5 ECdo 31/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná a.s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO : 35 776 005, proti povinnému Ing. L. B., bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD.,advokátom so sídlom v Košiciach, Južná trieda 28, o vymoženie 318,89 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 35Er 3183/2011, o dovolaní
povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 27. marca 2013 sp.zn. 13CoE
168/2012, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie povinného o d m i e t a.
Oprávnenému nepriznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II (ďalej len „exekučný súd“) uznesením z 30. mája 2012
č.k. 35Er 3183/2011-32 zamietol námietky povinného proti exekúcii vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom pod sp.zn. EX 1999/2011. Súd pri posudzovaní
námietok povinného vychádzal z ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej iba „exekučný poriadok“), pričom konštatoval, že skutočnosti uvádzané povinným
v námietkach proti exekúcii sú vo svojej podstate obranou proti rozhodnutiu vydanému
v konaní o veci samej. Exekučný súd nemôže preskúmať postupy ani rozhodnutia tých
subjektov, na podklade ktorých sa vedie exekučné konanie a nahrádzať tak konanie
o riadnych či mimoriadnych opravných prostriedkoch. Z tohto dôvodu námietky povinného
nepredstavujú také okolnosti, ktoré by v danom okamihu spôsobovali zánik exekučného titulu
či zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti a preto námietky
povinného zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie povinný. Formátované: Podľa okraja
2 5 ECdo 31/2015
Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 27. marca 2013 sp.zn.
13CoE 168/2012 odvolanie povinného odmietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, nakoľko podľa
ustanovenia § 50 ods. 4 Exekučného poriadku je odvolanie prípustné len proti rozhodnutiu,
ktorým sa námietkam vyhovelo. V predmetnej veci nejde o takéto rozhodnutie, a preto bolo
odvolanie proti napadnutému uzneseniu potrebné odmietnuť ako neprípustné.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu povinný podal dovolanie. Žiadal exekúciu
zastaviť a znova posúdiť oprávnenosť návrhu na vykonanie exekúcie, pretože proti výkazu
nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., podal ústne v lehote námietky, v ktorých
vysvetlil chyby a neoprávnenosť výkazu nedoplatkov na zdravotnom poistení. Uviedol, že
jeho námietky nesmerujú proti vykonaniu exekúcie ani nenapádajú exekučný titul, ale sú
namierené proti oprávnenosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., na podanie návrhu na
vykonanie exekúcie ako takej. Namietal, že o jeho odvolaní bolo rozhodnuté bez nariadenia
pojednávania a v jeho neprítomnosti.
Oprávnený vo vyjadrení k dovolaniu povinného uviedol, že sa stotožňuje
s rozhodnutiami súdov nižších stupňov, ktorými boli námietky povinného proti exekúcii
zamietnuté a trvá na svojich doterajších vyjadreniach.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka
dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení
pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1
O.s.p.), zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V danej exekučnej veci smeruje dovolanie povinného proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia. Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je prípustné
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého
stupňa b/ odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
3 5 ECdo 31/2015
spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/. Podľa § 239
ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
V prejednávanej veci uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odmietol odvolanie
povinného, nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie podľa § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. preto prípustné nie je.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p., zaoberal
sa dovolací súd aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písm. a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka a riadneho zastúpenia účastníka
bez procesnej spôsobilosti, prekážku právoplatne rozhodnutej veci alebo už prv začatého
konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad
odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolací súd ale nezistil, že by konanie odvolacieho
súdu bolo takými vadami postihnuté.
Vzhľadom k tomu, že podľa ustálenej judikatúry súdov k odňatiu možnosti konať pred
súdom, ako vade zakladajúcej prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., môže
dôjsť aj vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie z dôvodu, že nie je prípustné (§ 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p.), hoci pre tento záver neboli splnené zákonné podmienky, zaoberal sa dovolací
súd aj otázkou, či bolo rozhodnutie odvolacieho súdu z tohto pohľadu správne a či
odmietnutím odvolania podaného povinným nedošlo k odňatiu jeho možnosti konať pred
4 5 ECdo 31/2015
súdom.
Podľa § 201, veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zásadne platí, že každé rozhodnutie súdu
prvého stupňa možno napadnúť odvolaním za predpokladu, že v konkrétnej veci zákon
podanie odvolania nevylučuje.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom
konaní podľa osobitného zákona 31), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti
uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. V poznámke
31) je uvedený zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
V prípade rozhodnutia vydaného v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku
teda zásadne proti uzneseniu vydanému v tomto konaní odvolanie nie je prípustné. Takéto
uznesenie súdu prvého stupňa možno odvolaním napadnúť len vtedy, ak je v Exekučnom
poriadku výslovne ustanovené, že sa odvolanie proti nemu pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolanie povinného smerovalo proti uzneseniu exekučného
súdu, ktorým zamietol námietky povinného proti exekúcii. Exekučný poriadok ale nemá
ustanovenie, v ktorom by sa výslovne uvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto
rozhodnutiu exekučného súdu. Ustanovenie § 50 ods. 4 Exekučného poriadku stanovuje
prípustnosť dovolania len proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, o ktorý prípad
v danej veci nejde. Záver odvolacieho súdu o existencii zákonného dôvodu, pre ktorý nebolo
možné pristúpiť k vecnému preskúmaniu odvolania podaného povinným, ale ho treba podľa
§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietnuť, je preto správny. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací
súd odmietnutím odvolania povinnému neodňal možnosť konať pred súdom.
Povinný v dovolaní výslovne namietal, že odvolací súd o jeho odvolaní rozhodol bez
nariadenia pojednávania a v jeho neprítomnosti.
5 5 ECdo 31/2015
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej
nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia
pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c/ ide o konanie vo veciach
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj
bez nariadenia odvolacieho pojednávania.
V prejednávanej veci odvolací súd nebol povinný nariadiť pojednávanie, pretože
nepristúpil k vecnému prejednaniu odvolania proti rozhodnutiu exekučného súdu, ale
odvolanie odmietol v zmysle § 218 ods.1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné t.j.
smerujúce proti takému rozhodnutiu exekučného súdu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné. V zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. na prejednanie odvolania, ktoré sa odmieta podľa
§ 218 O.s.p., odvolací súd nemusí nariaďovať pojednávanie (R 78/1999, ÚS SR 74/2000).
Ak preto v prejednávanej veci odvolací súd rozhodol o odvolaní povinného
bez nariadenia pojednávania, postupoval v súlade so zákonom.
Pokiaľ ide o ostatné námietky povinného, ktorými napádal oprávnenosť vymáhanej
pohľadávky a návrhu na vykonanie exekúcie, to všetko sú otázky vzťahujúce sa k právnemu
posúdeniu veci. Nesprávne právne posúdenie je síce relevantný dovolací dôvod, ktorý sa však
môže uplatniť až v takom prípade, ak by bolo dovolanie z iného dôvodu v zmysle § 237 alebo
§ 239 O.s.p. procesne prípustné (viď R 54/2012 a tiež niektoré ďalšie rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozhodnutie z 29. júna 2010 sp.zn.
1 Cdo 62/2010, z 29. novembra 2010 sp.zn. 2 Cdo 97/2010, z 9. júna 2011 sp.zn.
3 Cdo 53/2011, z 24. mája 2011 sp.zn. 4 Cdo 68/2011, z 23. júna 2011 sp.zn.
6 Cdo 41/2011). V prejednávanej veci však o takýto prípad nešlo. Navyše sa tieto námietky
netýkajú rozhodnutia odvolacieho súdu a jeho odôvodnenia, ale samotného exekučného titulu,
preto ich povinný mohol uplatniť len v rámci opravných prostriedkov prípustných proti
tomuto rozhodnutiu.
Vzhľadom na to, že dovolanie povinného proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je
podľa § 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd
6 5 ECdo 31/2015
Slovenskej republiky jeho dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p. ako neprípustné odmietol.
V dovolacom konaní úspešnému oprávnenému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti povinnému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224
ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však oprávnenému nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie tejto povinnosti (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. januára 2016
JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová