiť povinnej trovy odvolacieho a dovolacieho konania v sume 77,48 € k rukám jej právneho zástupcu - advokátskej kancelárie KOTRUSZ-BENČÍK, s.r.o., so sídlom v Nitre, Štefánikova 57, do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra uznesením zo 17. septembra 2013 č.k. 15Er/525/2010-33 exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku bližšie označeného v odôvodnení jeho uznesenia vyhlásil za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) a zastavil ju. Konštatoval, že v danom prípade bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu. V nej dojednaná rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi nanútená, neprimerane zvýhodnila dodávateľa a povinného zbavila reálnej možnosti ochrany jeho práv pred všeobecným súdom. Predmetná doložka bola neprijateľná a v dôsledku toho neplatná (§ 53 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka). Neplatnou rozhodcovskou doložkou nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporu medzi oprávnenou a povinnou, preto rozhodcovský rozsudok nebol vykonateľným exekučným titulom. Toto uznesenie napadla oprávnená odvolaním.

Krajský súd v Nitre uznesením z 31. marca 2014 sp.zn. 5CoE/76/2014 napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za správne a dostatočne odôvodnené, doplnil, že 5 CoE 32/2015

súd prvého stupňa bol v danom prípade povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či je exekúcia vedená na základe vykonateľného exekučného titulu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bola v preskúmavanej veci uzatvorená spotrebiteľská zmluva obsahujúca neprijateľnú (neplatnú) podmienku. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať spor účastníkov konania, preto rozhodcovský rozsudok nebol vykonateľným exekučným titulom. Návrh oprávnenej na prerušenie konania (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) zamietol ako nedôvodný.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená odvolaním. To isté uznesenie napadla aj dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237   písm. d/ O.s.p.), 3. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. e/ O.s.p.), 4. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 5. sa v konaní dopustili inej vady majúcej   za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie založili   na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s §243c O.s.p. a Súdnemu dvoru predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.

Povinná sa k podanému odvolaniu vyjadrila a žiadala odvolacie konanie zastaviť podľa § 104 ods.1 O.s.p., pretože nie je daná funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na rozhodnutie o tomto opravnom prostriedku. Krajský súd o návrhu na prerušenie konania nerozhodoval ako súd prvého stupňa, ale ako odvolací súd a proti jeho rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Dovolanie oprávnenej žiadala odmietnuť podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods.1 písm. c/ O.s.p. Odkázala na obsah svojich predchádzajúcich vyjadrení a poukázala tiež na uznesenie najvyššieho súdu z 26.júna 2013 sp.zn. 5 Cdo 62/2013 a na niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu. Súčasne si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania i dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade   s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a   ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde   pod sp.zn. 3 ECdo 105/2014, 3 CoE 61/2014, 3 ECdo 235/2014, 3 CoE 142/2014, 3 ECdo 195/2014, 3 CoE 116/2014, 3 ECdo 188/2013, 3 CoE 82/2013, 3 ECdo 228/2013,   3 CoE 80/2013, 3 ECdo 238/2013, 3 CoE 109/2013, 3 ECdo 173/2013, 3 CoE 39/2013,   3 ECdo 167/2013,   4 Cdo 34/2013, 2 ECdo 148/2013, 4 Cdo 56/2013, 5 ECdo 210/2013,   5 CoE 32/2015

5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013, 6 CoE 85/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014,   8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa odvolacie konanie muselo zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnej trovy odvolacieho konania (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.). V dovolacom konaní úspešnej oprávnenej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala   (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd preto zaviazal oprávnenú zaplatiť povinnej (do rúk jej právneho zástupcu – § 149 ods. 1 O.s.p.) trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 38,74 eur, ktorú si právny zástupca uplatnil za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu oprávnenej z 23. septembra 2014 (podľa § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 13a ods. 2 písm. c/ a podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) a súčasne aj trovy dovolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 38,74 eur, ktorú uplatnil právny zástupca a to za jeden úkon právnej pomoci, vyjadrenie k dovolaniu oprávnenej z 31. októbra 2014 (podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ a podľa § 16 ods. 3   vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov),   celkovo spolu 77,48 eur, do troch dní. Za úkon prevzatie a príprava veci dovolací súd náhradu trov nepriznal, pretože právny zástupca zastupoval povinnú aj v základnom konaní.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. februára 2016  

  JUDr. Marián Sluk, PhD., v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová