5ECdo/19/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej ŠK - PEXIM, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Fejova 3, IČO: 36 169 579, zastúpenej JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Nerudova 6, proti povinným 1/ F. X., bývajúcemu v Z., 2/ H. W. bývajúcemu v D., 3/ X. X. bývajúcej v Z., povinní 1/-3/ zastúpení JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom so sídlom v Košiciach, Szakkayho 1, o vymoženie 365 133,10 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 48Er/1935/2016, o dovolaní povinných 1/ až 3/ proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 29. júna 2017 sp.zn. 7CoE/86/2017, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Oprávnená má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice II uznesením z 3. októbra 2016, č.k. 48Er/1935/2016-37 zamietol návrh povinných 1/ až 3/ (ďalej len „povinní“) na odklad exekúcie a na zastavenie exekúcie vedenej v tom čase súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým so sídlom v Košiciach pod sp.zn. EX 772/16 na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice č. N 98/2007, Nz 38726/2007, spísanej 28. septembra 2007 F., notárkou so sídlom notárskeho úradu v Z., súčasťou ktorej bola Zmluva o poskytnutí pôžičky oprávnenou (veriteľom) spoločnosti UNIBETON, s.r.o. (dlžníkovi) zo dňa 28. septembra 2007, pričom povinní podľa zmluvy ručili oprávnenej za vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 29. júna 2017, sp.zn. 7CoE/86/2017 na odvolanie povinných potvrdil podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ako vecne správne odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu povinných na zastavenie exekúcie; odvolanie povinných proti výroku o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol a „účastníkom náhradu trovodvolacieho konania nepriznal“. V odôvodnení predmetného uznesenia odvolací súd uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že oprávnenej ako veriteľovi nič nebráni, aby sa domáhala uspokojenia svojej pohľadávky voči povinným 1/ až 3/ ako ručiteľom dlžníka, a to aj napriek tomu, že oprávnená si svoju pohľadávku voči dlžníkovi „v reštrukturalizácii“ neprihlásila. Potvrdením reštrukturalizačného plánu sa totiž nevymáhateľnou stala len pohľadávka voči dlžníkovi (spoločnosti UNIBETON, s.r.o.), nie však voči jeho ručiteľom, t.j. povinným. Na uvedenom závere nič nemení ani akcesorická povaha ručenia vo vzťahu k hlavnému záväzku, na ktorú poukazovali povinní v odvolaní, preto túto odvolaciu námietku povinných rovnako ako všetky ostatné posúdil odvolací súd ako neopodstatnenú a uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu povinných na zastavenie exekúcie tak, ako bolo vyššie uvedené potvrdil; proti výroku o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie odvolanie ako neprípustné odmietol.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali povinní dňa 29. septembra 2017 dovolanie. Prípustnosť dovolania odôvodnili tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP). Touto otázkou je otázka súvisiaca s neprihlásením pohľadávky oprávnenej voči dlžníkovi v reštrukturalizácii dlžníka a z toho vyvodený právny záver odvolacieho súdu o nevymáhateľnosti tejto pohľadávky voči dlžníkovi a zároveň o jej vymáhateľnosti voči ručiteľom dlžníka - povinným. Žiadali, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, že exekučné konanie zastaví.

4. Oprávnená vo vyjadrení k dovolaniu povinných navrhla, aby dovolací súd dovolanie ako nedôvodné zamietol a uložil im povinnosť nahradiť jej trovy dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 ods. 1 CSP), na to oprávnenými subjektami (§ 424 CSP),v neprospech ktorých bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpenými v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie povinných je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).

6. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 2/2017 Z.z. nadobudlo dňa 1. apríla 2017 účinnosť ustanovenie § 202 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého dovolanie, ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné. V predmetnej veci bolo dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vydané 29. júna 2017 a dovolacie konanie bolo začaté podaním dovolania, teda za účinnosti novej právnej úpravy, ktorá prípustnosť dovolania v exekučnom konaní celkom vylúčila.

8. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie povinných ako neprípustné podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP odmietol.

9. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP).

10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.