5 ECdo 188/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5 CoE 93/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti povinnej M. B., bývajúcej v L., o vymoženie 299,41 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 3 Er 99/2006, o odvolaní a dovolaní oprávnenej
proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 20. marca 2013 sp.zn. 21 CoE 9/2013,
takto
r o z h o d o l :
Konanie o odvolaní z a s t a v u j e.
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „exekučný súd“) uznesením z 28. júna
2012 č.k. 3 Er 99/2006 -20 exekúciu vedenú na základe notárskej zápisnice, ktorú bližšie
špecifikoval v odôvodnení uznesenia (ďalej len „notárska zápisnica“) vyhlásil za neprípustnú
a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Súdnemu exekútorovi
ani oprávnenej náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení uviedol, že súhlas
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice udelil za povinnú splnomocnený zástupca, ktorého
záujmy sú v rozpore so záujmami povinnej (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Konštatoval, že úkon urobený takýmto „zástupcom“ je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
(absolútne) neplatný. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že zastavenie exekúcie
odôvodňuje skutočnosť, že notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul v zmysle
§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku.
5 CoE 93/2014
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) uznesením
z 20. marca 2013 sp.zn. 21 CoE 9/2013 napadnuté rozhodnutie exekučného súdu potvrdil
podľa § 219 O.s.p. a návrhy oprávnenej na prerušenie konania z 30. júla 2012 a 24. augusta
2012 zamietol, nakoľko podľa jeho názoru neboli splnené dôvody na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania
nepiznal.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená odvolaním. To isté uznesenie
napadla aj dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“
(§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237
písm. d/ O.s.p.), 3. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 4. sa
v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie,
5. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1
písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť ňou špecifikované prejudiciálne
otázky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 3 ECdo 12/2014, 3 CoE 6/2014, 3 ECdo 305/2013, 3 CoE 118/2013,
3 ECdo 223/2013, 3 CoE 92/2013, 3 ECdo 164/2013, 3 CoE 30/2013, 3 ECdo 168/2013,
3 CoE 33/2013, 1 ECdo 38/2014, 1 ECdo 61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2 ECdo 302/2013,
2 CoE 110/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013,
5 ECdo 100/2013, 7 ECdo 314/2013, 7 CoE 117/2013, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak
vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho 5 CoE 93/2014
konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.
V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. januára 2015
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová