5Co/4/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej, a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Mariána Sluka, PhD. vo veci hromadného podania oprávnenej POHOTOVOSTI, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., o zaplatenie súdneho poplatku za spracovanie hromadného podania, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. augusta 2014 sp.zn. Spr. 1563/2014, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. augusta 2014 sp.zn. Spr. 1563/2014 potvrdzuje.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 4. augusta 2014 sp.zn. Spr. 1563/2014 uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia súdny poplatok za spracovanie hromadného podania vo výške 15 € podľa pol. č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov. V odôvodnení uviedol, že krajskému súdu bolo 31. júla 2014 doručené elektronicky hromadné podanie oprávnenej, odvolania vo veciach vedených na krajskom súde pod sp.zn. 43 CoE/146/2014, 1 CoE/377/2013, 41 CoE/159/2014, 2 CoE/83/2014, 4 CoE/40/2014, 41 CoE/113/2014, 14 CoE/68/2014, 17 CoE/147/2013, 43 CoE/72/2014, 1 CoE/45/2014, 1 CoE/6/2014,17CoE/44/2014, 2 CoE/327/2012, 6 CoE/38/2014, 43 CoE/127/2014, spolu 15 podaní. Uviedol, že podľa položky č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov za spracovanie hromadného podania za každé podanie, ktoré tvorí hromadné podanie sa platil súdny poplatok 1 €. Spracovaním hromadného podania je vykonanie úkonov podľa ods. 2 až 6 na súde, ktorý hromadné podanie prijal. V zmysle § 42a ods. 1 O.s.p. hromadné podanie tvorí najmenej 10 podaní doručených tomu istému súdu tým istým účastníkom v jeden deň. Keďže oprávnená podala elektronickou poštou (31. júla 2014) spolu 15 podaní v uvedených veciach, čo treba považovať za hromadné podanie, v súlade s § 139b ods. 2 písm. f citovanej vyhlášky bol za každé podanie vyrubený súdny poplatok 1 € (položka 20b Sadzobníka súdnych poplatkov), spolu 15 €.

2. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala oprávnená odvolanie. Navrhla napadnuté rozhodnutiezrušiť bez náhrady. Odvolanie odôvodnila tým, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné pre úplnú absenciu dôvodov jeho vydania. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, ktoré podania súd vyhodnotil ako také, ktoré tvoria spoločné hromadné podanie. Nie je prípustné, aby neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia nebolo označenie predmetu spoplatnenia. Poukázala na to, že k rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení z 15. októbra 2013 sp.zn. 15 Co 479/2013. Ďalej uviedla, že podľa ustanovenia § 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh. Nenavrhla súdu vykonať úkony. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo boli podania súdom vyhodnotené ako také, ktoré tvoria súčasť iných, viac než desiatich podaní podaných tým istým subjektom v ten istý deň. Tvrdila, že jej podanie nie je hromadným podaním. Z uznesenia súdu tiež nie je zrejmé, či spoplatnené podanie je vo vzťahu k skupine podaní (hromadnému podaniu) podaním v poradí desiatym alebo iným a či má byť, alebo nemá byť spoplatnené. Spoplatnené totižto v spojení s ustanovením § 42a O.s.p. nemôže byť podanie, ktoré je v poradí prvým až deviatym podaním.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) vzhľadom k tomu, že odvolanie oprávnenej bolo podané 18. augusta 2014, vychádzal z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, (ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, v zmysle ktorého platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. I keď nová právna úprava civilného procesu účinná od 1. júla 2016 postavenie najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu, (okrem výnimky uvedenej v § 31 ods. 2 CSP) neupravuje, a odvolanie proti napadnutému uzneseniu nie je uvedené ako prípustné podľa § 357 CSP, s poukazom na hore uvedené prechodné ustanovenia, najvyšší súd pristúpil k prerokovaniu opravného prostriedku oprávnenej, ktorý podala za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, vyjadrenej v Občianskom súdnom poriadku (ďalej len O.s.p.).

5. Pokiaľ oprávnená namietala nedostatky týkajúce sa odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia krajského súdu, nie je sporným, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.

6. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplýva i z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu, presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležité odôvodniť m. m. I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasnevychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, 1. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, str. 49, § 30).

7. Za arbitrárne, resp. nedostatočne odôvodnené treba považovať rozhodnutie všeobecného súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľné, neodôvodnené, či zjavne arbitrárne (svojvoľné).

9. Nie je možné stotožniť sa s argumentáciou oprávnenej, že v napadnutom rozhodnutí úplne absentuje odôvodnenie - dôvody jeho vydania. Napadnuté uznesenie obsahuje odôvodnenie, v ktorom súd okrem iného uviedol, že oprávnená podala 31. júla 2014 spolu 15 odvolaní vo vyššie uvedených veciach, čo považoval za hromadné podanie. Následne preto v zmysle § 139b ods. 2 písm. f vyhlášky č. 543/2005 Z.z. uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť za spracovanie hromadného podania súdny poplatok 1 € (za každé z 11 podaní) podľa položky 20b Sadzobníka súdnych poplatkov, spolu 15 €.

10. Rovnako nie je opodstatnená ani námietka oprávnenej, že z napadnutého rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, ktoré podania súd vyhodnotil ako také, ktoré tvoria spoločné hromadné podanie. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia presne špecifikoval 15 podaní oprávnenej, ktoré vyhodnotil ako hromadné podanie, za spracovanie ktorého následne vyrubil súdny poplatok v sume 15 €. Pokiaľ oprávnená v tejto súvislosti, na podporu svojich tvrdení, poukázala na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. októbra 2013 sp.zn. 15 Co 479/2013 treba uviesť, že predmetné uznesenie sa na danú vec vôbec nevzťahuje. Krajský súd v Banskej Bystrici v tomto uznesení totiž riešil situáciu, keď okresný súd pri vydávaní uznesenia o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za spracovanie hromadného podania zvolil taký postup, kedy skutočnosť, ktoré podania súd vyhodnotil ako také, ktoré tvoria spoločné hromadné podanie, mala byť zrejmá výlučne zo samostatnej písomnosti - z prílohy uznesenia, na ktorú súd vo výroku a tiež v odôvodnení rozhodnutia odkazoval. V danej veci o takú situáciu nejde. Ako už bolo uvedené vyššie, krajský súd v texte napadnutého uznesenia dostatočným spôsobom špecifikoval, ktoré podania vyhodnotil ako také, ktoré tvoria spoločné hromadné podanie oprávnenej, pričom neodkazoval na žiadnu samostatnú písomnosť - prílohu.

11. Podľa § 42a ods. 1 O.s.p. hromadné podanie tvorilo najmenej 10 podaní doručených tomu istému súdu tým istým účastníkom v jeden deň.

12. Podľa položky 20b Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov sa za spracovanie hromadného podania platilo za každé podanie, ktoré tvorí hromadné podanie 1 €.

13. Podľa § 139b ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. spracovaním hromadného podania bolo zistenie počtu podaní tvoriacich hromadné podanie a spracovanie zoznamu podaní tvoriacich hromadné podanie v členení na podania tvoriace hromadné podanie určené na odoslanie inému súdu a na podania určené na zapísanie do príslušného súdneho registra. Spracovaním hromadného podania bolo ďalej vykonanie úkonov podľa odsekov 2 až 6 na súde, ktorý hromadné podanie prijal.

14 Oprávnená v odvolaní namietala, že jej podania nie sú hromadným podaním.

15. Základné podmienky pre posúdenie, či sa jednalo o hromadné podanie v zmysle § 42a O.s.p. vyplývali z obsahu tohto ustanovenia a boli limitované počtom najmenej 10 akýchkoľvek podaní, dátumom ich podania, t.j. museli byť podané všetky v ten istý deň a stranou sporu musela byť tá istá osoba, pričom aj podania sa musia týkať presne jej. Všetky tieto kritéria oprávnená splnila.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto stotožnil so záverom krajského súdu, že podania oprávnenej doručené súdu 31. júla 2014 (zapísané 1. augusta 2014) boli hromadným podaním v zmysle § 42a ods.1 O.s.p.

17. Krajský súd po tom, ako mu boli doručené podania oprávnenej v počte 15 kusov, bol povinný sa nimi zaoberať - spracovať ich v zmysle ustanovenia § 139b ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. Spracovanie došlého hromadného podania je úkon súdu, ktorý súd vykonáva aj bez osobitného návrhu, preto odvolacia námietka oprávnenej, že na takýto úkon súdu nedala návrh, neobstojí. Spracovanie procesných podaní došlých na súd je úkonom vykonaným v prospech strany sporu (§ 1 ods. 2 zákona číslo 71/1992 Zb.), pretože je nevyhnutným predpokladom ďalšieho procesného postupu súdu vo veci, ktorej sa obsah týchto podaní týka. Ak súd vykonal úkon, ktorý je nevyhnutný pre ďalšie konanie, a ktorý podlieha poplatkovej povinnosti v zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov, bol súd povinný strane, ktorá toto procesné podanie urobila, uložiť povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa položky 20b Sadzobníka súdnych poplatkov za spracovanie tohto hromadného podania. Výklad oprávnenej, že spoplatnené nemôže byť podanie, ktoré je v poradí prvým až deviatym podaním, z právneho predpisu nevyplýval. Spoplatneniu podlieha každé podanie, ktoré tvorí hromadné podanie, keď kritérium hromadného podania určoval § 42a ods. 1 O.s.p.

18. Z uvedených dôvodov najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.