5 ECdo 247/2014

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky   5 CoE 134/2014

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti povinnej I. H., naposledy bývajúcej v P., t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom Mestom Podolínec, o vymoženie 661,20 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp.zn. 2 Er 259/2006, o odvolaní   a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 17. júla 2014 sp.zn. 2 CoE 69/2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením z 23. marca 2013 č.k. 2Er 259/2006-31 exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku bližšie špecifikovaného v odôvodnení uznesenia vyhlásil za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,Exekučný poriadok,,) a zastavil ju podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Konštatoval, že v danom prípade rozhodcovská doložka nebola dojednaná v súlade so zákonom, nebolo osobitne dojednaná a podpísaná, pričom z nej nie je zrejmé, či povinná bola oboznámená s jej existenciou a dôsledkami. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 10. mája 2011 sp.zn. 12CoE 11/2011 uviedol, že rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená písomne, pretože k zachovaniu písomnej formy nepostačuje odkaz na všeobecné prehlásenie dlžníka, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Z týchto dôvodov považoval rozhodcovskú zmluvu za neplatnú. Neplatná 5 CoE 134/2014 rozhodcovská doložka nemohla založiť oprávnenie rozhodcovského súdu vo veci konať, preto rozsudok ním vydaný nebol vykonateľným exekučným titulom. Toto uznesenie napadla oprávnená odvolaním.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove uznesením zo 17. júla 2014 sp.zn.   2 CoE 69/2014 návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. K návrhu na prerušenie konania (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) uviedol, že je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C-243/08). Konštatoval, že v danom prípade bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak nedošlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Doplnil, že exekučný súd je oprávnený posúdiť otázku existencie právomoci rozhodcovského súdu samostatne. Zdôraznil, že dojednaný úrok z omeškania odporoval nielen dobrým mravom, ale aj zásadám poctivého obchodného styku.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená odvolaním. To isté uznesenie napadla aj dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237   písm. d/ O.s.p.), 3. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. e/ O.s.p.), 4. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 5. sa v konaní dopustili inej vady majúcej   za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie založili   na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s §243c O.s.p. a Súdnemu dvoru predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade   s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a   ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

5 CoE 134/2014

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde   pod sp.zn. 3 ECdo 105/2014, 3 CoE 61/2014, 3 ECdo 235/2014, 3 CoE 142/2014, 3 ECdo 195/2014, 3 CoE 116/2014, 3 ECdo 188/2013, 3 CoE 82/2013, 3 ECdo 228/2013,   3 CoE 80/2013, 3 ECdo 238/2013, 3 CoE 109/2013, 3 ECdo 173/2013, 3 CoE 39/2013,   3 ECdo 167/2013,   4 Cdo 34/2013, 2 ECdo 148/2013, 4 Cdo 56/2013, 5 ECdo 210/2013,   5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013, 6 CoE 85/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014,   8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b   ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 2. júla 2015

JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová