5 ECdo 259/2014

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky   5 CoE 140/2014

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti povinnej I. B., bývajúcej vo Z., o vymoženie 637,98 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 11 Er 475/2004, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. februára 2014 sp.zn. 3 CoE 130/2013, takto r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen uznesením z 30. októbra 2012 č.k. 11 Er 475/2004-20 zastavil exekúciu vedenú na základe notárskej zápisnice, ktorú bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia (ďalej len „notárska zápisnica“) podľa § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok). V odôvodnení uviedol, že notárska zápisnica bola spísaná na základe dohody o splnomocnení, ktorá však pre rozpor s ustanovením § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd tiež poukázal na rozpor záujmov povinnej a splnomocneného zástupcu (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Na základe tohto neplatného úkonu nemohlo dôjsť Mgr. Kušnírom k uznaniu právneho záväzku, a ani k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá mala byť exekučným 5 CoE 140/2014 titulom. Uzavrel, že notárska zápisnica nebola spôsobilým exekučným titulom, a preto exekúciu zastavil.  

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 5. februára 2014 sp.zn. 3 CoE 130/2013 návrhy oprávnenej na prerušenie konania zamietol a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a s jeho záverom, že predložená notárska zápisnica nebola spôsobilým exekučným titulom. Uviedol, že exekučný súd je povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či je exekúcia vedená na základe vykonateľného exekučného titulu. Zhodne so súdom prvého stupňa mal zato, že udelené plnomocenstvo nemalo náležitosti v zmysle ustanovenia § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka a bolo neplatné aj pre jeho rozpor s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že Mgr. Tomáš Kušnír konal pri spisovaní notárskej zápisnice na základe neplatnej dohody o zastúpení (§ 22 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka), treba mať za to, že súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nebol daný. Návrhy na prerušenie konania (§ 109 ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p.) zamietol s odôvodnením, že sú neopodstatnené.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená odvolaním. To isté uznesenie napadla aj dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237   písm. d/ O.s.p.), 3. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 4. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie,   5. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2   písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1   písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť ňou špecifikované prejudiciálne otázky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade   s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a   ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

5 CoE 140/2014 V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde   pod sp.zn. 3 ECdo 12/2014, 3 CoE 6/2014, 3 ECdo 305/2013, 3 CoE 118/2013, 3 ECdo 223/2013, 3 CoE 92/2013, 3 ECdo 164/2013, 3 CoE 30/2013, 3 ECdo 168/2013,   3 CoE 33/2013, 1 ECdo 38/2014, 1 ECdo 61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2 ECdo 302/2013,   2 CoE 110/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013,   5 ECdo 100/2013, 7 ECdo 314/2013, 7 CoE 117/2013, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b   ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 2. júla 2015

  JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová