Najvyšší súd

5 ECdo 15/2013

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnených 1/ PhDr. J. D., bývajúceho v T., 2/ PharmDr. M. J., bývajúcej v T., proti povinnému M. P., bývajúcemu v B., o vymoženie 1 194,98 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 3 Er 1029/2005, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. júla 2010 sp.zn. 18 CoE 686/2009, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Oprávneným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 28. júla 2009, č.k. 3 Er 1029/2005-118 nevyhovel návrhu povinného o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu v konaní. Rozhodol tak s odôvodnením, že vo veci nie sú splnené predpoklady pre oslobodenie povinného od súdnych poplatkov, keď konštatoval, že sa jedná o bezúspešné bránenie práva povinným. Krajský súd v Bratislave na odvolanie povinného uznesením z   30. júla 2010 sp.zn. 18 CoE 686/2009 uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3 Er 1029/2005-118 zo dňa 28. júla 2009 potvrdil ako vecne správne. V plnom rozsahu sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu o nesplnení zákonných predpokladov pre ustanovenie právneho zástupcu povinnému.  

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal povinný dovolanie. Trval na ustanovení mu advokáta, keď mal za to, že spĺňa podmienky pre jeho ustanovenie. Opísal skutkový stav veci a nedostatky konania vedeného pred prvostupňovým a odvolacím súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) zistil, že dovolanie podala osoba k tomu oprávnená - účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p). Hoci dovolateľ nie je zastúpený advokátom a sám nemá právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.), v danom prípade nebolo možné nedostatok podmienky povinného zastúpenia považovať za prekážku, ktorá by bránila vydaniu rozhodnutia, ktorým sa dovolacie konanie končí. Dovolací súd pritom vychádzal z povahy rozhodnutia, proti ktorému dovolanie smeruje. Dospel k záveru, že ak predmetom dovolacieho prieskumu je rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov v zmysle § 30 O.s.p. (ako je to v preskúmavanej veci), nemožno striktne trvať na splnení tejto podmienky Trvanie na nej by totiž v takomto prípade viedlo k popretiu zámeru, ktorý týmto procesným úkonom účastník sledoval a k popretiu vlastného účelu dovolacieho konania, v ktorom predmetom prieskumu má byť práve záver odvolacieho súdu o tom, že účastník nemá právo na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dovolací súd pred tým, než by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu a než by sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote.

Dovolací súd pri posudzovaní včasnosti podania dovolania žalovaného vychádzal z ustanovení § 240 ods. 1 O.s.p. a § 240 ods. 2 O.s.p., podľa ktorých môže účastník podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Zmeškanie lehoty na podanie dovolania nemožno odpustiť. Lehota   je   však   lehota zachovaná,   ak   sa   dovolanie   podá   v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde. Rovnako vychádzal z ustanovení § 57 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v zmysle ktorých do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Zo spisu vyplýva, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. júla 2010 sp.zn. 18 CoE 686/2009 bolo doručované zástupcovi povinného prostredníctvom pošty (doručenka založená na č.l. 141 preukazuje doručenie do vlastných rúk dňa 12. augusta 2010). Predmetné rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť (§ 159 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.) dňa 12. augusta 2010. Pretože právoplatnosť rozhodnutia odvolacieho súdu je skutočnosťou určujúcou začiatok jednomesačnej lehoty na podanie dovolania v zmysle citovaného ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p., pripadol koniec lehoty na pondelok 13. septembra 2010 ako najbližší nasledujúci pracovný deň, nakoľko číselným označením zhodný deň 12. septembra 2010 pripadol na nedeľu.  

Dovolanie povinného bolo doručené odvolaciemu súdu dňa 6. októbra 2010. Povinný, ako to vyplýva z obálky pripojenej k podanému dovolaniu (č.l. 144 spisu), odovzdal dovolanie na poštovú prepravu dňa 4. októbra 2010, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku.

Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa dovolaním z hľadiska jeho procesnej prípustnosti a opodstatnenosti.  

V dovolacom konaní úspešným oprávneným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti povinnému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že im žiadne nevznikli a ani si ich neuplatňovali.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2016

  JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová