5 ECdo 197/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5 CoE 99/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti povinnej E. Č., naposledy bývajúcej v S., t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou J. Ch.,
zamestnankyňou Okresného súdu Senica, o vymoženie 249,45 € s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Senica
pod sp.zn. 3 Er 288/2009, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu
v Trnave z 31. mája 2013 sp.zn. 11 CoE 101/2013, takto
r o z h o d o l :
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Senica (ďalej len „exekučný súd“) uznesením zo 4. septembra 2012 č.k.
3 Er 288/2009-14 exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku bližšie označeného
v odôvodnení jeho uznesenia zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45
ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Oprávnenej uložil povinnosť
zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 40 € do troch dní
od právoplatnosti tohto uznesenia. Po preskúmaní spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi konania a zmluvných podmienok úveru konštatoval, že tieto obsahujú
rozhodcovskú doložku, ktorá je neprijateľnou a neplatnou zmluvnou podmienkou podľa § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že neplatná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým
mravom a aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Dospel 5 CoE 99/2014
k názoru, že ňou nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci,
preto rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul.
Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 31. mája 2013 sp.zn.
11 CoE 101/2013 uvedené rozhodnutie exekučného súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil a návrh
oprávnenej na prerušenie konania zamietol, nakoľko podľa jeho názoru neboli splnené
dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. Povinnej náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená odvolaním. To isté uznesenie
napadla aj dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“
(§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237
písm. d/ O.s.p.), 3. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
(§241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. e/ O.s.p.), 4. oprávnenej odňali možnosť
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 5. sa v konaní dopustili inej vady majúcej
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne
zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie založili
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia
súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň
žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s §243c O.s.p.
a Súdnemu dvoru predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom
dovolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp.zn. 3 ECdo 105/2014, 3 CoE 61/2014, 3 ECdo 235/2014, 3 CoE 142/2014,
3 ECdo 195/2014, 3 CoE 116/2014, 3 ECdo 188/2013, 3 CoE 82/2013, 3 ECdo 228/2013, 5 CoE 99/2014
3 CoE 80/2013, 3 ECdo 238/2013, 3 CoE 109/2013, 3 ECdo 173/2013, 3 CoE 39/2013,
3 ECdo 167/2013, 4 Cdo 34/2013, 2 ECdo 148/2013, 4 Cdo 56/2013, 5 ECdo 210/2013,
5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013, 6 CoE 85/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014,
8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli
vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj
k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom
rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody
neuvádza.
O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. januára 2015
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová