5CoE/24/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Mariána Sluka PhD., v exekučnej veci oprávnených 1/ X. O. bývajúceho v B., 2/ L. Q. bývajúcej v X., proti povinným 1/ Mgr. K. O., bývajúcej v B., 2/ Mgr. K. V., bývajúcej v B., 3/ G. O. bývajúcemu v B., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Dušanom Sopkom, so sídlom exekútorského úradu vo Svite, Okružná 17, pre vymoženie uloženej povinnosti predať nehnuteľnosť, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 36 Er 7558/2011, o odvolaní pôvodného povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 14. novembra 2012 sp.zn. 22 CoE 257/2012, takto

rozhodol:

I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Oprávnení 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo 7. mája 2012 č.k. 36 Er 7558/2011-96 odmietol podanie pôvodného povinného G. O., bývajúceho v B. zo dňa 4. februára 2012 označené ako „Odmietnutie exekučného výkonu ako neprípustného z dôvodu neukončenia súdneho sporu, ktoré doplnil podaním zo dňa 6. februára 2012, keď povinný napriek výzve súdu neodstránil vady svojho podania.

2. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením z 14. novembra 2012 sp.zn. 22 CoE 257/2012, (ďalej len „uznesenie odvolacieho súdu“) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, keď sa stotožnil s jeho záverom o neodstránení vád podania a nemožnosti o takomto podaní konať a rozhodnúť.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal povinný odvolanie dňa 20. decembra 2012 (č.l. 107 spisu). Uviedol v ňom, že „podľa § 204 ods. 2 O. s.p. a následne pripravuje odvolanie“, pretože rozhodnutie súdu považuje za „nulitný právny akt vo veci“. Toto svoje podané odvolanie proti uzneseniu krajského súdu doplnil dňa 18. marca 2013, kde výslovne uviedol, že podáva odvolanie proti hore označenému uzneseniu odvolacieho súdu.

4. Na viaceré výzvy súdu prvej inštancie, aj po usmernení zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky výzvou zo dňa 7. júna 2013 (č.l. 226 spisu), zotrval povinný v ďalších písomných podaniach na svojom tvrdení, že podal odvolanie proti uzneseniu krajského súdu zo dňa 14. novembra 2012 a poukazoval na svoje prvé podanie zo dňa 20. decembra 2012.

5. Vzhľadom na tú skutočnosť, že povinný G. O., zomrel dňa XX. XX. XXXX, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa obrátil na JUDr. Petru Ježkovú, notárku a súdnu komisárku so sídlom v Bratislave, Rusovská cesta 36, ktorá oznámila, že povinný zanechal dedičov, a to manželku Mgr. K. O. a deti Mgr. K. O. a G. O.. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyzval právnych nástupcov povinného na oznámenia, či trvajú na podanom opravnom prostriedku, ktorý podal ich právny predchodca. Títo oznámili dňa 11. júla 2016, že žiadajú lehotu na vyjadrenie 60 dní. Do dňa rozhodovania (26. októbra 2016) Najvyššieho súd Slovenskej republiky sa však nevyjadrili.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom k tomu, že odvolanie povinného bolo podané 20. decembra 2012, vychádzal z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, v zmysle ktorého platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Po takto doplnenom šetrení ohľadom úmyslu pôvodného povinného zvoliť si primeraný procesný opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky pristúpil k skúmaniu, či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.

8. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada, na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky„). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9. Medzi procesné podmienky patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci.

10. V danom prípade z hľadiska prejavu vôle povinného a ani obsahového, nebolo možné mať pochybnosti o tom, že procesný úkon povinného, ktorým napadol uznesenie odvolacieho súdu, je odvolaním v zmysle § 355a nasl. CSP.

11. Podľa § 34 CSP o odvolaní rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky je funkčne príslušný rozhodovať iba o dovolaní (§ 35 CSP) s výnimkou uvedenou v § 31 ods. 2 CSP (na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach je príslušný najvyšší súd).

13. Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní povinného proti uzneseniu odvolacieho súdu zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

15. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.