Najvyšší súd 5 ECdo 93/2015
Slovenskej republiky 5 CoE 48/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti povinnej G. S., bývajúcej v Ž., o vymoženie 179,25 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Žilina pod sp.zn. 24 Er 1135/2004, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline z 26. júna 2013 sp.zn. 21 CoE 62/2013, takto
r o z h o d o l :
Konanie o odvolaní z a s t a v u j e.
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina (ďalej len „exekučný súd“) uznesením z 20. septembra 2012 č.k.
24 Er 1135/2004-44 exekúciu vedenú na základe notárskej zápisnice, ktorú bližšie
špecifikoval v odôvodnení uznesenia (ďalej len „notárska zápisnica“), vyhlásil za neprípustnú
podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. V odôvodnení uviedol, že súhlas
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice udelil za povinného splnomocnený zástupca, ktorého
záujmy sú v rozpore so záujmami povinného (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Konštatoval, že úkon urobený takýmto „zástupcom“ povinného je podľa § 39 Občianskeho
zákonníka (absolútne) neplatný. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že notárska zápisnica
nie je vykonateľný exekučný titul v zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Žiline uznesením z 26. júna 2013 sp.zn.
21 CoE 62/2013 napadnuté rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil podľa
§ 219 ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Návrh oprávnenej na
prerušenie konania zamietol, nakoľko podľa jeho názoru neboli splnené dôvody na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.
5 ECdo 93/2015
5 CoE 48/2015
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená odvolaním. To isté uznesenie napadla aj dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“
(§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), 3. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.),
4. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite
dokazovanie, 5. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa
§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť ňou špecifikované
prejudiciálne otázky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp.zn. 3 ECdo 12/2014, 3 CoE 6/2014, 3 ECdo 305/2013, 3 CoE 118/2013,
3 ECdo 223/2013, 3 CoE 92/2013, 3 ECdo 164/2013, 3 CoE 30/2013, 3 ECdo 168/2013, 3 CoE 33/2013, 1 ECdo 38/2014, 1 ECdo 61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2 ECdo 302/2013,
2 CoE 110/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013,
5 ECdo 100/2013, 7 ECdo 314/2013, 7 CoE 117/2013, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak
vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.
V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. januára 2016
JUDr. Helena H a u k v i t z o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová